Vzťahy a iné srandy

Dnešný konzumný sviatok ma presvedčil, že by bolo možno celkom fajn, keby som sa vám vyspovedala z hlbokých vzťahových myšlienok, ktoré v sebe už dlhšiu dobu nosím. Zrejme ste si všimli, že v poslednom čase sa to tu začalo meniť na doupě odkrývania tajov mojej duše, ale akosi ma práve to láka viac, než riešiť nejaké outfity. Som len zvedavá, či je to iba určité obdobie môjho života, alebo smer toho budúceho. :)

  Už odmalička som po vzore hollywoodskych romancí túžila po hrozne sladkom vzťahu, v ktorom si ružové okuliare neskladáte ani v noci a neustále sa vznášate na obláčiku lásky. Fascinovali ma fotky na Weheartit, kde prešťastné dievčinky dostali od svojich milých len tak 350 červených ruží alebo dvojtonového plyšového medveďa. S kamoškami sme hodnotili vzťahy druhých ľudí podľa toho, koľko spoločných fotiek majú na fejsbúku (a ďalších podobne plytkých záležitostí ;). Páriky držiace sa za ruky vo mne často vzbudzovali chuť začať sa usmievať a dúfať, že snáď raz ja budem na ich mieste. 
  Ale viete čo? Z ničoho nič sa do toho zamiešal život a všetky dovtedajšie vzťahové sny a túžby sa rozplynuli. Prišli prvé lásky (a že ich bolo! hoci polovica z nich poriadne platonických :D), prvé vzťahy a skúsenosti, ktoré naberali na vážnosti. Od špehovania starších chlapcov na škole sme prešli ku klasickým plačlivým témam, ako napríklad ,,veď on ma nechce...!" a od toho zase k ,,veď ja ho nechcem...!". Po hádke s frajermi sme hľadali útechu u najlepších kamarátok a spolu hútali, či je v každom vzťahu toľko trápenia, ako v tom našom. Prichádzali sme na to, že láska zahŕňa aj ťažké veci, s ktorými je treba sa vysporiadať. S vekom sa filtrovali nové sny a nové túžby, nové ciele a vnímanie lásky ako takej. A práve vďaka viacerým popáleniam, sklamaniam, preplakaným nociam a preklínaniam v živote každého príde moment, keď sa konečne utvrdí v tom, čo pre neho znamená milovať. A aké chce, aby to bolo. 


  Je plno vecí, ktoré by som vo vzťahu chcela nájsť, ale omnoho dôležitejšie sú tie, ktoré potrebujem nájsť. Napríklad pocit, že nie som nikým a ničím väznená a mám popri záväzku aj istú dávku slobody. Že mi tá druhá osoba pomáha v rozlete, nie ho brzdí. Partnerstvo by malo byť o plnení a hlavne akceptovaní túžob toho druhého, akokoľvek šialené sa javia. Ak po tom ten druhý baží a spraví mu to radosť, na svete nie je dôvodu, prečo sa na to nevrhnúť alebo ho aspoň nepodporiť. Je dôležité nezosmiešňovať jeho názory ani veci, ktoré ho robia šťastným. Stačí si na ne zvyknúť a brať ich ako súčasť toho druhého. A čo je pre mňa osobne tou najpodstatnejšou vecou - nikdy sa nesnažte toho druhého zmeniť. To, že sa o to pokúšate, značí, že niečo s vami nie je v poriadku. Pretože ak vám na tom druhom niečo vadí natoľko, že chcete, aby to bolo iné/ podľa vás, s najväčšou pravdepodobnosťou taký vzťah nebude fungovať. Nehovorím však o veciach ako fajčenie alebo kradnutie periny počas mrazivej noci; skôr o tých, ktoré sa vám snažia zasiahnuť do povahy či vášho osobného presvedčenia. To sú záležitosti, do ktorých si nikdy od nikoho nenechajte kecať. ;)
  Čo sa však týka vecí, ktoré by som od vzťahu chcela... fú, tých sú tisíce. :) Chcela by som si s dotyčnou osobou porozumieť aj bez slov. Tým, že sa na seba pozriete a usmejete v rovnaký moment. Chcela by som, aby bol vzťah predovšetkým o kamarátstve. Totižto vhupnúť rovno do randenia bez známok priateľstva mi príde ako samovražedná misia. Chcela by som stráviť dlhé hodiny v tichu, ktoré by však bolo príjemné a ani jeden by nemal potrebu ho prerušiť. Chcela by som počúvať hudbu s tým, že by sa páčila obidvom a nik by nemal námietky. Chcela by som zdieľať svoje vášne a jeden druhému ich umocňovať. Chcela by som ignorovať vzťahový status na fejsbúku a nepridávať tam žiadne spoločné fotky. Pretože vzťah by mal byť medzi dvomi, nie medzi 236 pseudo-priateľmi na sociálnej sieti. Chcela by som rovnako rada tráviť čas sama, ako aj s ním. Mať priestor pre ostatných kamarátov, rodinu, povinnosti a koníčky. A pritom ani jednu z nich nezanedbávať. Chcela by som sa veľa smiať. Viesť idiotské debaty, pre ktoré by si iní klepali po čele a ďalší chystali kazajku. Chcela by som si dokazovať lásku nie bozkami a dotykmi pred ostatnými, nech (zá)vidia, ale hlbokým pohľadom. Pohľadom, v ktorom by bolo všetko. A nič by nezostalo nevypovedané. 
  Týchto pár vecí z oceánu ďalších je naozaj ťažké nájsť v inej osobe. Práve preto som celkom zmierená s tým, že na 100% nebudem spokojná nikdy. :D Alebo možno aj áno, niekedy v budúcnosti. Sama som zvedavá, čo príde. Ale v žiadnom prípade sa to nechystám hľadať, radšej sa nechám prekvapiť. :)

