nedeľa 13. decembra 2015

Vianočný playlist

Každé Vianoce som totálne zamilovaná do všetkých pesničiek, čo na nás hučia z rádia toľko, až ich začneme zbožňovať. Okrem toho mám skvelých kamarátov, ktorí moju posadnutosť celými sviatkami iba zväčšujú a podporujú (aj touto cestou ďakujem :D). V našom malom vianočnom klube od začiatku decembra nie je dňa, kedy by sme neriešili naše vianočné svetre, nespievali si vianočné pesničky a nebavili sa o prázdninách. Aj napriek tomu, že nasledujúci týždeň bude asi najhorší z celého doterajšieho roka, lebo učitelia si potrebujú ponaháňať všetky známky za 5 dní, mám skvelú náladu a už sa neviem dočkať toho momentu, keď fakt prídu prázdniny. Asi vyskočím z vlastnej kože, taká naštartovaná som asi ešte žiadne sviatky nebola. :D Určite to spôsobil aj fakt, že som blízkym vymyslela dosť osobné darčeky a väčšinu už mám aj doma, čiže všetko ide totálne hladko. Dúfam, že to v tomto duchu aj ostane. :)

nedeľa 6. decembra 2015

Vianočný room decor

Slovami vám ani neviem opísať, ako vianočne sa v poslednom čase cítim. :D
  V nákupných centrách už strašia stromčeky a prerastené vianočné gule, po škole pobehuje osoba v mikulášskom obleku (a skoro vás prebodne vidlami), babky nosia z trhu imelo, ľudia sa v Lídli bijú o mandarinky, na každom plote celú noc svietia vianočné svetielka, z rádia hučia Minulé Vianoce, v telke už vytiahli adventné vence a fanatici zas vianočné svetre. K dokonalej sviatočnej atmosfére chýba už len sneh, ale ten nech si pokojne dá načas. Aspoň kým nezačnú prázdniny. Keď budem v pohodlí svojej izby, nech si sneží, koľko chce. :D 
  Každopádne, včera som dorazila všetky svoje dostupné plány so zdobením izby a nakoľko sa na blogu každé ročné obdobie objavil nejaký DIY článok so sezónnymi dekoráciami, povedala som si, že by to bola dosť škoda nespraviť posledný v roku. Zas a znovu sú to úplne jednoduché veci, tak budem rada, ak možno inšpirujem aj vás k výrobe niečoho podobného. ;)

nedeľa 29. novembra 2015

Random 10

Rada by som vám povedala čosi o tom, čo som nedávno zistila:
  • Keď chcete pomôcť staršej panej zniesť ťažkú tašku dolu po schodoch, ste automaticky považovaní za zlodeja. Nehovorila by som to, keby som nemala osobnú skúsenosť. Keď som s takouto myšlienkou vyrukovala pred jednou pani dôchodkyňou, zreteľne som videla, ako spomínanú tašku zovrela v rukách a odtiahla ju odo mňa čo najďalej. Pokúsila sa o nedôverčivý úsmev a povedala: ,,Ale nie, ja to nejako zvládnem." Celkom ma to zarazilo, lebo predsa len sú mladí v dnešnej dobe považovaní za bezohľadných a podobne, preto som nečakala, že moja ponúkaná pomoc bude takto ohrdnutá. Na druhej strane ale pani celkom chápem, ja by som svoju tašku asi s najväčšou pravdepodobnosťou tiež nikomu cudziemu nevložila do rúk. Zvláštny tento svet.
  • Už niekoľkokrát sa mi osvedčilo, že keď niečo nehľadáte, tak to nájdete. S týmto mám plno skúseností: či už s tovarom v obchodoch, zapatrošenými papiermi a inými srandami alebo napríklad aj s medziľudskými vzťahmi. Teda, hlavne s nimi.
  • Zbláznila som sa do klasickej hudby. A aj presne viem prečo. V posledných týždňoch ma nejako omrzelo počúvať tie prázdne texty v iných pesničkách, kedy speváci odspievajú len to, čo im podstrčil nejaký textár a skutočne len málokedy spievajú úprimne a zo srdca. Nuž a to je v skladbách veľmi cítiť. Tú snahu vyprodukovať hit. Kdež to v klasickej hudbe ide skôr o čistý pôžitok z ťahavých tónov a veľmi príjemne sa dokonca pri nej rozmýšľa. :)
  • Pri ceste MHD-čkou postojačky treba určité fitness skills. Najviac sa určite zamerajte na brušné svaly a ruky, aj keď pri tom zapojíte celé telo. Väčšinou takto dochádzam mestskou do školy a úplne zreteľne vidím, že tí, ktorí nemajú až takú silu, dosť po tom autobuse lietajú a padajú. :D Takže ak doma nestíhate rannú rozcvičku, spoľahnite sa na bus, ten zaručene nesklame.

pondelok 23. novembra 2015

Camel coat

Odkedy som v kuloároch začula chýry o prichádzajúcom snehu, prepadla ma totálna vianočná nálada. Sneh síce v princípe rada nemám, pretože neznášam zmrznuté nohy a skrehnuté ruky, ale keď ho sledujem z tepla mojej izby padať vonku, vtedy sa mi páči nehorázne. :)
  Možno je táto nálada spôsobená aj maximálne vianočným svetrom, ktorý mám chuť nosiť od rána do večera a mohli ste ho vidieť tu. Taktiež u mňa v poslednom čase dosť fungujú citrusové plody, za všetky spomeniem hlavne grepfruit, pretože šťava z neho je moja all-time-favourite. Izbu pomaly začínam zahlcovať zimnou výzdobou a snáď sa mi podarí o tom zbúchať aj článok. Na Spotify ma čoraz viac láka pustiť si svoj vianočný playlist. Na stole mi neustále stojí hrnček s pariacim sa čajom (a niekedy aj dva). Pred pár dňami som začala čítať The Perks of Being a Wallflower a myslím, že na toto obdobie snáď ani neexistuje vhodnejšia knižka. Pomaly si začínam spisovať darčeky, ktoré komu na Vianoce podstrčím a tento rok som na seba celkom pyšná, lebo som vymyslela veci, ktoré by neskutočne potešili aj mňa samotnú. :D Tak snáď to vyjde!
  Ako som vám v minulom článku písala, že sa práve nachádzam v mimoriadne spokojnom životnom úseku, tak to isté želám aj vám a hlavne v tomto začiatočnom zimnom období. Pretože je jednoznačne najkrajšie zo všetkých. ;)

štvrtok 19. novembra 2015

Veľký jesenný new in

V poslednom čase som nemala až tak veľkú chuť na blogovanie a po pravde ani čas, hoci je to úplne zvláštne, pretože so školou to tento raz nemalo nič spoločné. No, možno trošku. :) Posledné dni som totiž zasvätila rozvíjaniu duševného života, ktorý je pre mňa ako silného introverta veľmi podstatný. A prišla som na taký zaujímavý fakt, že po hrozne dlhej dobe mám konečne taký spokojný pocit z celého môjho života. Samozrejme, s výnimkou leta, kedy som robila len to, čo ma baví a stretávala sa iba s ľuďmi, ktorých milujem. Ako prišla škola, znovu to u mňa začalo klesať a bola som totálne vyčerpaná zo svojho okolia. Ale teraz je to naozaj super. Niektoré veci, ktoré uvidíte v dnešnom článku, som si kúpila na výletíku po Bratislave s mamčou - čo bol úplne úžasný deň a za peniaze z prvej výplaty som ju pozvala na obed. Svojho brata zrejme vezmem do BA na autogramiádu Gogovej knihy, lebo je jeho verným fanúšikom. A ako darček pre moje kamky na Vianoce by som im rada objednala tričká, ktoré sa im tak páčili, ale nie som si istá, či to tie šišky prijmú. :D
  Nuž, toto bol len zlomok toho, čo momentálne zamestnáva moju hlavu, ale vo veľkej väčšine mi robí veľkú radosť robiť radosť ostatným. Nie že by to tak nebolo vždy, ale momentálne tým úplne žijem. :D Prišlo to celé vo veľmi vhodnej dobe, lebo predsa len sú o chvíľu Vianoce a najkrajšie obdobie roka je proste vždy plné lásky a spokojnosti, takže mi tieto super pocity zostanú ešte minimálne ďalší mesiac. Teda, dúfam. Pretože sa okolo mňa stále objavuje niekoľko exemplárov, ktoré to celé môžu mihnutím oka zničiť. :D

štvrtok 12. novembra 2015

Ako jednoducho vybrať ten najlepší darček?

