sobota 9. decembra 2017

Láska

Láska je skutočne zvláštna vec. Dokáže bolieť ako sviňa, no ako spieva Janka Kirschner, láska, čo nebolí, nebola láskou pravou. Nie vždy je však táto jej vlastnosť prítomná. Niekedy láska prosto... je. A napĺňa. Zaceľuje staré rany, lieči a otvára dvere do nových, doposiaľ nepredstaviteľných svetov pestrých farieb a nocí plných príjemných snov. ,,Láska je priateľstvo, ktoré vzbĺklo," hovorí Ann Landers. ,,Keď je šťastie druhého tvojím šťastím, je to láska," hovorí Lana del Rey. ,,Čo hľadáš ty, hľadá teba," hovorí Rumi. ,,Druhého miluj tak, ako potrebuje byť milovaný, nie tak, ako chceš milovať ty," hovorí Tony Gaskins. ,,Čo sa spraví s láskou, spraví sa dobre," hovorí Vincent van Gogh. 
  A ja s nimi súhlasím.

sobota 2. decembra 2017

Novembroví obľúbenci

November bol pre mňa plný rozjímania a ako uvidíte v pokračovaní článku, aj samých príjemných a pekných vecí. :) Pomaly som začala riešiť vianočné darčeky a musím povedať, že niektorým by som sa potešila aj ja sama. :D Okrem toho ma však začalo zamestnávať zodpovedné učenie a príprava na skúškové, ktorého sa, ak mám byť úprimná, pekelne bojím. To je však téma na inokedy. Dnes by som vám rada predstavila pár vecí, bez ktorých som v novembri len ťažko prežívala a ktoré si určite rovnako veľmi zamilujete aj vy, ak sa rozhodnete vyskúšať ich. ;) Tak si ošúpte mandarínku, odlomte z čokolády alebo uchlipnite z čajíka a začítajte sa do nového cosy článku!

streda 29. novembra 2017

Jesenný food diary

Môj viac-menej samostatný život na výške sa v oblasti stravovania vyvíja presne tým smerom, aký som predpokladala. Vyváraniu v intrákovej kuchynke sa celkom úspešne vyhýbam a obedy mi poskytujú hlavne menzy a moja posadnutosť zeleninovými šalátmi. Aby som bola úprimná, zeleniny som už v Brne pojedla na tony. Pre lenivú osobu totiž nie je ničoho lepšieho, než si nakrájať šalát, paradajky, pridať za lyžicu kukurice, olivového oleja a trochu gréckych bylín a hotovo. Chutné, zdravé a ešte aj rýchle. Ako som predpokladala, food diary články sa teda obmedzili na sezónny súhrn a práve taký jeden vám teraz prinášam. ;)
  Určite vás zaujme, že je priam prepchatý fotkami koláčov a sladkého, ktoré má od zdravých jedál z predošlých článkov na míle ďaleko. :D A je to tak. Pretože som toho názoru, že človek proste potrebuje k životu sladké. Na nervy, na oslavu, k filmu, po obede, ku kávičke... No furt. Máte to aj vy tak? 

sobota 25. novembra 2017

Som iná #4

Vždy, keď začínam čítať novú knihu, musím v nej mať aj novú záložku. Neznášam písanie na mobile. Nevadilo by mi bývať kompletne sama. Som ten typ, čo si odkladá staré vstupenky. Verím v alternatívnu medicínu. Z nervozity, čo pociťujem k ľuďom, s ktorými sa necítim až tak komfortne, trepem dve na tri. Niekedy len tak postávam uprostred mojej izby a v duchu si gratulujem, ako krásne útulne som si to tam zariadila. :D Som obrovský úchyl na čaje, avšak ešte väčší na hrnčeky (pokojne by som si každý deň kupovala nový). Skutočne verím tomu, že asi najväčší vplyv na človeka má jeho okolie. Viem, že pre väčšinu bývajú príťažliví zlí chlapci, no musím sa priznať, že mňa dostávajú do kolien práve tí dobrí, úctiví a láskaví. :)

