piatok 30. októbra 2015

Knižný haul

V tomto článku som vám spomínala, že po prečítaní celého Harryho Pottera som mala dosť veľkú čitateľskú krízu. Čítala som po ňom niekoľko kníh, ale žiadna ma nedokázala tak správne vtiahnuť do deja. Napríklad to bolo Červené sárí od Javiera Mora, ktoré sa mi síce spočiatku páčilo, ale vďaka siahodlhým opisom politickej situácie v Indii som po prečítaní polovice musela knihu odložiť. A to sa mi stalo možno dva či trikrát v živote, pretože aj keď ma kniha až tak nebaví, vo väčšine prípadov ju aj tak dočítam. Práve preto som v narodeninách videla menšiu príležitosť dostať nejakú tú knižku a veruže som aj dostala. Veľmi som sa tešila, že si ku mne konečne našlo cestu niekoľko titulov, po ktorých som pokukovala už niekoľko rokov, napr. taká Anna Franková. Jej denník bol vždy a všade večne vypredaný a keď som zistila, že je v predaji nové vydanie, hneď som po ňom chňapla. Takých knižiek sa ale v tomto článku nachádza viac - v pokračovaní vám ich všetky predstavím.
  Viete, keď som naposledy bola v kníhkupectve, asi prvý raz v živote som ľutovala, že nemám doma hory peňazí. :D Jasné, že som už kadečo chcela a po všeličom túžila, ale asi nič nebolo tak silné, ako túžba nakúpiť si za fúrik nových kníh. Ak si napríklad môžem kúpiť len dve, som schopná po obchode blúdiť aj niekoľko hodín a aj tak nebudem schopná rozhodnúť sa, ktoré si vezmem domov. :) Kníhkupectvá sú totižto moje najobľúbenejšie miesta na celom svete, pretože sa tam nachádzajú skvosty v krásnych obaloch a pomedzi regály sa (väčšinou) prechádzajú ľudia, ktorí zdieľajú moju lásku k čítaniu. Proste je tam cítiť takú pokojnú atmosféru, za čo podľa mňa môžu samotné knihy. A aj vďaka tejto ich úchvatnej schopnosti sú pre mňa neoceniteľným pokladom. :)

nedeľa 25. októbra 2015

Dospeláčka

Už takmer dva týždne je zo mňa dospeláčka.
  Vždy som si myslela, že po dovŕšení tohto prevratného roku sa celý môj život zmení a že sa zmením aj ja sama. Že aj môj pohľad na svet bude diametrálne odlišný a otvoria sa mi jeho doposiaľ nepoznané zákutia. Že sa zo mňa ako šibnutím čarovného prútika stane ultra mega šťastný človek (čo bolo jediné, po čom som vždy túžila a želala si).
  Táto snová realita sa ale akosi zabudla dostaviť. Nič prevratné sa nestalo a vyhliadky do budúcna tiež nič také nenasvedčujú. Od narodenín je to práveže tá istá rutina a dokonca by som povedala, že snáď ešte horšia, lebo posledné dva týždne boli jedným stručným slovom makačka. Či už v škole, s prácou alebo rodinnou oslavou minulý víkend, kedy sme navarili bez srandy tak pre 20 ľudí a o koláčoch k tomu ani nehovorím... :D V dôsledku toho, že ten víkend bol fakt ťažký, som mala obrovské problémy s ranným vstávaním do školy a čo sa našej domácnosti týka, tak som nebola jediná.
  Do toho sa pritrafil tento víkend, a... i keď všetky plány, ktoré som mala, padli, bol to jeden z najlepších víkendov evr. Pretože viete, nahradili ich iné plány a tie predčili moje očakávania. V skratke u mňa znovu nastal proces socializácie, lebo som už začínala zabúdať, ako vyzerajú moji kamaráti mimo školy. Človeku to tak neskutočne dobre padne... hlavne keď sú preňho kámkovia stredobodom vesmíru.


sobota 17. októbra 2015

Kto šetrí, má za tri. Alebo aj za štyri.

Vždy som bola ten typ človeka, ktorý miluje zľavy a akcie rozličného charakteru. :D V obchodoch som si len málokedy kúpila niečo hneď, ako sa to dostalo na pulty. Zakaždým som si s tým dala načas a v kútiku duše čakala na ten moment, keď počiatočná cena trošku klesne. Nechápte ma zle, nie je to (snáď) žiadna duševná porucha, mojou životnou filozofiou proste vždy bolo, že prečo si niečo kúpiť povedzme za 30€, keď to o chvíľu môžem mať za polovicu. :D Našťastie to nezašlo až tak ďaleko, ako napríklad u Američanov, ktorí niekedy kvôli akciovým letákom kľudne presnoria aj kontajner (ale úprimne povedané, vďaka nim potom majú 500$ nákup za 10$). :D Každopádne mám ale takéto nakupovanie veľmi rada a preto si myslím, že je super, že dnešná doba ponúka pri nákupe mnohé výhody.