Ako už iste viete, nejaký čas spolupracujem so Želaniami.sk, kde mám pod palcom všetko, čo sa týka domova a jeho zútulňovania. Okrem tejto mojej kolekcie je tam mnoho ďalších, z ktorých si určite vyberie každý bez ohľadu na pohlavie či vek, pokojne sa o tom presvedčte. :) Dostali ma svojou originalitou a obrovskou snahou rozbehnúť tu na našom maličkom Slovensku niečo nevšedné. Celý koncept Želaní je podľa mňa vymakaný a neustále sa zlepšujú. A že sa im v tom, čo robia, naozaj darí, svedčí aj uvedenie novej aplikácie do mobilu, ktorú si môžete zadarmo stiahnuť priamo tu alebo z Google Play. Vďaka nej sú vám všetky vaše želania v elektronickej forme bližšie a vytváranie wishlistov ešte o čosi jednoduchšie. Želaniam je verných už 60 000 ľudí a neustále pribúdajú ďalší. Pridáte sa medzi nich? ;)

nedeľa 8. novembra 2015

October favourites

Ako sa začal október preklápať do novembra, nejako ma začala chytať predvianočná nálada. :D Trošku za to mohli aj vecičky a články, ktoré pridávam na Želania, a tie vo mne vzbudzujú chuť na vianočné prázdniny v obklopení sviatočnou atmosférou. Veľa určite spravili aj sviečky, ktoré mi neustále horia v izbe, a dekoračné svetielka, ktoré mám tiež všade rozvešané. Ľudia naokolo začínajú vo veľkom konzumovať mandarínky a ich neobyčajná vôňa vo mne evokuje Vianoce. Koženkové bundičky som vymenila za zimné vetrovky a kabáty a tenké šatky za šály. Na Spotify je jedným z mojich najobľúbenejších playlistov Late Night Jazz a Acoustic Covers a práve tieto albumy dokážu nastoliť krásnu, pokojnú atmosféru, ktorou sa v poslednom čase obklopujem. Do toho horúci čaj, dobrá knižka a moja fialová deka, no a vrchol útulnosti je na svete. :) 
  Neviem, či je na tieto vianočné myšlienky skoro alebo nie. :D Nikdy som totiž nemala rada, keď už pomaly od konca septembra všade zneli vianočné reklamy. Každý už začínal riešiť darčeky a výzdobu, na druhej strane mi ale toto momentálne až tak neprekáža. Ktovie, čo to so mnou je. Asi už starnem a začínam byť až príliš sentimentálna. :D
  Povedzte, ako ste na tom vy. ;)

utorok 3. novembra 2015

Before I die #4

V poslednom čase mám toho nehorázne veľa a často neviem, kde mi hlava stojí. Teraz ale zisťujem, že mne zrejme takýto plný harmonogram vyhovuje. Tým, že mám vždy čo robiť, aspoň nemusím rozmýšľať nad nesmrteľnosťou chrústa a hlavne po mne vidno stopy nejakej produktivity. Jediné, čo mi na tom lezie na nervy je, že sa kvôli kope povinností počas týždňa veľmi zle vyspím. :D A čo sa toho týka, do postele môžem padnúť aj totálne mŕtva, ale akonáhle vypnem svetlo, v hlave sa mi vyrojí triliarda myšlienok a vďaka nim nie a nie zaspať. :D Potrebovala by som už asi poriadne prázdniny, lebo tie jesenné - to bolo také malé nič. 
  Na druhej strane však tiež milujem byť celý deň leňochodom; vyzerať ako potrat morskej sasanky a užívať si to, byť schovaná pod perinou so zapnutými PLLLLL a neriešiť nič okrem toho, čo budem obedovať. Útechou mi je to, že Vianoce sa každým dňom blížia a hoci viem, že so sebou prinesú nepríjemnú zimu, svojím spôsobom sa na celú tú koncoročnú atmosféru teším. Aj vtedy síce budú povinnosti, ale popri nich aj vianočné voľno, koláčiky, naplánované akcie a moja vrcholná spokojnosť. :)
  To bolo čosi z "life lately" a v pokračovaní článku by som vám rada predstavila mojich 10 ďalších životných túžob. ;)

piatok 30. októbra 2015

Knižný haul

V tomto článku som vám spomínala, že po prečítaní celého Harryho Pottera som mala dosť veľkú čitateľskú krízu. Čítala som po ňom niekoľko kníh, ale žiadna ma nedokázala tak správne vtiahnuť do deja. Napríklad to bolo Červené sárí od Javiera Mora, ktoré sa mi síce spočiatku páčilo, ale vďaka siahodlhým opisom politickej situácie v Indii som po prečítaní polovice musela knihu odložiť. A to sa mi stalo možno dva či trikrát v živote, pretože aj keď ma kniha až tak nebaví, vo väčšine prípadov ju aj tak dočítam. Práve preto som v narodeninách videla menšiu príležitosť dostať nejakú tú knižku a veruže som aj dostala. Veľmi som sa tešila, že si ku mne konečne našlo cestu niekoľko titulov, po ktorých som pokukovala už niekoľko rokov, napr. taká Anna Franková. Jej denník bol vždy a všade večne vypredaný a keď som zistila, že je v predaji nové vydanie, hneď som po ňom chňapla. Takých knižiek sa ale v tomto článku nachádza viac - v pokračovaní vám ich všetky predstavím.
  Viete, keď som naposledy bola v kníhkupectve, asi prvý raz v živote som ľutovala, že nemám doma hory peňazí. :D Jasné, že som už kadečo chcela a po všeličom túžila, ale asi nič nebolo tak silné, ako túžba nakúpiť si za fúrik nových kníh. Ak si napríklad môžem kúpiť len dve, som schopná po obchode blúdiť aj niekoľko hodín a aj tak nebudem schopná rozhodnúť sa, ktoré si vezmem domov. :) Kníhkupectvá sú totižto moje najobľúbenejšie miesta na celom svete, pretože sa tam nachádzajú skvosty v krásnych obaloch a pomedzi regály sa (väčšinou) prechádzajú ľudia, ktorí zdieľajú moju lásku k čítaniu. Proste je tam cítiť takú pokojnú atmosféru, za čo podľa mňa môžu samotné knihy. A aj vďaka tejto ich úchvatnej schopnosti sú pre mňa neoceniteľným pokladom. :)

nedeľa 25. októbra 2015

Dospeláčka

Už takmer dva týždne je zo mňa dospeláčka.
  Vždy som si myslela, že po dovŕšení tohto prevratného roku sa celý môj život zmení a že sa zmením aj ja sama. Že aj môj pohľad na svet bude diametrálne odlišný a otvoria sa mi jeho doposiaľ nepoznané zákutia. Že sa zo mňa ako šibnutím čarovného prútika stane ultra mega šťastný človek (čo bolo jediné, po čom som vždy túžila a želala si).
  Táto snová realita sa ale akosi zabudla dostaviť. Nič prevratné sa nestalo a vyhliadky do budúcna tiež nič také nenasvedčujú. Od narodenín je to práveže tá istá rutina a dokonca by som povedala, že snáď ešte horšia, lebo posledné dva týždne boli jedným stručným slovom makačka. Či už v škole, s prácou alebo rodinnou oslavou minulý víkend, kedy sme navarili bez srandy tak pre 20 ľudí a o koláčoch k tomu ani nehovorím... :D V dôsledku toho, že ten víkend bol fakt ťažký, som mala obrovské problémy s ranným vstávaním do školy a čo sa našej domácnosti týka, tak som nebola jediná.
  Do toho sa pritrafil tento víkend, a... i keď všetky plány, ktoré som mala, padli, bol to jeden z najlepších víkendov evr. Pretože viete, nahradili ich iné plány a tie predčili moje očakávania. V skratke u mňa znovu nastal proces socializácie, lebo som už začínala zabúdať, ako vyzerajú moji kamaráti mimo školy. Človeku to tak neskutočne dobre padne... hlavne keď sú preňho kámkovia stredobodom vesmíru.


sobota 17. októbra 2015

Kto šetrí, má za tri. Alebo aj za štyri.

Vždy som bola ten typ človeka, ktorý miluje zľavy a akcie rozličného charakteru. :D V obchodoch som si len málokedy kúpila niečo hneď, ako sa to dostalo na pulty. Zakaždým som si s tým dala načas a v kútiku duše čakala na ten moment, keď počiatočná cena trošku klesne. Nechápte ma zle, nie je to (snáď) žiadna duševná porucha, mojou životnou filozofiou proste vždy bolo, že prečo si niečo kúpiť povedzme za 30€, keď to o chvíľu môžem mať za polovicu. :D Našťastie to nezašlo až tak ďaleko, ako napríklad u Američanov, ktorí niekedy kvôli akciovým letákom kľudne presnoria aj kontajner (ale úprimne povedané, vďaka nim potom majú 500$ nákup za 10$). :D Každopádne mám ale takéto nakupovanie veľmi rada a preto si myslím, že je super, že dnešná doba ponúka pri nákupe mnohé výhody.

utorok 13. októbra 2015

Dekorácie z washi pások #3

Ako som v predošlom článku opisovala svoju zášť voči mojim rovesníkom, tak mi napadlo, že som vám nevyrozprávala všetko. :D Takže sa k tej téme ešte určite niekedy vrátim, teraz ale nie. Dnes mám narodky a za iných okolností by som sa im tešila, ale momentálne by som ich fakt najradšej nemala. V škole už to začína vrieť, do toho ešte robota a nakoľko chystáme tento týždeň veľké oslavy, bude si to vyžadovať aj moju prítomnosť v kuchyni. Práve z dôvodu nedostatku času som si celý víkend nadrábala veci do práce a tiež som si prvý (a dúfam, že aj posledný) raz v živote otvorila cez víkend knihy a učila sa. :( Na druhej strane ale viem, že si nakoniec v budúcnosti za túto predvídavosť poďakujem, čiže to bolo určite správne rozhodnutie. :D
  Keď už teda mám tie narodeniny, rada by som sa venovala nejakej radostnejšej téme, a tou sú pre mňa momentálne jednoznačne washi pásky. Áno, zas a znovu som obliepala ako divá, tento raz už s novými láskami z Tchiba. Pri týchto tvorivých činnostiach sa celkom dobre odreagujem a vyčistím hlavu (čo niektorí prežívajú napríklad pri behu, ja pri zdobení korkových podložiek, divné :D). Každopádne sa táto aktivita stala mojou srdcovkou a toto tretie pokračovanie článku o washi páskach rozhodne nie je posledné. Chcete vedieť, čo padlo za obeť teraz? :)