Podeľte sa aj vy, čo pre vás znamená vzťah a niekoho ľúbiť. Som zvedavá aj a iné názory. ;)

Vaša roznežnená
S.

Komentáre

  1. toto je krááááásny článok, také cením oveľa viac ako keď sa niekde dočítma iba o tom, čo mal kto na sebe vtedy a vtedy. Súhlasím s každým slovom a prajem Ti aby si si raz našla takého svojho reálneho princa :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Souhlasím s tebou, ne že ne.
    Ale zároveň v poslední době jsem z věcí jako je vztah víc a víc zmatená. Ono se to krásně řekne a vybájí, ale já jsem snad expert na "zvláštní vztahy" Dřív to bylo jednoduchý, ale s přibývajícím věkem se to začalo komplikovat. Nejprve jsem se rozhodla, že se nebud vázat a stávalo se, že si to ten druhý špatně vykládal a pak se stávalo, že on si myslel, že jsme pár a já to tak nevnímala.
    Pak přišel dlouhý vztah s britem, kdy jsme se prakticky zasnoubili, ale nakonec nám došlo, že je moc brzo (pořád mám prsten a prý se jednou vážně vezmem, jsem ale cynik, kdo ví, jak co bude). Pak jsem teď od září prožívala zvláštní aférku, kdy jsem doufala, že si třeba promluvíme o tom, co to mezi náma je. Byla jsem u něj v pátek a dokonce opilá, ale nepromluvili jsme si. A od ledna chodíme "na rande" s dalším a opět čekám, kdy bude čas definovat to jako vztah.
    V poslední době mám pocit, že snad vztahy ani nejsou, protože si je lidé bojí definovat. (V převážném počtu, neříkám, že to platí pokaždé)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. So vzťahmi to vždy bývalo a vždy aj bude komplikované, s tým nič nenarobíme. :/ A ten strach z definovania lásky je veľmi zaujímavá myšlienka, nad tým som ešte nepremýšľala. ;)

      Odstrániť
  3. Krásne napísaný článok :)Každý vzťah by mal mať aj určitú slobodu, lebo čo si dnes žiaľ všímam a najmä u ženského pohlavia, že sa vzdajú uplne akéjkoľvek slobody, priateľov, kamarátok. Čo si väčšinou uvedomia až neskoro.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Partneri v provom rade musia byť rovnocenní, musia sa vedieť spolu smiať ale aj plakať. Dôležitá je komunikácia a akceptovanie toho druhého. Ako si písala, snažiť sa toho druhého zmeniť je to najhoršie, no z vlastnej skúsenosti viem, že do určitej miery sa to vlastne podarí a to úplne nevedomo, pretože partneri sa chtiac nechtiac ovplyvňujú. Fu je toho veľa čo by sa dalo o zdravom vzťahu popísať. Ja ale verím, že pre každého existuje tá chýbajúca polovička, no netreba čakať len na ňu. Veď randenie s tými ostatnými je príprava na toho pravého ;)

    NITA

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Naozaj pekný článok...:)
    Vidím, že sa vo veľa veciach naše názory zhodujú a to už hneď na začiatku článku. Moje chápanie slova ,,láska" bolo tiež celkom odlišné od toho dnešného.. :) Človek dospeje a pochopí čo to v skutočnosti znamená. A hlavne čo to pre NEHO znamená. ;)
    Naozaj vďaka za zamyslenie.... :) ♥
    Zároveň pozývam na môj blog kde som taktiež riešila otázku Valentína :D
    http://everydaywithlola.blogspot.cz/2016/02/den-po-valentine.html

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Napsala si to hrozně krásně:)) Člověk potřebuje zažít pár rozchodů, aby si uvědomil, co je opravdu důležité ve vztahu:) Platonických lásek jsem taky měla dost:D

    sweetcitruslemonade

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Jéééžiši to je tak úžasný článek,moc pěkně si to napsala ♥
    Já mám svého přítele opravdu jako nejlepšího kamaráda,jak si psala tak mi také přijde divné do toho skočit hned a neznat se:) S tím měněním člověka máš taky pravdu a když už vidí,že nám něco vadí tak ať se změní on sám :) Věřím,že ti takový princ přijde!

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ešte je potom také, že je všetko úžasné a krásne, presne ako si si to vysnívala, ako o tom sníva každý... A ty sa zrazu v tej dokonalosti stratíš a hovoríš si, že ťa to strašne nudí (rozumej, si nevďačné hovadko :D) #mightbeapersonalexperienceorevennot

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky