Som späť!

Je to už poriadne dlhá doba, čo ubehla, odkedy som na tento blog zavesila posledný článok. :D Prešiel viacerými mojimi šialenými zmenami dizajnu, boli tu fotky prírody, skice modeliek, ale mne osobne najviac zarezonovali sovičky. Vďaka nim aj postupom času blog dostal názov Owl mind, no dnes sa k vám vraciam síce s rovnakou sovou mysľou, aká je pre mňa charakteristická, ale zase s novým vzhľadom a názvom. :)

  Beautiful savage bude pre mňa menším comebackom k mojej trojročnej blogerskej kariére a pevne verím, že všetky nápady, čo teraz v hlave mám, premením na skutočnosť a toto tu bude len prekvitať. Mám teraz skutočne veľkú chuť sa do tohto celého pustiť znova, hoci na konci minulého roka som sa zaprisahávala, že už sa k blogovaniu nikdy nevrátim. Zrejme som potrebovala práve ten oddych od školy, ktorá zo mňa v druhom polroku začala cicať viac energie, ako bolo zdravé. A teraz som tu, oddýchnutá a celá plná novej chuti fotiť, písať a postovať. :)

  A čo som za ten čas mojej nečinnosti robila? 

  Moja závislosť na oblečení sa za tých pár mesiacov dosť zmiernila. Vidím to tak, že z vysokého stupňa šopaholizmu som pokročila na úplne zdravý level "nie častého kúpenia si niečoho, čo sa mi páči". Trpí tým oveľa menej moja psychika a taktiež moja peňaženka. :D A som takto omnoho radšej a viac sa teším z oblečenia, ktoré mi pribudne. 

  Dosť som si tiež pretriedila skrine a šatník, za čo si dávam pomyselné malé plus, lebo mám tendenciu všetko hromadiť, až kým už nikde nemám miesto a som doslova nútená to dať na poriadok.

   Čo je však pre mňa najcennejšie, našla som najväčší pokladík svojho života. :) Niekoho, kto pre mňa znamená celý svet a neujde ani pred mojimi slzami. Posielam mu pusu ako dvere autobusu, lebo práve je v nemocnici a silno silno mu držím palce. :*

  Fotila som, keď som mala inšpiratívne chvíľky; školu (bohužiaľ) umiestnila na prvé miesto a som nesmierne vďačná za prázdniny, že môžem čas venovať tomu, na čom mi skutočne záleží; chodila s drahým na výlety po Slovensku; vymenila HTC za Samsung; prečítala málo knižiek, pretože po učení do pol druhej ráno sa mi už čítať nechcelo :D; znenávidela sociálne siete; veľmi veľa premýšľala o ľuďoch, ktorí ma obklopujú, o ich slovách a povahách a mojich postojoch k nim; zistila, že v skrini mám príliš veľa sivých a šedých vecí a môj brat má viac džínsov ako ja; trápila sa otázkou, čím vlastne chcem byť a rovnako veľa ako predtým snívala. :)

No, ako tak píšem tento prvý článok po niekoľkomesačnej pauze, teším sa na to, čo mi táto éra prinesie a hlavne, že pri tom budeme spolu. ;)

S.