štvrtok 8. októbra 2015

Random 09

Už dlho som nemala tak hroznú averziu k ľuďom, ako práve teraz. Samozrejme, že tento prekrásny pocit sa dostavil s nástupom do školy. Vlastní rodičia mi dokonca povedali, že na mne vidieť obrovskú zmenu oproti prázdninám, kedy som žiarila šťastím a spokojnosťou. A musím povedať, že v hlbokej podstate si toto uvedomujem aj ja. 
  Na gympli, kam chodím, kladú naozaj veľké nároky na žiakov, pretože je kdesi v prvej desine najlepších slovenských stredných škôl. Často naozaj neviem, čo skôr robiť a ako si zadeliť čas tak, aby som všetko stíhala. Nie som žiaden Einstein, skôr by som povedala, že to, čo bolo na základnej čistými jednotkami, sa teraz preklápa do čohosi priemernejšieho. :D Pri predmetoch ako fyzika mi to zapína naozaj pomaly, pri matike pre zmenu nezapína vôbec. :D Ale aj keď je toho učiva veľa, je ťažké a venujem tomu ešte aj väčšinu voľného času, škola ako taká by bola v pohode. Keby sa tam nevyskytovali jedinci, akí sa tam vyskytujú. 
  Neviem, či som ja tá zvláštna, keď mám iné ciele, ako ísť sa každý boží piatok opíjať po baroch a celý týždeň o tom rozprávať v škole mysliac si, aké to je super. Keď nemám chuť preberať svoj osobný život a osobný život každého v ročníku s každým na každom rohu. Keď mám úprimný záujem o knihy alebo návštevu knižnice. Keď ma nebaví smiať sa na priblblých detských vtipoch, čo leteli tak na základnej. Keď ma nebaví dávať odpisovať úlohu 15 spolužiakom. Keď už viac odmietam báť sa povedať, čo si naozaj myslím. 
  Ľudia sa menia a ja som sa zmenila tiež. Parádne. Avšak nedokážem ani len popísať, ako veľmi som so sebou práve v tejto chvíli spokojná. Hrozne sa mi páči, akým som teraz človekom a ak sa to niekomu nepáči, nikto ho nenúti riešiť to. Práve preto mám pri sebe len tých úplne najbližších, ktorí mi dokonale rozumejú a sú so mnou na tej istej vlnovej dĺžke. A práve oni mi pomáhajú prekonať tú hore spomínanú averziu voči tým, ktorí mi proste absolútne nesedia. O tom ale život je, každý sme iný a k jednému máme bližšie ako k druhému. Sem-tam ma ale prepadne myšlienka, že v mojom okolí sa asi na tupcov robil konkurz, inak si ich množstvo neviem vysvetliť. :D


nedeľa 4. októbra 2015

September favourites

Môj september bol poznačený neutíchajúcou chorobou, ktorá sa ma v trošku slabšom prevedení drží doteraz. Myslím, že som asi ešte nikdy nebola tak skoro chorá, ako tento rok. Popri chodení do školy je naozaj radosť trepať so sebou kilá vreckoviek, pastilky na bolesť hrdla a sprej do nosa. Odkedy som na gympli sa totiž vždy desím momentu, keď je mi tak zle, že návšteva doktorky je nevyhnutná. Pretože za týždeň mojej neprítomnosti v škole preberú snáď všetko učivo sveta a ja naozaj netuším, ako a kedy to dohnať (navyše som typ človeka, čo vôbec nerozumie matike, hoci aj sedí na hodine a dáva pozor :D). Takže som radšej chodila do školy v zombie stave a namiesto "malinová marmeláda" ste odo mňa mohli počuť "balidobá barbeláda". :D #internýhumor
  Nuž a bola to práve choroba, ktorá ma dohnala ku konzumovaniu obrovského množstva zázvoru. U mňa je zázvor asi jedinou vecou, ktorá mi fakt že uľaví v čase choroby. Či už vo forme čaju, sirupov alebo vyvarené kúsky. Rozhodla som sa ho spomenúť aj v tomto článku, čítajte nižšie. Ak sa potýkate s podobným problémom, určite vyskúšajte. ;)


pondelok 28. septembra 2015

V zašitej uličke

Ešte cez prázdniny som začala čítať celú Harry Potter sériu (áno, názov ulice v nadpise článku som si požičala odtiaľ :D) a keď som ju nedávno dokončila, chytila ma hrozná čitateľská kríza. Nevedela som vôbec prísť na to, čo dobrého by som mohla čítať ďalej. Jasné, pokojne by som si mohla vypomôcť povinným čítaním do školy, ale sami musíte uznať, že väčšina tých povinných diel nie je bohviečo. Úplne bytostný problém mám so slovenskou realistickou literatúrou, lebo tam krásne vidno, aký bol náš národ už od počiatkov obmedzený a skoro každá kniha obsahuje to isté - život sedliakov na dedine, ktorí väčšinou aj riešia skoro identické konflikty. Oproti tomu však svetový realizmus zbožňujem, taká Pýcha a predsudok je u mňa na najvyšších priečkach. :) Musím ale povedať, že na tohtoročnú literatúru sa celkom teším, predsa len prvý a druhý ročník na strednej je dosť nezáživný, ale tretí už omnoho lepší. 
  Čo som ale týmto článkom chcela docieliť. :D Veľmi by ma potešilo, keby ste mi v komentároch navrhli nejakú dobrú knižku, ktorú stojí za to si prečítať. ;)

štvrtok 24. septembra 2015

10 filmov, ktoré ma vždy rozplačú #2

V dnešnom poste som si pre vás pripravila pokračovanie tohto článku s filmami, ktoré u mňa vždy spustia príval sĺz. Zistila som, že v mojom prípade to ani nemusí byť nejaký hlboký a smutný film, ale stačí, ak tvorcovia do správneho momentu pichnú správnu hudbu alebo správny herec správne zahrá správnu emóciu... a už to ide. :D Som človek, ktorého dokáže rozplakať aj komédia, ak je naozaj dobre spracovaná. A nakoľko som cez prázdniny čo-to z takých snímok videla, rozhodla som sa zoznam rozšíriť aj tu na blogu. Bez zbytočných rečí teda poďme na to. :)

nedeľa 20. septembra 2015

Posledné letné radosti

Hoci tu o chvíľku máme koniec septembra, nejakým spôsobom som sa ešte stále nestihla po prázdninách zorientovať natoľko, aby som si uvedomila, že škola sa už začína rozbiehať. Ešte stále tvoria väčšinu môjho voľného času knihy, blog a práca, ale s určitosťou viem povedať, že toto sa veľmi rýchlo skončí. :D Tipujem, že už budúci týždeň mi škola pripraví zopár krušných chvíľ a práve preto som sa rozhodla vytrieskať z tohto víkendu, čo sa bude dať. Včera som sa ale ráno zobudila s hrdlobolením a ešte aj počasie mi jasne dalo najavo, že bude zrejme fajn dať si zákaz vychádzania, stráviť dva voľné dni v izbe a popri oddychu poriešiť aj nejaké povinnosti. Pár z nich sa týka aj blogu, lebo som upravovala tony fotiek ako šialená a ťukala do klávesnice ako ešte šialenejšia, aby som mohla nejaké články prednastaviť pre obdobie nedostatku času kvôli milovanej škole
  To všetko sa ale včas dozviete a v dnešnom článku by som vám rada ukázala pár vecí, ktoré si ku mne v poslednej dobe našli cestu, hoci pár z nich mám doma už okolo mesiaca.

streda 16. septembra 2015

Jesenný room decor

Neviem, ako vy, ale ja sa z tohto mierneho oteplenia veľmi vytešujem. Včerajší voľný deň som si celý užila za prítomnosti teplého vánku, čo mi prúdil dnu cez otvorený balkóna neviem si pomôcť, ale takéto počasie je pre mňa príjemnou alternatívou nadchádzajúcej jesene. :D A keďže je tá jeseň niečo absolútne nezvratné, povedala som si, že si ju spríjemním aj inak, ako pobytom na posledných teplých slnečných lúčoch. Tí, čo aspoň niekoľko mesiacov sledujete môj blog, ste si mohli všimnúť, že mám neskutočne rada sezónne dekorácie v izbe. Áno, zas a znovu som sa do niečoho takého pustila. :D Tentokrát vám prinášam jesenné vydanie tejto série článkov. :)

piatok 11. septembra 2015

10 divných faktov o mne

Áno, tušíte správne. :D 
  Tento článok som sa rozhodla napísať na základe toho, že veľké množstvo Youtuberov/-iek či blogerov ho už robilo a mne to zakaždým prišlo naozaj vtipné alebo minimálne zaujímavé. Moja prvá myšlienka však bola, že ja by som čosi podobné asi nemohla zbúchať, lebo som človek bez nejakého výrazného talentu či schopnosti. Práve preto by to zrejme bolo dosť oničom. Jedného dňa som sa ale prichytila pri tom, že si spisujem zoznam faktov týkajúcich sa môjho života a zrazu som nadobudla pocit, že by to mohlo byť celkom dobré. Hlavne, keď to boli fakty dosť divného charakteru. :D A tým divným myslím naozaj divný, skrátka niečo, čo nepoviete len tak niekomu. Buď sú to tajnosti alebo čosi, za čo by ste sa možno aj mohli hanbiť. :D Povedala som si však, že by to mohlo blog trochu osviežiť a vás, milí moji čitatelia, aj pobaviť. 
  Tak hor´ sa do toho! 

utorok 8. septembra 2015

Ako prichádza jeseň

Ako prichádza jeseň, čoraz viac sa mi cnie za dňami strávenými na horúcom slniečku. 
  Dokonca ešte prvého septembra som celý deň strávila vonku, čvachtala sa a naberala posledný bronz a už o deň na to bola podobná aktivita úplne nemožná. Fakt sa dosť škaredo ochladilo, i keď nie je vyslovene zima. Len chladno. Noci s otvoreným balkónom dokorán vystriedali noci s hrubými ponožkami na nohách. Ráno vychádzam z domu v dlhých rifliach a večer už znesiem aj bundu. 
  A presne tento prechod medzi letom a jeseňou neznášam. To pomalé ochladzovanie, skracovanie dňa a do toho všetkého, samozrejme, škola. Všetky tieto faktory tvoria moju nechuť k jeseni a nezachráni to ani fakt, že v októbri mám narodeniny. :D Nejako sa proste nedokážem tešiť z farebného lístia na chodníkoch, lesklých gaštanov ani nosenia svetrov. Ani z pálenia sviečok (aj keď toto by mohlo byť miernou výnimkou), čítania knižiek pod huňatou dekou či pitia horúceho čaju. Skôr by som povedala, že ma to všetko po teplučkom lete hrozne štve. :D 
  Nuž, nejako to budem musieť prežiť, ale bude to hrozne ťažké - vzhľadom na to, že najbližšie ročné obdobie, na ktoré sa teším, bude až jar. :D Ako ste na tom vy? Máte radi jeseň?