utorok 13. októbra 2015

Dekorácie z washi pások #3

Ako som v predošlom článku opisovala svoju zášť voči mojim rovesníkom, tak mi napadlo, že som vám nevyrozprávala všetko. :D Takže sa k tej téme ešte určite niekedy vrátim, teraz ale nie. Dnes mám narodky a za iných okolností by som sa im tešila, ale momentálne by som ich fakt najradšej nemala. V škole už to začína vrieť, do toho ešte robota a nakoľko chystáme tento týždeň veľké oslavy, bude si to vyžadovať aj moju prítomnosť v kuchyni. Práve z dôvodu nedostatku času som si celý víkend nadrábala veci do práce a tiež som si prvý (a dúfam, že aj posledný) raz v živote otvorila cez víkend knihy a učila sa. :( Na druhej strane ale viem, že si nakoniec v budúcnosti za túto predvídavosť poďakujem, čiže to bolo určite správne rozhodnutie. :D
  Keď už teda mám tie narodeniny, rada by som sa venovala nejakej radostnejšej téme, a tou sú pre mňa momentálne jednoznačne washi pásky. Áno, zas a znovu som obliepala ako divá, tento raz už s novými láskami z Tchiba. Pri týchto tvorivých činnostiach sa celkom dobre odreagujem a vyčistím hlavu (čo niektorí prežívajú napríklad pri behu, ja pri zdobení korkových podložiek, divné :D). Každopádne sa táto aktivita stala mojou srdcovkou a toto tretie pokračovanie článku o washi páskach rozhodne nie je posledné. Chcete vedieť, čo padlo za obeť teraz? :)

štvrtok 8. októbra 2015

Random 09

Už dlho som nemala tak hroznú averziu k ľuďom, ako práve teraz. Samozrejme, že tento prekrásny pocit sa dostavil s nástupom do školy. Vlastní rodičia mi dokonca povedali, že na mne vidieť obrovskú zmenu oproti prázdninám, kedy som žiarila šťastím a spokojnosťou. A musím povedať, že v hlbokej podstate si toto uvedomujem aj ja. 
  Na gympli, kam chodím, kladú naozaj veľké nároky na žiakov, pretože je kdesi v prvej desine najlepších slovenských stredných škôl. Často naozaj neviem, čo skôr robiť a ako si zadeliť čas tak, aby som všetko stíhala. Nie som žiaden Einstein, skôr by som povedala, že to, čo bolo na základnej čistými jednotkami, sa teraz preklápa do čohosi priemernejšieho. :D Pri predmetoch ako fyzika mi to zapína naozaj pomaly, pri matike pre zmenu nezapína vôbec. :D Ale aj keď je toho učiva veľa, je ťažké a venujem tomu ešte aj väčšinu voľného času, škola ako taká by bola v pohode. Keby sa tam nevyskytovali jedinci, akí sa tam vyskytujú. 
  Neviem, či som ja tá zvláštna, keď mám iné ciele, ako ísť sa každý boží piatok opíjať po baroch a celý týždeň o tom rozprávať v škole mysliac si, aké to je super. Keď nemám chuť preberať svoj osobný život a osobný život každého v ročníku s každým na každom rohu. Keď mám úprimný záujem o knihy alebo návštevu knižnice. Keď ma nebaví smiať sa na priblblých detských vtipoch, čo leteli tak na základnej. Keď ma nebaví dávať odpisovať úlohu 15 spolužiakom. Keď už viac odmietam báť sa povedať, čo si naozaj myslím. 
  Ľudia sa menia a ja som sa zmenila tiež. Parádne. Avšak nedokážem ani len popísať, ako veľmi som so sebou práve v tejto chvíli spokojná. Hrozne sa mi páči, akým som teraz človekom a ak sa to niekomu nepáči, nikto ho nenúti riešiť to. Práve preto mám pri sebe len tých úplne najbližších, ktorí mi dokonale rozumejú a sú so mnou na tej istej vlnovej dĺžke. A práve oni mi pomáhajú prekonať tú hore spomínanú averziu voči tým, ktorí mi proste absolútne nesedia. O tom ale život je, každý sme iný a k jednému máme bližšie ako k druhému. Sem-tam ma ale prepadne myšlienka, že v mojom okolí sa asi na tupcov robil konkurz, inak si ich množstvo neviem vysvetliť. :D


nedeľa 4. októbra 2015

September favourites

Môj september bol poznačený neutíchajúcou chorobou, ktorá sa ma v trošku slabšom prevedení drží doteraz. Myslím, že som asi ešte nikdy nebola tak skoro chorá, ako tento rok. Popri chodení do školy je naozaj radosť trepať so sebou kilá vreckoviek, pastilky na bolesť hrdla a sprej do nosa. Odkedy som na gympli sa totiž vždy desím momentu, keď je mi tak zle, že návšteva doktorky je nevyhnutná. Pretože za týždeň mojej neprítomnosti v škole preberú snáď všetko učivo sveta a ja naozaj netuším, ako a kedy to dohnať (navyše som typ človeka, čo vôbec nerozumie matike, hoci aj sedí na hodine a dáva pozor :D). Takže som radšej chodila do školy v zombie stave a namiesto "malinová marmeláda" ste odo mňa mohli počuť "balidobá barbeláda". :D #internýhumor
  Nuž a bola to práve choroba, ktorá ma dohnala ku konzumovaniu obrovského množstva zázvoru. U mňa je zázvor asi jedinou vecou, ktorá mi fakt že uľaví v čase choroby. Či už vo forme čaju, sirupov alebo vyvarené kúsky. Rozhodla som sa ho spomenúť aj v tomto článku, čítajte nižšie. Ak sa potýkate s podobným problémom, určite vyskúšajte. ;)