sobota, 24. septembra 2016

Ako som si v Prahe splnila sen

V Prahe som až doteraz nikdy nebola. Vždy ma toto krásne mesto lákalo, no akosi sa nikdy nenašiel čas, priestor a ani peniaze, aby som si túto destináciu vyškrtla zo zoznamu tých, ktoré chcem navštíviť. Do toho však z ničoho nič prišla správa, že moji milovaní Red Hot Chili Peppers si tam na začiatku septembra naplánovali koncert. Koncert, po ktorom som túžila od ich posledného v roku 2012, lebo vtedy som tam ísť nemohla (a bola smutnejšia než najsmutnejšia a áno, dá sa to :D). Teraz mi však bolo jasné, že musím ísť. Že konečne prišla vhodná situácia a ani rodičia mi do toho veľmi kecať nemohli, lebo s dospelým človekom sa už jedná trochu inak ako so 14-ročným. Práve preto som neváhala a už v máji kúpila lístky s tým, že som stále neverila, že sa to skutočne deje. To, po čom som túžila väčšinu svojho života. 
  Počas prázdnin som si hovorila, že mám ešte kopec času vstrebať tento fakt, no ani som sa nenazdala a bol tu 4. september. Deň, keď som spala tak hodinu, pretože som sa od vzrušenia stále len prehadzovala v posteli a predstavovala si, ako už o pár hodín uvidím naživo tých 50-ročných chlapcov, nad ktorými som doposiaľ slintala len pri obrázkoch. :) Vlak o šiestej, 5 kíl banánových palaciniek na cestu, potom autobus o desiatej a výstup na pražskom Florenci o tretej pí em. Celý ten čas, čo nám ostával do koncertu, ubehol ako voda a poviem vám, že vlastne ani netuším, čo sme dovtedy robili. :D Lebo do návštevy O2 Arény som z krásnej Prahy nevidela, nepočula a nenasala absolútne nič. Mala som totiž v hlave len jediné. :)

Prahu sme pobehali až na ďalší deň, kedy sme domov cestovali až poobede, takže sme mali pár hodín k dobru. Zdržiavali sme sa hlavne v časti starého mesta, ktoré bolo naozaj nádherné a, samozrejme, nabité turistami z celého sveta. Niekedy v blízkej budúcnosti by som sa tam chcela vrátiť, avšak na dlhšie než 1 deň, aby som si pozrela aj trochu menej známe miesta, ktoré ma zasiahli do srdca po prezeraní fotiek na Pintereste, Instagrame a Weheartit. :)
Fotku tohto pána s bublinkami (a niektoré ďalšie) ste už mali možnosť vidieť na mojom Instagrame. Bola som z neho maximálne nadšená, pretože s nimi čaroval len tak, pre radosť. Od neho by sme sa každý mali čo-to naučiť a rozosievať nezištne veselosť. ;)
A teraz k tomu, čo... možno nebudem vedieť dostatočne opísať, pretože sa mi pri spomienke na najkrajší večer môjho života stiahne hrdlo a okamžite mám slzy v očiach (to je v skutočnosti naozaj pravda, lebo zatiaľ vždy, keď som to niekomu opisovala, ma to hrozne dojalo :D).

Red Hot Chili Peppers je pre mňa kapela, ktorá vo mne dokáže rozpútať búrku všetkých možných emócií, ktoré sa dajú pri počúvaní hudby dosiahnuť. Roztancujú ma, rozosmejú, rozplačú a čo je možno najdôležitejšie - v ich textoch často nachádzam aj svoje vlastné myšlienky, takže si ich niekedy zapnem a proste rozjímam. Sprevádzali ma obdobím detstva, kedy nám doma večne z rádia hral legendárny album Californication. Boli so mnou, keď som sa utápala v smútku a zúfalstve a nevedela, ako ďalej. Stáli mi po boku, keď som bola najšťastnejšia a šťastie umocňovala aj ich energická hudba. Boli prítomní pri najsilnejších zážitkoch celej mojej existencie - tak sa stalo, že hoci za ich najkrajšiu skladbu považujem Californication, najväčšmi milujem Don´t Forget Me a Encore z nového albumu. A keby na koncerte zahrali práve tieto dve, asi by som doslova explodovala. 