piatok 4. septembra 2015

Každé leto má príbeh

Aj to moje malo. Nehľadajte však za tým žiadnu letnú romancu, pretože takým veciam som sa snažila zďaleka vyhýbať. Nie. Uplynulé dva mesiace boli pre mňa niečím, čo by som ľahko vedela prirovnať k duševnej očiste.
  Prvý ročník na strednej som zvládala fakt ťažko, predsa len to bola obrovská zmena oproti základke. Nešlo ani tak o učivo a veci týkajúce sa školy, ale skôr o ľudí, ktorí sa v nej vyskytli. A ľudia mi robili veľký problém aj počas druháku, takže som sa na jeho konci veľmi tešila na prázdniny. Potrebovala som totiž radikálne zmeniť prostredie a tváre okolo seba. A to sa mi celkom podarilo.
  Na začiatku prázdnin som vám spomínala, že som úplne odsekla Facebook a počas júla som tam bola dokopy tak 3x. A bolo to neskutočne osviežujúce. Odstrihnúť sa od toho, čo vám uberá energiu... :D Prežívala som rôzne dobrodružstvá s mojimi najmilšími, či už novými, alebo tými dlhoročnými (s niektorými sa zoznámite na fotkách, ale s niektorými sme sa kvôli všetkej tej srande ani nedostali k foteniu :D). Veľa som oddychovala, či už v posteli, na čerešni, pri vode, na pláži, v mori alebo len tak na záhrade. Prečítala som 11 kníh, hoci neviem, či to nie je na prázdniny málo. :D Videla som veľa super filmov, ale neskutočne sa mi zapáčilo Blended - taká milá komédia (a po dlhom čase naozaj dobrá), pri ktorej som sa veľa ráz schuti zasmiala a skrátka ma to potešilo. Zažila som najlepšiu dovolenku svojho života a a zas a znovu som sa utvrdila v tom, že som skrz-naskrz festivalový človek. Dala som aj menšiu túru a spoznala čosi nové z tých horských krás Slovenska. A mnoho iného!
  V skratke... cez prázdniny som si tak odvykla od školy, že nabehnúť na ten systém bude nočnou morou. :D Každopádne ma však prázdniny nabili kopou energie, ktorú som tak veľmi potrebovala. :)

nedeľa 30. augusta 2015

July + August Favourites

V poslednom čase mi očividne nie je súdené urobiť raz do mesiaca samostatný článok s obľúbenými produktami, pretože aj minule som musela spojiť dva mesiace dokopy. :D Otvorene priznávam, že počas júla sa mi nazbieralo len veľmi málo obľúbených vecí a radšej som počkala, čo prinesie ďalší mesiac. A priniesol toho o dosť viac, hoci ma celkom udivuje, že sú to tentokrát takmer všetko kozmetické produkty. 
  Moja maličkosť nie je žiadny kozmetický guru. Vôbec sa v kozmetike neviem orientovať a ani ma to nebaví tak, ako iné činnosti. Každopádne som si povedala, že ak natrafím na niečo vážne dobré, prečo to neodporučiť ďalej? Všetky vecičky z dnešného článku sú značiek, ktoré pravdepodobne už dávno poznáte a možno sami používate. Čo je na nich ale také zvláštne je to, že sú pre mňa obrovskými pokladmi a toto leto by som sa bez nich na milión percent nezaobišla. :)
  Ste zvedaví, ktoré to sú? ;)

streda 26. augusta 2015

Before I die #3

Prišla som na to, že tento blog nie je ani zďaleka mojím dieťaťom. Je mnou. Akurát vo virtuálnej podobe. Viem, že vám v každom druhom článku spievam ódy na to, ako ho milujem a že to tu rovnako prekvitá šťastím, ako aj ja sama. Ale nedá sa mi s tým prestať. :D
  Pamätám si časy, keď tento blog pred 5 rokmi vznikol, akoby to bolo len prednedávnom. Bola som schopná napísať článok o tom, ako sme s naj kamoškou našli v parku pokazenú hadicu a v gejzíre vody si ovlažovali nohy. :D Pridávala som maličké fotky fotené mojím staručkým mobilom a keď som si raz za čas požičala ocinov foťák, bola som celá bez seba radosťou, na akej profi úrovni  blogujem. :D Ale už vtedy som cítila veľkú potrebu sa sem chodiť vyžalovať, podeliť o nejaké šťastné momenty v živote a najmä hľadať inšpiráciu na vašich superských blogoch. Vždy to bolo pre mňa nesmierne dôležité a veľakrát som v tom našla únik z reality. Pamätám si aj to, že mnoho ľudí túto moju blogovú úchylku nechápalo alebo neschvaľovalo (pričom moji rodičia si snáď ešte doteraz myslia, že sem pridávam nejaké akty alebo snímky podobného charakteru :D). Niektorí mi však fandili už vtedy a fandia mi doteraz. 
  Isté veci sa však v mojom vnímaní blogu v poslednom čase zmenili. Povedala som si, že väčšiu radosť bude vám (i mne) robiť kvalitnejší obsah, kvalitnejšie fotky a hlavne celý dizajn. S tým posledným som sa teda parádne natrápila, nebudem nič skrývať. :D Nakoľko vôbec (ale fakt že vôbec) nerozumiem tým všakovakým kódom a tak, vlastne ani netuším, ako som sa dostala k finálnemu výsledku. Len viem, že za tým boli dlhé hodiny driny, preklínania, hrešenia a zúfalstva, že to vôbec nevyzerá, ako som si predstavovala. Ďalšou vecou sú spolupráce. Podľa mňa je to celé úplne super nápad a ak je šanca, prečo ju nevyužiť? Na druhej strane však ja sama mám skúsenosti hneď s niekoľkými ponukami od rôznych ľudí a odkývla som iba jednu jedinú. A tá sa dokonca ani netýka písania pre môj blog :D (píšem pre Želania.sk, určite sa pozrite ;). Celé mi to tu je príliš vzácne na to, aby som sa vydala na tú komerčnejšiu cestu. V budúcnosti to nie je vôbec vylúčené, ale momentálne milujem ten pocit, keď som ja sama vládcom tohto môjho maličkého sveta a iba ja rozhodujem o tom, kedy sem aký článok pribudne. Posledným bodom, ktorý som si nedávno premyslela, je, ako často budem pridávať články. Je to dosť ošemetná téma, lebo predsa len každý blogger vie, že počas školy je to celkom hardcore (a práve toho sa aj ja zase od septembra obávam). Cez prázdniny sa mi ale podarilo zvýšiť frekvenciu postovania a v takej hladine, ako je to teraz, by to hádam aj mohlo ostať. V prvom rade sa budem snažiť vyhýbať 5 článkom za mesiac. :D
  Ak ste sa dostali až sem, gratulujem vám. ;) Čo som ale chcela týmto článkom povedať, je to, že jedna z popredných priečok v zozname, čo chcem robiť skôr než zomriem, je viesť tento blog čo najdlhšie to pôjde. :)

nedeľa 23. augusta 2015

Top laky na nechty #4

Grrr, dnešný post píšem už štvrtýkrát. 
  Úplne prvý raz sa tento článok mal na blogu vyskytnúť už pred mesiacom, kedy som šla na dovolenku a Top laky číslo 4 boli jedným z prednastavených postov. Tie sa však nekonali a po príchode domov som tento článok ešte trošku upravovala. No a tretia úprava sa mu stala osudnou. Doteraz celkom netuším, čo som vlastne spravila, ale zhrnula by som to nasledovne: klik sem, klik tam a článok zrazu nejestoval. Blogger sa navyše tváril, že o ňom ani nikdy nechyroval. Tak sa teda dostávame k tomu, že ho už píšem štvrtý raz a dúfam, že aj naposledy. :D
  Inak už pomaly začínam pociťovať škaredé emócie v bruchu z blížiacej sa školy. Snažím sa ich však potlačiť, lebo posledný týždeň a pol je ešte stále pred nami a neviem ako vy, ale ja mám na tieto dni naplánovaných toľko vecí, že sa fakt obávam, ako to celé dopadne. :D Xy ľudí, xy miest a stretnutí a to vôbec nezahŕňa povinnosti, ktoré k tomu všetkému mám. Na druhej strane ale milujem, keď som nejakým spôsobom aktívna, takže mi to takto vyhovuje (momentálne - pretože inak mám veľmi rada aj ticho a pokoj). Ako plánujete stráviť koniec prázdnin vy? :)

štvrtok 20. augusta 2015

Ľahké a rýchle dekorácie z washi pások #2

Musím sa vám priznať s niečím, na čo som a zároveň nie som hrdá. :D 
  Odkedy začali prázdniny, celé dni mám nastavený relaxačný mód. Ráno vstanem pomerne skoro, spravím si čaj a s notebookom plným vašich super blogov si sadnem do obývačky, kde niekoľko hodín vkuse ide VH1. Keď sa okolo obeda začnú vynárať ostatní členovia domácnosti a domáhajú sa jedla, nejaké rýchlo spravím a znovu oddychujem, však popoludňajšia siesta. Ale to je úplne v poriadku, presviedčam sa, potrebujem nabrať čo najviac síl na školu. Čítam, pozerám filmy, píšem, stretávam sa, organizujem, vytváram, plánujem, triedim a... neupratujem. Všetky predošlé spomenuté činnosti ma totiž tak veľmi zamestnajú na celý deň, že keď mi konečne napadne, že by sa zišlo povysávať alebo aspoň ožehliť 3 tony bielizne, je už hlboká noc a čas ísť spať. A na druhý deň rovnaký kolotoč. Nepomáhajú už ani moje obľúbené pripomienky, ktoré si nechávam kade-tade po izbe, aby som ich mala na očiach. Ale hádam mi to nikto nemôže mať za zlé, že robím hlavne to, čo ma baví! :D 
  Posledné dni je to hlavne vyrábanie dekorácií do izby a hoci sa niektoré veci na blogu objavia až dlho po ich vytvorení, môžete ma sledovať na Instagrame, kde fotky vešiam hneď, ako je dekorácia (alebo čokoľvek iné) hotová. :D V dnešnom príspevku vám ukážem pár mojich najnovších výtvorov z washi pások, ale ak by ste mali záujem, moje staršie nápady nájdete tu. ;)

pondelok 17. augusta 2015

Random 08

Keby ste mi položili otázku, čo sa v poslednom čase stalo v mojom živote, ani neviem, čím by som skôr začala. Teda, viem. Nedávno sa totiž odohrali 2 veci, po ktorých som veeeľmi dlho túžila, a tými boli dovolenka a návšteva Grejpu. Dovolenka bola mojou spásou, pretože som si konečne oddýchla až natoľko, že som domov prišla s totálne prázdnou hlavou. A Grejp... nuž, to bola tiež úplná pecka. :D Všetkými bunkami v tele som totiž skrz naskrz festivalový človek a verte či nie, užila som si aj tú búrku, kvôli ktorej nám festival nakoniec zrušili. Ale o tom celom vám chystám článok, tak nejdem predbiehať. ;)
  Ďalšími highlightmi tohto leta boli pre mňa väčšie aj menšie výletíky, ale v prvom rade som naplno pocítila, akých výborných kamarátov mám už niekoľko rokov po boku. Samozrejme, že som o tom vedela vždy, ale nedávno na mňa počas jednej z hĺbavých chvíľok dosadol pocit, že som po tejto stránke nesmierne bohatým človekom. Preto chcem všetkým, ktorí sú zahrnutí v tomto spoločenstve, poďakovať za to, akí sú a že vôbec sú. Pretože sú pre mňa tým, čím pre krtka jeho lopatka. :)


piatok 14. augusta 2015

Romantická sukňa

Už v predošlom outfitovom poste ste mohli ako základ celého kombinovania jednotlivých kúskov vidieť romantickú kvetinovú sukňu. A hoci je tá v tomto článku úplne iná, je vlastne rovnaká. :D Nemôžem si pomôcť, ale pôsobia na mňa totálne identicky. Obidve majú áčkový strih, čo je, ako som spomínala v tomto článku, ten najlepší strih sukne. Obidve majú kvetinovú potlač a pôsobia na mňa takým tým romantickým dojmom. Plus, obidve boli kúpené v tom istom obchode. Asi som zaťažená na tento typ sukní, pretože hocikde, kde niečo podobné zočím, minimálne si to musím vyskúšať. :D

  Ako som si všimla, nemám jeden vyhradený štýl, ktorému som stále verná a je pre mňa typický. V jeden deň môžem mať na sebe pokojne rockerskú vestu a ostne a druhý romantické letné šaty. Nerobí mi problém preskakovať z jedného štýlu do druhého, práveže je to zábava. A úprimne, ani si nedokážem predstaviť, že by som chodila oblečená stále rovnako. Asi by ma z toho šiblo. :D Práve preto je to aj tu na blogu vždy taká všehochuť, lebo sa tu už objavilo všeličo a ešte sa aj objaví. :D Mne len zostáva dúfať, že vás tieto zmeny bavia. Kľudne mi o tom napíšte v komentároch. ;)

utorok 11. augusta 2015

Letný room decor, časť 2

Ako ste si určite všimli, nedávno som pozmenila dizajn blogu a musím povedať, že sa mi toto farebnejšie prevedenie neskutočne páči (tak dúfam, že aj vám :). Povedala som si, že čierno-biela kombinácia je príliš nezaujímavá a možno aj pochmúrna, a nechcela som na vás prenášať nič iné ako pozitívnu energiu. Omnoho viac teraz vyjadruje celé srdce blogu aj moje veľké odhodlanie pokračovať naďalej v tom, čo robím tak rada. A práve vďaka vašej priazni to tak milujem. V poslednom čase sa totiž blogu veľmi darí a asi ešte nikdy som články nepísala s takou radosťou, ako teraz. Snáď sa vám tu teda bude páčiť aj naďalej. ;)

  Po všetkých tých dovolenkových článkoch by som ešte veľmi rada ostala pri letnej téme. Možno si spomínate na tento článok, v ktorom som vám ukazovala niekoľko letných DIY nápadov na vyzdobenie izby. Vtedy by mi ani vo sne nenapadlo, že ešte počas toho istého leta vyjde druhý takýto článok. Nejako sa mi proste nazbierali ďalšie nápady, lebo takéto "urob si sám" prkotinky naozaj milujem (a určite k tomu dopomohli aj hodiny a hodiny strávené na Pintereste :D). Znovu ide o úplne jednoduché a rýchle dekorácie a bez ďalších zbytočných slov vám ich ukážem. :)

piatok 7. augusta 2015

Preskúmať Grécko by trvalo celý život, ale zamilovať sa doň iba okamih

Posledný článok o mojom gréckom dobrodružstve bude, ako som už spomínala, asi najzaujímavejší, pretože vám dnes ukážem nejaké tie zaujímavosti zo samotného mesta a taktiež z menšej túry, na ktorú sme sa vybrali. Táto dovolenka bola pre mňa fakt najlepším bodom tohto roku a keby mi ktosi ponúkol ísť tam hneď teraz znovu, šla by som bez rozmýšľania. Viete, nie je to len ten dobrý pocit, že ste pri mori a v podstate sa nemusíte o nič starať. Je to skôr o tom vnútornom rozpoložení, o tom, ako vás niečo k tej krajine púta a ako sa bojíte čo len pomyslieť na to, že po pár dňoch všetko to krásne skončí. Ľudia moji, ja som na tejto dovolenke konečne prišla na to, čo by som v živote chcela skutočne robiť a kam ma to ťahá. Aký život chcem viesť. A hlavne, s akými ľuďmi. Pretože to bol hlavný dôvod, prečo mi bolo tak ťažko pri pomyslení na návrat. Kedysi som bola otvorená snáď všetkým ľuďom, ústretová a nápomocná (a naivná), ale tie časy sa skončili. Neviem, možno som až príliš prísna na svoje okolie a príliš vyberavá, pokiaľ ide o kamarátov. Ale v poslednom čase už vôbec nemám chuť sa na niekoho usmievať a prikyvovať mu, báť sa povedať svoj názor a nechať so sebou zametať. Toto moje ja patrí minulosti, aj keď netuším, kam ma tento nový prístup zanesie v budúcnosti. 
  Nuž, ale to sú ťažké témy pre takýto oddychový dovolenkový článok a niekedy (myslím, že so začiatkom nového školského roka sa vo mne tie zlé pocity znovu prebudia, takže vtedy :D) vám to zhrniem v jednom článku. Teraz sa ale pustite do fotiek. :)

utorok 4. augusta 2015

Pod hviezdami Egejského mora je moja duša voľná

Neviem, či to bolo neskorým nočným letom do Grécka a tými štyrmi hodinami spánku v prvý deň, ale po celý zvyšok dovolenky som sa cítila totálne unavená. :D Dokonca to dospelo do takého štádia, že po poobedňajšej káve ma zalomilo a dopriala som si párhodinový spánok ako malé bábo. :D Toto sa opakovalo každý jeden deň a tým pádom sa nám poposúval celý program. Aj napriek tomu to však bol oddych, aký som ja už veľmi dlho nezažila a myslím, že ani dlho nezažijem. Keď som kamkám písala pohľadnice domov, niekoľkým z nich som spomenula, že sa tam zo mňa pomaly stával jeden z najlenivejších ľudí na celom svete. Veruže to aj celkom sedelo - však viete, keď vám čašník príde vziať ešte aj prázdny pohár k bazénu, veľmi ťažko si potom znovu zvyknete na umývanie riadu či žehlenie. :D
  Náš hotel bol ináč veľmi super. Aj keď to nebol nejaký nekonečný rezort cez pol ostrova, bolo tam toho dosť čo robiť. S bratom sme si niekoľkokrát boli zahrať plážový volejbal a bola to úplná pecka, také ihrisko chcem doma! Dal sa tam hrať tenis, pingpong, biliard, boli tam počítače, wifinka, dva bary na vysedávanie a stavím sa, že som ešte niečo zabudla. :D Bazén bol fakt úžasný, lebo na jednom konci bol hlboký tak pol metra a na druhom 3 a pol metra, čiže sa dalo aj močiť, aj skákať (čo viaceré bláznivé deti a dospelí radi využívali). Personál bol úplne dokonalý, pretože boli všetci ústretoví a milí a obzvlášť musím pochváliť nášho handymana, s ktorým som zažila niekoľko úžasných anglických konverzácií o pokazenej sprche. :D Najrozkošnejším lákadlom celého hotela bola jednoznačne mačka, ktorá mala práve 4 mladé a veľmi rada sa dávala hladkať (a kŕmiť...).
  Nebudem však predbiehať, o tomto všetkom a aj niečom navyše sa dozviete v pokračovaní článku. :)