utorok 21. novembra 2017

Random 27

Asi nikdy nepochopím, ako je možné, že ten čas tak rýchlo letí. Napríklad také maturity boli pred polrokom, no mne to stále príde ako predvčerom, čo som ukončila strednú školu. Alebo už vyše dvoch mesiacov študujem v Brne, hoci mi to pripadá, akoby som iba včera prišla s dvomi veľkými kuframi a zelencom v ruke. A takto by som mohla pokračovať donekonečna. Kdesi som počula, že čím je človek starší, tým rýchlejšie mu to všetko uteká, a ja zatiaľ musím len a len súhlasiť. Ako malej mi vždy prišlo, že letné prázdniny u starkej majú tak 5 mesiacov a Vianoce aspoň 2. Teraz sú to minúty a sekundy. Máte to tiež tak, alebo sa vám to ťahá? :)

piatok 17. novembra 2017

Jesenné knižné tipy

Ani neviete, ako veľmi milujem blogové články s čitateľskými tipmi. Hoci momentálne nie som až tak vášnivý čitateľ, ako by som si priala, stále ma zaujímajú nové a nové diela, ktoré stojí za to prečítať si. A keďže sama tento typ článkov rada čítam, určite vám nepríde čudné, že ich aj rada píšem. :) V tom dnešnom som si pre vás pripravila 4 knihy, ktoré si ku mne v poslednom čase našli cestu a skutočne sa mi zapáčili (možno s výnimkou Búrlivých výšin, do tých som sa zatiaľ nestihla zahryznúť). Určite mi v komentároch dajte vedieť, či tieto knižky poznáte, resp. máte/ čítali ste, a aké z nich máte dojmy. Vždy ma to celkom poteší, keď sa pod takýmto druhom článku strhne debata a zapálení čitatelia si vzájomne vymieňajú svoje postrehy a inšpirujú iných. :)

pondelok 13. novembra 2017

Novembrové útulno

Hoci najviac milujem ten pocit, keď mi dnu cez otvorené balkónové dvere prúdi voňavý a svieži jarný vánok, aj novembrové útulno má čosi do seba. Milujem to preklopenie októbra do novembra, pretože v obchodoch už pomaličky začína vianočná výzdoba, vonku začínajú svietiť farebné svetielka a Spotify vám ponúka prvý vianočný playlist roka (pf, akoby som nemala vlastný...). Keď som nútená náhodou vyjsť von do jesenného nečasu, zima mi až tak nelahodí, no vnútri na seba veľmi rada navlečiem parádny mäkký sveter. Celková atmosféra ma núti byť omnoho viac lenivá ako po zvyšok roka, čo, samozrejme, vôbec nie je dobré, ale svojím spôsobom si to užívam. Ale čo na tomto predvianočnom období milujem najviac sú ľudia, ktorí si ho užívajú rovnako veľmi ako ja a ktorí dokážu pochopiť moju posadnutosť útulnom. :)

štvrtok 9. novembra 2017

Keď to prehodnotíme

Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, že často veci zbytočne nafukujeme? Že robíme veľké haló z toho, z čoho by sme vôbec nemuseli? Že niekedy zbytočne stresujeme nad neexistujúcimi problémami a v konečnom dôsledku sme to aj tak len my sami, kto tým najviac trpí? Ja hej. V poslednom čase na to myslím jednostaj. Myšlienky tohto typu prichádzajú najmä s nástupom na vysokú školu so zreteľom na to, že som od prírody obrovský stresmen. A že by som to rada kompletne zmenila, no niekedy to skrátka nejde, lebo je to zakódované vo vašej DNA. 
  Na druhej strane sa však snažím meniť čo sa dá. Čo viem, že je škodlivé alebo nie až tak potrebné pre zdravý a spokojný život. Nie je toho veľa, no aspoň pri pár veciach dokážem pozbierať dostatočne veľkú vôľu na to, aby som im dala výraznú červenú stopku. Alebo aby som aspoň obmedzila stres, ktorý ma niekedy dokáže poriadne vyčerpať a hnať k chvíľkovému šialenstvu. A hoci to nie je vždy jednoduché, v konečnom dôsledku takmer vždy zistím, že som spravila dobre. :)