Ísť na ich koncert a vidieť ich živých len pár metrov od mojej rozochvenej bytosti sa pre mňa rovnalo nirváne. Pozažívala som už ozaj kadejaké elektrizujúce vystúpenia, ale ani jedno pre mňa neznamenalo tak veľa. Ani jedno mnou tak nezamávalo. K tejto emocionálnej stránke večera sa pridala aj spokojnosť a istý druh pýchy, že som bola schopná lístky kúpiť sama bez akejkoľvek finančnej podpory rodičov alebo kohokoľvek iného. Bola to totiž prvá veľká vec, akú som si mohla dovoliť z poctivej práce.
Keď predskokanky Deap Vally skončili svoje vystúpenie, moje nohy boli ako zo želatíny a v hlave neurčito visela myšlienka, či sa dá umrieť od vzrušenia. Technické problémy, ktoré znamenali oddiaľovanie nástupu Papričiek na scénu, túto veľmi príjemnú nevoľnosť ešte znásobovali. A z ničoho nič tam stáli. Profíci s 30-ročnou praxou začali jamovať, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. Srdce mi bilo tak rýchlo, ako ešte nikdy v živote, ruky šmátrajúce po mobile v snahe zachytiť aspoň kúsok z tohto dokonalého momentu sa triasli a cez slzy v očiach som chvíľami ani nevidela. Chlapci hrali, spievali a robili šou presne tak, ako som to už x-krát videla vo videách na Youtube, no s absenciou virtuality zneli a vyzerali príťažlivejšie a publikum bavili mnohokrát viac. Odzneli tie najväčšie hitovice ako Californication, pri ktorej som sa bez akéhokoľvek prikrášľovania rozplakala ako malá (celá tá scéna odohrávajúca sa mi pred očami ma neopísateľne dojala a skôr, než som si uvedomila, že fakt plačem, iba som tam stála so zatajeným dychom a vrývala si do pamäte každučký detail tej noci), Scar Tissue či Snow a dosť skladieb z nového albumu, čo ma tiež veľmi potešilo. Celkovo som sa obávala setlistu, pretože som sa desila prítomnosti piesní, ku ktorým neviem naspamäť slová. Ale aj táto stránka dopadla na výbornú. :)

Viete, na Nový rok som si hovorila, že rok 2016 bude dobrý rok. Že cítim v kostiach blížiť sa niečo strašne pozitívne. To bolo predtým, než som vôbec tušila o nejakom RHCP turné. A verte, či nie, som presvedčená, že toto bolo ono. Toto bol čas, kedy som zažila vrcholové šťastie. Toto bol ten večer, ktorý vo mne zabil všetky pochmúrnosti a nabil ma takou energiou, že ju teraz môžem rozdávať po celom svete. Mnohí už mi povedali, že mojej rozčarovanosti nerozumejú, veď to bol len koncert. Nebol. Nie pre mňa. Pre mňa, čo takéto udalosti prežívam omnoho silnejšie než ostatní ľudia. Predstavte si, že by sa vám splnil váš najtajnejší sen. Čokoľvek, o čo prosíte božstvá, osud alebo energie v noci pred spaním. Ako by ste sa cítili vy? Verím, že veľmi podobne ako ja. A skutočne vám všetkým želám z celého srdca, aby vás tým život obšťastnil, pretože ľudia by si mali plniť sny. Nech to stojí, čo to stojí. ;) 

S.

12 komentárov:

  1. Moc pěkný článek! Mně už Praha mírně zevšedněla, ale díky tobě jsem se zase vcítila do duše nového návštěvníka. Je to opravdu nádherné město, plus RedHoti jsou skvělá skupina! Š.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásne napísané! :) Teším sa, že si plníš svoje sny a nás inšpiruješ k tomu istému ;) ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Skvelý článok!♥je krásne že si si takto splnila sen.
    ORLLING

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Praha je nádherná :) Bola som som tam 2x a hned by som šla znovu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Krásný článek :3 jsem ráda, že se ti tak líbilo :)
    eLblog

    OdpovedaťOdstrániť
  6. To je tak krásně pozitivní článek! Moc ti splnění snu přeji! A jsem ráda, že se ti u nás v Praze líbilo, bydlím tu od narození a stále to tu zbožňuji :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. super, že sis Prahu splnila, já tam byla párkrát a ráda bych se tam zase také podívala a obzvlášť na nějáký koncert. Ačkoliv skupinu moc neposlouchám, nejsou špatní a muselo to být skvělé!:)


    Somethingbykate

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Praha je čarovná :) Krásne fotky :)
    partofnicol.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Sny si treba plniť a je úžasné, že sa ti to podarilo. Z toho čo píšeš úplne srší radosť a je jasné, že si si koncert poriadne užila :)

    NITA

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Praha má něco do sebe, je fajn že sis to tam tak užila! :)

    MagicBeautyLife

    OdpovedaťOdstrániť