nedeľa 2. augusta 2015

Nebo na Zemi je pravdepodobne v Grécku

Po dvojtýždňovej odmlke sa vám znovu hlásim; oddýchnutá, mierne zlenivená a hlavne mega spokojná (jediné vrásky na čele mi robí chuť vrátiť sa naspäť do Grécka :D). Ten čas, čo som strávila mimo domova, mimo všetkých tých opozeraných tvárí v meste a mimo všetkých vecí, ktoré ma vtedy trápili, prebehol neskutočne rýchlo. Dovolenka je pre mňa niečo nadpozemské, lebo sa vtedy naozaj cítim ako v úplne inom časopriestore. :D Nevidíte tam odutých a nepríjemných ľudí ako doma. Vládne tam uvoľnená atmosféra, kde neváhate nadviazať konverzáciu s Rusom zo Sankt Peterburgu žijúceho v Štokholme a pýtať sa, aký je život vo Švédsku či spievať si hity zo sladkých osemdesiatych s tou najlepšou barmankou evr. Vážne, to všetko som robila. Hoci si tam idete hlavne oddýchnuť, celý deň využijete naplno a na izbu sa naozaj prídete len vyspať. Zistíte, že aj v malom mestečku uprostred pustatiny je tak približne milión vecí, čo by ste mohli robiť a máte chuť všetko do svojho odchodu stihnúť. Pri dostatočnom šťastí natrafíte na podobne vyzerajúceho čašníka ako bol Kostas zo Sesterstva putovných nohavíc, pričom je ešte aj rovnako milý. Medzi hotelovými hosťami mimo iných stretnete aj trojicu nemeckých chlapčekov, z ktorých vodca (nazývali sme ho Dieter) pravidelne stál pri bare s požiadavkou: "Ein Kinderkoktail mit viel Wodka!". O vzhľad areálu sa postará gardener, ktorý má úžasnú schopnosť zjaviť sa priamo pred vami, hoci ste ho nevideli prichádzať (teleport?). Z pláže odchádzate pravidelne ako poslední a všetci, ktorých po ceste do hotela stretnete, majú už na sebe šaty a košele, pripravení na večeru.
  A mimo iného, do Grécka sa zamilujete celým svojím srdcom. :)


sobota 18. júla 2015

Letný new in

Dlho som rozmýšľala, či vôbec tento článok spravím, ale nakoniec som sa rozhodla pre kladnú odpoveď. Ja sama mám new iny veľmi rada a možno sa takí nadšenci nájdu aj medzi mojimi čitateľmi, tak prečo nie? ;) Niektoré z vecí, ktoré tu uvidíte, som si kúpila už asi pred mesiacom a niektoré len včera, takže tie mesačné som už stihla aj nosiť (na topánkach to vidieť a vlastne ste si ich už možno všimli v tomto outfite). Práve to bol dôvod, prečo som s písaním tohto článku váhala - bola som na pochybách, či sa dá niečo kúpené pred mesiacom považovať za ultra nové a potom to pospájať s niekoľkými ďalšími nákupmi. Každopádne som si povedala, že sú to všetko veci kúpené toto leto a keďže aj minulý rok som taký článok písala, prečo neostať verná tradícii? :D
  V komentároch sa kľudne pochváľte, čo pekné ste si na seba kúpili vy. :)

streda 15. júla 2015

Kvety a kohútia stopa

Tieto prázdniny sú výnimočné hlavne jednou vecou. Odkedy sa začali, povedala som úplné zbohom fejsbúku. :D Áno, áno, myslím to úplne vážne. Počas školského roka som tam chodila pomerne často, ale na svoju obranu musím povedať, že to bolo najmä zisťovanie zastupovania, domácich a prípadne dátumov písomiek (aj keď áno, četovanie to bolo tiež). Teraz tam však vôbec nemám dôvod chodiť a úspešne sa tomu vyhýbam už 2 týždne. Moja teória je, že vaši najbližší kamaráti majú vaše číslo a kedykoľvek niečo potrebujú alebo sa chcú stretnúť, môžu sa vám ozvať na mobil. :D Takisto sa môžete vy ozvať im. Mnohí by sa možno takémuto "stredovekému" názoru zasmiali. Povedali by, že nechodiť na fejsbúk je ako nežiť (áno, aj také už som počula :D). Podľa mňa je však celá táto sociálna sieť úplný nezmysel a strata času. A naozaj nerozumiem tomu, ako tam celý deň niekto vydrží visieť, hoci kedysi som možno robila to isté. Kým som tam totiž sedela, prišla som o mnohé pekné chvíle mimo virtuálneho sveta. Práve z tohto dôvodu som sa rozhodla fejsbúk bojkotovať. :D 
  Ako ste na tom so sociálnymi sieťami vy? :)

nedeľa 12. júla 2015

Super pomocník pri lámavosti nechtov

Problémy s lámavými nechtami som začala mať krátko po nástupe na strednú školu. Stres a nervozita sa u mňa vždy prejavovali skôr na vlasoch, ktoré sa veľmi mastili, mierne redli a vo veľkom vypadávali. Práve preto som nepredpokladala, že si to začnú odnášať nechty. Ale poviem vám, dostali naozaj zabrať. 
  Vždy som chcela mať nechty dlhé, ale nie také tie kilometrové, a pekne upravené, či už nalakované, alebo len čisté. A do nástupu na strednú som ich také aj mala. Bola som na ne viac-menej pyšná, lebo okolo tých 13-14tich rokov si ostatné baby začali lepiť umelé nechty (čo som sa zaprisahala, že ja určite nikdy robiť nebudem). Mali pekný tvar, rýchlo narástli a boli skutočne pevné. Ak sa mi náhodou jeden necht zlomil, bola to pre mňa hotová katastrofa. :D Šťastnejšia som však ani nemohla byť, lebo sa nelámali často.
  Avšak pred časom sa toto úplne obrátilo. Nechty mi viditeľne začali slabnúť a mali veľký sklon k lúpaniu sa. Najprv sa začali štiepiť na okrajoch, postupne už aj v strede a boli tak tenké, že by ich zlomilo aj obyčajné poškrabanie sa. Nebolo možné, aby mi narástli dlhé. Skúšala som všelijaké domáce zábaly, mastičky a upravenú stravu, ale akosi nič nepomáhalo. Problém so zničenými nechtami u mňa začal prerastať do hystérie, lebo už trval hodnú chvíľu. To, čo som kedysi mala tak rada, sa postupne stalo mojou hanbou.

streda 8. júla 2015

Ako prežiť horúci letný deň?

Som človek, ktorý leto miluje aj preto, že sa teploty konečne vyšplhajú do závratných výšin. Pokožka nadobudne pekný tmavý odtieň, konečne je teplo aj na kúpanie a v noci môžete spať s balkónom otvoreným dokorán. Na toto všetko sa celý rok teším, ale popri tých teplých dňoch sa cez leto objavia aj tie extrémne horúce, kedy si pripadáte ako na Sahare. A práve tie ja až tak nemusím. :D Väčšinou sa vtedy cítim dosť malátna a často ma bolí hlava, tak len celý deň ležím v izbe so zatiahnutými žalúziami a ventilátorom pri hlave. :D A práve to ma inšpirovalo k tomu, aby som pre vás napísala tento článok s osvedčenými tipmi na veci, bez ktorých sa počas takýchto dní nezaobídete. ;)

Nápoje

sobota 4. júla 2015

Výletovo: Santovka

Polovicu každého leta skoro vždy strávim vo vode. Z veľkej časti je to vďaka dovolenke, ale ak nevyjde dovolenka, tak aspoň bazény kamarátov a blízkych alebo kúpaliská. A musím sa priznať, že na to posledné som poriadne háklivá a neulahodí mi len tak hocičo. :D Som človek, ktorý rád relaxuje za prítomnosti pokoja a aspoň akého-takého ticha. Jasné, že vrava a smiech ku kúpaliskám neodmysliteľne patria, ale napríklad to naše levické je úplným preborníkom v rušení kľudu. :D Decká sú tam rozbláznené od úplne najmenších až po tých, ktorých už ťažko nazývať deckami. Nepočuť vlastného slova, voda vám špliecha ešte aj na do jedla a všade je toľko ľudí, že ste radi, ak sa v bazéne vôbec namočíte. Všetky menované dôvody prispeli k tomu, že som už na naše kúpalisko nezavítala asi 6 rokov. Ale takáto je realita slovenských kúpalísk skoro všade. Práve preto som vždy čas trávila radšej v bazéne u kamarátov, lebo ak už idem na kúpalisko, väčšinou si tam vôbec neoddýchnem, skôr ma len rozbolí hlava. 
  A práve medzi týmito pre mňa nelákavými miestami (detto aj Podhájska alebo Tatralandia, ale zas v Tatralandii mi vadili len tie tisícky ľudí, inak je celkom na úrovni a môžete si o nej prečítať v tomto mojom článku ;) som našla svoju oázu pokoja. Dnes som totiž kúpanie bola vyskúšať na Santovke. :)

streda 1. júla 2015

Smaragdová maxi skirt

K letu pre mňa neodmysliteľne patria tri módne kúsky: šaty, kimono a maxi skirt. A práve o tom poslednom vám niečo poviem. Keď prišli maxi sukne do módy, bola som ich veľkým odporcom. Naivne som si myslela, že čokoľvek dlhé je v lete neprípustné a tomu, kto to nosí, musí byť hrozne teplo. Nemusí, teraz už to viem. Tiež som si myslela, že maxi sukne sú len pre výškou obdarené devy, ktoré majú modelkovské postavy a nemusia sa báť, ako zdeformovane budú v takomto kúsku oblečenia vyzerať. Nuž, jasné, že maxi sukne najlepšie ukážu na vyšších babách, ale nie je to nič strašné aj pre tie nižšie. Mám taký zvyk, že akonáhle sú mi šaty, sukňa alebo nohavice príliš dlhé, prebytočnú látku odstrihnem a spodok prešijem. Presne tohto som sa pri maxi sukni obávala, že ak sa niekedy rozhodnem kúpiť si ju, bude potrebovať zásah nožníc a ako potom bude vyzerať. Som dosť veľký skeptik a ako vidíte, veľa vecí ma od kúpy takéhoto kúsku odrádzali. :D
  Avšak prišiel jeden krásny deň a s ním aj jedno poobedie s najlepšou kamoškou. Celkom nevinne sme sa prechádzali po obchodoch a zrazu v New Yorkeri objavili maxi sukne. Hihi-haha, poďme si ich vyskúšať, bude sranda. Šli sme, vyskúšali sme, a... obe sa do nich zamilovali. Všetky moje pochybnosti boli razom preč a ja som vedela, že keď si ju teraz kúpim, budem ju milovať už naveky. :D A stalo sa.
  Táto úžasná smaragdovo-zelená maxi sukňa (kiežby bola tá farba na fotkách tak krásna, ako v skutočnosti!) je fakt dokonalá. Je ľahká, vzdušná, z neskutočne príjemného materiálu. Vôbec sa v nej necítim ako v peci, práve naopak - akoby na pokožke jemne chladila. Určite by som chcela v budúcnosti siahnuť po nejakej podobnej, ale ešte som nenašla takú, ktorá by sa tejto smaragdovej vyrovnala. :3


sobota 27. júna 2015

May + June Favourites

Slovami ani nedokážem poriadne vyjadriť svoju radosť z nadchádzajúcich prázdnin. 2 mesiace plné oddychu, akcií s kamošmi, slnka, vody a určite aj blogovania. ;) Na všetky tieto menované veci sa teším asi rovnako. Oddych po tých úmorných 10 školských mesiacoch budem fakt veľmi potrebovať. Že som vyčerpaná na sebe vidím v poslednej dobe dosť zreteľne: v piatok večer totiž zaľahnem do postele už pred desiatou (pričom to zvyklo byť tak okolo dvanástej) a v sobotu ráno sa zobudím až o jedenástej s tým, že sa mi ešte vstávať nechce. :D Ale je to v poriadku, pretože nasledujúce dva mesiace nemám na práci žiadne povinnosti (okrem tých, čo budem robiť rada), ktoré by ma stresovali alebo okrádali o spánok. Akcie s kamošmi si od leta sľubujem každý jeden rok a veľmi často sa mi stáva, že z toho nakoniec absolútne nič nie je. Zažila som už aj situácie, keď som si naplánovala 300 rôznych stretnutí a výletov, ale zorganizovala som možno tak 3 výlety na kávu za 2 mesiace. :D Každopádne, toto leto už musí byť iné a snáď mi hlavné highlighty vyjdú tak, ako chcem. Slnko je pre mňa zdrojom psychickej energie. Dni, keď je zamračené, na mňa vplývajú fakt hrozne a vtedy často vrčím, som nepríjemná a najradšej zavretá v svojej izbe, lebo čokoľvek mimo nej ma dokáže rozhádzať. Potrebujem ho cítiť na pokožke a hoci často nadávam, keď je vonku fakt horúco, v konečnom dôsledku si to vždy užívam. Voda je pre mňa ako druhý domov. Už od detstva som sa stále rada čľapkala a kúpala a veľakrát ma rodičia dokázali dostať z vody len vydieraním. :D Milujem dlhé a pomalé plávanie ďaleko od pobrežia až sa bojím, že ma tam niečo zožerie. :D Milujem potápanie sa s morskými rybami a inými potvorkami. A milujem hlavne ten pocit, keď sa zo slnkom rozpálenej pláže musíte ísť schladiť pod hladinou mora. A blogovanie... :) To je proste jeden z mojich top momentálnych koníčkov. Najlepšie na tom celom je to, že si cibríte vašu kreativitu. Snažíte sa byť inovatívnym. Pozitívne ohlasy vás posúvajú vpred, ale negatívne ešte ďalej. Pre mňa osobne je super pocit už len to, že niečo robíte. A niečo po vás ostáva. Stopa pre skupinu úplne zanedbateľná, ale pre jednotlivca výnimočná. A aj vďaka blogovaniu viem, že nadchádzajúce leto bude pecka. :)

pondelok 22. júna 2015

Aztécke šaty

Musím sa priznať, že s príchodom teplých dní mám omnoho väčšiu chuť fotiť outfity. Dnes som tiež jeden cvakla. Bola to pomerne veľká náhoda, lebo práve vtedy začalo krásne svietiť slnko. A ja slnko potrebujem veľmi, či už na fotke, alebo na pokožke. :) Keď je veterno, prší alebo je len chladno, vždy sa čo najskôr ponáhľam domov skryť sa pred tým nečasom. Nehovoriac o zlom svetle, ktoré mi potom dá veľa roboty upraviť natoľko, že som konečne s fotkou spokojná. Počas jarných a letných dní sa takéto problémy objavia iba sporadicky. Dokonca aj fotenia potom vždy prebiehajú v omnoho uvoľnenejšej atmosfére, lebo keď je zima, fotografi väčšinou veľa frflú, že je im chladno a už ich to nebaví (pozdravujem). :D S odstupom času mi to príde vtipné, ale viem, že v tom momente mám vždy sto chutí s krikom utiecť, lebo to potom nebaví ani mňa. :D 
  Aké máte vy skúsenosti pri fotení? :)

štvrtok 18. júna 2015

Before I die #2

Po tom, ako som postla prvý Before I die článok, som sa hrozne rýchlo namotala na všelijaké to do listy či zoznamy želaní. Neskutočne ma baví snívať, ako ste sa už mohli dočítať v tomto článku. Vďaka Tumblr alebo Weheartit a podobne je táto moja posadnutosť ešte intenzívnejšia. :D Často tam totiž natrafím na niečo, o čom som niekedy v živote snívala, ale potom na to nejako zabudla, a hneď si to uložím do spešl priečinku na noťase, kde už mám peknú zbierku týchto obrázkov. Mnohé z nich sú veľmi uletené a pravdepodobne aj naďalej ostanú len snami, ale ďalšie si zas chcem 100%-ne splniť. A tiež sa medzi nimi nájdu také, ktoré majú pre mňa trošku hlbší zmysel, ako by sa možno najprv mohlo zdať.
  Dnes vám teda ukážem ďalších 10 vecí, ktoré by som rada v živote stihla. :)

nedeľa 14. júna 2015

Veľká recenzia make-upov

Možno ste si to všimli, možno nie, ale nie som až takým veľkým fanúšikom líčenia a všetkého, čo je s tým spojené. Dôvodom je jednoducho to, že na to nie som dosť zručná. Baví ma síce prehŕňať sa v kozmetike a v drogérke by som vedela stráviť aj niekoľko hodín, ale... Na druhej strane to pre mňa nie je niečo, čo by bolo mojím najväčším koníčkom. Zladiť rúž so šatami - to áno, ale vykúzliť si sama líčenie na ples - jednoznačne nie! :D O to väčší obdiv patrí tým, ktorí tieto kúzla ovládajú a ak nejakí takí mágovia práve čítajú tento článok, osobne sa pred vami skláňam. ;) 
  Čo sa mňa týka, som zástancom výhradne prirodzeného líčenia. Myslím, že niečo výrazné by sa mi ani nehodilo, ale ani by som sa tak necítila dobre. Takže rúže iba neutrálne alebo jemne ružové, očné tiene takmer výhradne bronzové (ak už musia byť; najlepšie sa cítim, keď mám na sebe len riasenku) a lícenka tiež len veľmi jemná.
  S príchodom leta sa líčim čoraz menej a menej. Musím povedať, že čokoľvek okrem slnečných lúčov na tvári mi vyslovene prekáža. :D Po make-upe siaham vždy až v septembri a jediné, čo si doprajem aj cez leto, je riasenka. Doteraz som si však nahrabala hneď niekoľko make-upov a používala ich takmer každý deň, tak som sa rozhodla spraviť menšiu recenziu a podeliť sa o svoje dojmy. ;)

 1. Essence Stay All Day
2. Max Factor Face Finity All Day Flawless
3. Avon Ideal Flawless
4. Catrice Photo Finish
5. Avon Calming Effects
6. Rimmel Match Perfection

utorok 9. júna 2015

Random 07

Vždy, keď počujem vetu: ,,Veď teraz sa už v škole ani neučíte!", zovrie mi krv v žilách. Že sa už v škole neučíme? Istotne. Pre mňa sú konce školského roka tie úplne najohavnejšie dni v roku. Každý profák od vás očakáva zázraky. To, že sa budete naplno venovať len jeho predmetu, obetujete dva týždne spánku, aby ste spravili aj nemožné pre záchranu známok. Musíte spraviť trilión prezentácií, aby ste nahnali známky, ktoré celý polrok profáci zanedbávali. Na hodinách píšete poznámky ako diví, pretože čo sa nestíha za pár mesiacov, musí sa za pár dní. Ach. :D
  Nie je to však len o tom, ako to vplýva na vás. Ja v poslednom čase v mojej triede cítim veľa stresu, únavy a hlavne túžby po prázdninách. To máme asi všetci spoločné, hoci každý sa s poslednými týždňami školy vysporiadava ináč. Ale keď cítite, že okolie je na tom viac-menej s nervami v koncoch, nie je to bohvieaká radosť chodiť do školy (teda niežeby niekedy vôbec bola :D). Ale veľmi vás to nemotivuje vydržať ešte pár dní, práveže viac túžite po voľne a naberaní síl.
  Ja už mám väčšinu koncoročných doťahovačiek za sebou, ale musím povedať, že tie najhoršie ma asi ešte len čakajú. Nejde ani tak o to, aká známka z toho bude, ale o ten pocit, že si ešte stále musím namáhať mozog niečím iným ako aký ľadový drink si dnes spravím. :D Skrátka už potrebujem svoje vyčerpanie nahradiť parádnym oddychom!