nedeľa 5. novembra 2017

Októbroví obľúbenci

Zase raz mám to obdobie, čo sa v mojom živote nevyskytuje často, a to posadnutosť kozmetikou. Teda. Nie je to asi posadnutosť v pravom slova zmysle, pretože od beaty guru mám stále na míle ďaleko. Nazvime to teda skôr... nadpriemerné používanie kozmetiky. Áno. Lepšie. 
  Nikdy som nebola nejako extra zaľúbená do maľovania sa, do krémikovania a podobne. A stále nie som, ale sem-tam ma prepadne chuť túlať sa aj hodinku po drogérii. Skúmať, prehrabávať sa, porovnávať, ovoniavať a áno, aj kupovať. A tak sa dostávam do štádia, že toľko kozmetiky, koľko mám v tomto momente, som asi ešte nikdy predtým nevlastnila. :D Pevne však verím, že ma pár z mojich čitateľov pochopí a imaginárne potľapká po pleci, že nevadí, veď aj to sa stáva. :D Prosím.
  Dnes vám teda časť z mojich obľúbencov ukážem, konkrétne tých októbrových. ;)

streda 1. novembra 2017

6 tipov na pútavé seriály #2

Netuším, čomu vďačím za toto rozhodnutie, ale v poslednom čase som si konečne pozrela niekoľko seriálov, ktoré som mala v hľadáčiku už pekelne dlho. A slovným spojením ,,pekelne dlho" myslím, že napríklad Houdiniho som chcela vidieť už 3 roky. :D Seriály sú pomerne špecifické a určite nesadnú každému, no mne sa táto šestica skutočne veľmi zapáčila. Preto som sa rozhodla povedať vám o nich pár slov a možno pár z vás inšpirovať pri novembrových voľných chvíľkach. Lebo ničnerobenie pri seriáli je skutočne prvotriedny relax. ;)
 

sobota 28. októbra 2017

Život na intráku

Ešte pred sťahovaním na intrák mi mamina stále hovorila o tom, aký ruch tam býva. Koľko chodbovíc, hluku, ľudí a zážitkov nazbieram na svoje konto. Celkom som sa toho obávala, pretože chodbovice, hluk a ľudí nemám rada. :D Nemám rada narúšanie môjho osobného priestoru a pokoja. Možno sa teda pýtate, prečo som sa ubytovala práve na internáte, pretože ten sa s kľudom priam vylučuje. A toto isté sa pýtam aj ja, no odpoveď na otázku nemám. :D Takže som sa obávala, čo za divočinu to tu bude, no poviem vám, že realita je na míle vzdialená mamininým prognózam. Na našom intráku totiž zdochol pes (a podľa závanu na chodbách je to niekedy možno doslovná pravda.)

utorok 24. októbra 2017

Random 26

Mám pocit, že jeseň prišla nehorázne rýchlo. Z ničoho nič stromy ožltli a dnes už kývajú holými vetvami. Sčista-jasna sme tu mali mrazivé päť-stupňové rána, kedy som sa klepala na zastávke čakajúc na električku v tenkom kožáku, pretože som si z domu do Brna nevzala nič teplejšie. Všetci totiž hovorili o babom lete, tak som to považovala za isté. A babie leto prišlo, avšak nie vtedy, keď malo. Nie vtedy, keď som mala so sebou plátené topánky a krátke rukávy. Prišlo vtedy, keď som do Brna cestovala v kabáte a jesenných zateplených čižmách, lebo som si hovorila, že oteplenie už asi nepríde. Ha. Predstavte si upachtenú Sabínu po dvoch výlukách vlakov v kabáte, čižmách, s ruksakom na pleciach, igelitkou s jedlom v jednej a cestovnou taškou v druhej ruke, ako preklína 20°C, na ktoré sa tak tešila. Ale myslím, že oprávnene, lebo lepší čas už si počasie na svoje hrátky fakt nemohlo vybrať... :D
  Neviem, čím to je, no tento rok jeseň zvládam celkom s prehľadom. Obyčajne je to moje najneobľúbenejšie ročné obdobie, no teraz sa celkom vytešujem z prírody aj posledného teplého slnka. Myslím si, že za to vo veľkej miere môže samotné Brno, lebo je tu skrátka nádherne a mesto som si maximálne zamilovala. :)