streda 3. júna 2015

Letný room decor + víťazka giveaway

Ak ste sa úspešne prelúskali predchádzajúcim rozsiahlym článkom, zrejme ste narazili aj na časť, kde som spomínala svoju novonadobudnutú záľubu vo vytváraní dekorácií do izby. Väčšina z nich to nie sú originálne moje nápady, inšpiráciu hľadám najmä na Pintereste či vo videách na Youtube. Mojou prioritou pri vytváraní týchto výzdob je hlavne to, aby bola výroba čo najjednoduchšia a aby ma to vyšlo čo najlacnejšie. :D Predsa len, ak je materiál drahý, mám sto chutí si danú vec rovno kúpiť hotovú v obchode. :D
  Článok tohto typu som už robila tu, ale nakoľko čas pokročil, rozhodla som sa ukázať vám svoje letné dekorácie do izby. Až tak veľmi sa od jarných nelíšia, aj tu prevládajú kvetinové vzory a živé farby, no pridala som nejaké letné prvky - ako napríklad mušle. V dnešnom článku si môžete pozrieť 7 dekorácií, ktoré som si v poslednom čase vytvorila. :)

  Na konci článku výherkyňa giveaway!

nedeľa 31. mája 2015

ZMENA - jednoduché slovo so zložitým významom

Nedávno som vám spomínala, že mám v pláne napísať jeden trošku obsiahlejší článok, v ktorom vám rozpoviem čosi z toho, čo nosím vo svojom vnútri. Niečo o tom, aká som bývala a aká už v žiadnom prípade nie som. A zrejme ani nebudem. Vo väčšine sa to týka blogu, tým pádom aj vás, nakoľko som každý deň poctená toľkými čitateľmi. Sľubovaný článok je už konečne tu a kto nemá rád dlhé texty, dúfam, že sa budú páčiť aspoň fotky. :D

Niektorí z vás to možno vedia, niektorí nie, ale tento blog nefunguje iba rok. Ak by som mala byť úplne presná, 19. augusta by oslávil krásnu päťročnicu. :) Celé som to tu založila naozaj už pred piatimi rokmi pod názvom Vida cotia s tým, že budem nadpriemerne aktívna - čo sa článkov týka, budem fotiť veľa outfitov, módnych vychytávok, budem tam mať plno čitateľmi obľúbených rubrík a samozrejme, veľa followerov. Nuž, mala som veľké oči. :D Návštevnosť na blogu nenarastala tak, ako by som chcela, a spočiatku som si svoje články čítala snáď len ja sama. Ale po nejakom prvom rôčku sa to o trošičku pohlo. Keď si však uvedomím, o akých bludoch som vtedy písala, neviem, či sa mám smiať alebo plakať. Celkom presne si spomínam, že jeden celý článok obsahoval podrobný opis toho, ako sme s naj kamkou strávili deň v parku alebo postup totálne nemožného diy náramku. Ou em dží! :D Nuž, ale predsa som mala iba 13. Vtedy to celé bolo niečo ako internetový denník, ale dosť detailný. Niekedy som len tak bezducho trepala, inokedy si vylievala dušu - lebo veľakrát sa vám lepšie vyrozpráva cudzím ľuďom, ako tým známym. Bol to ten najmenej profi blog na svete, ale aj napriek tomu som milovala písať články. Mala som nejaký koníček, niečo, na čo som sa každý deň po príchode domov mohla tešiť. Niečo, pri čom som sa uvoľnila a čo mi často dodalo silu a dobrú náladu.
  Veľký zlom však prišiel v čase, keď som nastúpila na strednú. A táto časť môjho života je až do dnešného dňa dosť... komplikovaná. Ani neviem, kde by som začala. Nejakým spôsobom sa veľa vecí v mojom živote zmenilo k zlému. Nielenže mi na pleciach spočinulo obrovské kvantum povinností, na ktoré som nebola zvyknutá, ale aj z tej citovej stránky ma to začalo drviť. Pomaly, ale isto sa zo mňa začal stávať zarytý sociopat, aj keď kedysi to zvyklo byť úplne naopak. V dôsledku toho som začala blog najprv zanedbávať, až nakoniec prišlo k tomu, že som proste zmazala všetky článku (ktorých bolo v tom čase okolo 500) a nechala blog zapadať prachom. Už ma to ani veľmi netešilo, skôr som v tom videla príťaž, tak som si povedala, že svoj život teraz musím aj tak sústrediť na úplne inú parketu.

štvrtok 28. mája 2015

Májový new in

Na máj som si plánovala kúpiť jednu jedinú vec a tou mal byť obyčajný, pekný čierny kožák. Ale ako sa ukázalo, tak 70% obchodov, ktoré som navštívila, práve vtedy obyčajné čierne kožáky nemalo. Tých zvyšných 30% by sa dalo rozdeliť na obchody, kde: a) mali skutočne zvláštne kožáky, ktoré boli buď prekombinované/ príliš krátke/ čudného materiálu, b) boli príliš drahé/ cena sa mi nezdala až tak adekvátna k tomu, čo som držala v ruke. Jediný, ktorý sa mi naozaj páčil, som našla v Pimkie, ale keďže som tam bola na začiatku šopingového dňa, odišla som so slovami, že v ďalších obchodoch bude ešte niečo lepšie. Chyba. :D Nielenže som už lepšie nenašla, ešte k tomu všetkému som rozhádzala peniaze tam, kam som v podstate ani nechcela, aby šli. Veď to poznáte. ;) Mala by som trochu popracovať na svojej pevnej vôli, lebo tým, že ju nemám, prichádzam o pekné kúsky do šatníka :D (a samozrejme, o omnoho iného). Máte to tiež tak?
 
V tomto článku uvidíte aspoň zlatíčka, ktoré som si zaobstarala namiesto chcenej čiernej bundičky. :)

nedeľa 24. mája 2015

10 filmov, ktoré ma vždy rozplačú

V poslednom čase ma veľmi začalo baviť písať si rôzne zoznamy a samozrejme to neobišlo ani filmy. :D V dnešnom článku vám ukážem tie, ktoré ma zakaždým dokážu rozplakať ako malé decko. Také, ktoré si pustím s cieľom duševne rozjímať a zas a znovu si uvedomiť, že predsa len majú ľudia okolo mňa omnoho väčšie problémy ako malichernosti, ktorými sa sem-tam trápim ja. Všetky tieto filmy majú pre mňa oveľa väčšiu hodnotu ako niečo, čím zabijem 2 hodiny svojho života. Vždy si ich pustím s cieľom zahĺbiť sa do príbehu a trochu porozmýšľať o mnohých veciach.
  Tu je 10 mojich naj, ktoré mi vždy dokážu vohnať slzy do očí. :)

pondelok 18. mája 2015

Swiss O Par šampón a balzam - recenzia

V poslednom čase som zrejme prešla blogovou transformáciou, pretože sa vo mne veľa vecí obrátilo a mnoho kompletne zmenilo. O tom však chystám jeden veľký dlhý článok, v ktorom vám to celé vysvetlím podrobnejšie. Už nejakú dobu cítim, že sa potrebujem vykecať a že to musí byť prostredníctvom blogu. ;) Takže nejdem predbiehať, v pravý čas sa o všetkom dozviete.

V dnešnom článku som si pre vás pripravila podľa mňa dosť zaujímavú recenziu na dva výrobky značky Swiss O Par - šampón a balzam na vlasy. Tieto som dostala ešte na Vianoce a ich používanie som čo najviac odkladala, lebo som sa na ne hrozne tešila a pevne verila, že budú super, takže som ich nechcela minúť hneď. :D Veď uznajte, niečo, čo vonia po kokose, musí byť úžasné! 

streda 13. mája 2015

10 bedroom essentials

Už nejaký čas som premýšľala nad tým, že by som pre vás spravila room tour, ale rozhodla som sa s tým chvíľu počkať, kým sa mi v izbe všetko dá do poriadku tak, že s tým budem 100%-ne spokojná. Plánujem totiž niekoľko úprav, minimálne na jednej stene, o čom bude určite aj článok. Je to totiž veľmi pekná vec, ktorú som videla už veľakrát na Pintereste. Nebudem však prebiehať. ;)
  V dnešnom článku vám odhalím zákutia mojej izby, bez ktorých by som sa tu vlastne vôbec necítila ako "vo svojom". Každý má totiž niečo, čo ho buď charakterizuje, alebo je mu veľmi blízke a vie, že by sa bez toho nezaobišiel. V komentároch mi dolu pokojne nechajte pár viet o tom, bez čoho sa vo svojom kráľovstve nezaobídete vy. :)
  Čo teda patrí medzi mojich 10 pevných pilierov útulnej izby?

piatok 8. mája 2015

Random 06

V poslednom čase často pozerám do kalendára a zúfalo konštatujem, že čas nejde tak rýchlo, ako by som si predstavovala. Najradšej by som tu už mala prázdniny, ktoré, mimochodom, plánujem úplne celé prespať. :D Keď sa však nad tým zamyslím, v podstate ten čas plynie dosť rýchlo. Prejavuje sa to najmä vtedy, keď mám práce vyše hlavy a nejako si ani nestíham zadeliť povinnosti podľa toho, kedy ktorú treba mať hotovú. V dôsledku toho sa mi už nespočetne veľa ráz stalo, že keď som sa konečne k niečomu dostala, zistila som, že je už po termíne odovzdania a pod. A to, prosím pekne, nemám žiadnu mimoškolskú aktivitu ako jazykovku alebo nejaký krúžok. Je to čisto o tom, že ak sa na mňa niekto obráti s akoukoľvek prosbou, nedokážem ho odmietnuť, aj keď mi nejaký vnútorný hlas navráva, že by som mala, lebo sa to na mňa až príliš kopí. Čo už so mnou, mám to ja úžasnú povahu. :D
  Máte to tiež tak? :)