piatok 20. októbra 2017

Knižky, ktoré ma rozplakali

Rovnako ako pri filmoch aj pri knihách u mňa platí, že mám radšej tie, čo sa ma nejako dotknú. Tie, o ktorých premýšľam ešte dlho po tom, ako ich odložím prečítané na poličku. Tie, ktoré vyvolajú nejakú emóciu, či už je pozitívna alebo negatívna. A práve tej druhej skupinke sa dnes prizrieme na zúbok. :) Prichystala som si totiž pre vás článok o piatich pekných príbehoch, ktoré ma rozplakali pri prvom, druhom aj desiatom čítaní. Sú to diela, ktoré možno mnoho z vás pozná, a tak nebudú úplnými novinkami, ale ak hľadáte niečo silné, dojímavé či skrátka nie veľmi oddychové, pevne verím, že sa inšpirujete. Som si totiž istá, že tieto knihy nenechajú nikoho chladným...

pondelok 16. októbra 2017

Myšlienky dvadsaťročnej existencie

Svoje násťročné letá mám za sebou. Nadobro. Už je zo mňa veľká slečna, ktorá by mala mať veci na poriadku a vedieť, kam v živote smeruje. Ale viete, v čom je ten vtip? Že sa necítim byť veľkou slečnou. Stále som tá malá Sabínka, ktorá pozerá na svet detskými očami a v kútiku duše dúfa, že tu pre ňu neustále budú rodičia ako bezpečné prístavy, kam sa môže jej loďka vždy vrátiť. Nemám svoje veci na poriadku, ani zďaleka. Nachádzam sa práve vo fáze života, kde som maximálne zmätená zo všetkého, čo ma obklopuje. Aj sama zo seba. A absolútne netuším, akým smerom sa bude uberať moja budúcnosť. Kam mám namierené, kde skončím a ako sa tam dostanem. Netuším. Proste neviem. Tak trochu sa spolieham, že daná cesta sa začne kryštalizovať sama od seba, keď príde správny čas, ale na druhej strane sa bojím, že to tak nebude. 
  Byť dospelákom je ťažké. Dvadsiatka je krásne číslo a som naň patrične hrdá, avšak radšej by som mala tak o desať rokov menej. Zrazu úplne rozumiem, prečo Peter Pan tak veľmi nechcel vyrásť...

štvrtok 12. októbra 2017

Netradičné parížske zastávky

Počas nášho parížskeho dobrodružstva sa nám snáď každý deň potvrdilo, že najčarovnejšie miesta nájdete vtedy, keď ich nehľadáte. Naša dovolenka trvala týždeň, preto sme mali hromadu času obehať najznámejšie parížske zastávky (o ktorých som už písala tu, ak by si ich niekto chcel zrekapitulovať ;), no okrem toho sme sa do sýtosti pokochali aj miestami, o ktorých vám povie len veľmi málo turistických sprievodcov. O niektorých z nich sme sa dozvedeli po siahodlhom pátraní na Pintereste, ale iné sme našli len tak pri náhodnej prechádzke mestom. Ak plánujete v blízkej i ďalekej budúcnosti navštíviť Paríž, určite sa inšpirujte týmto článkom a vyberte sa k nejakej z týchto zastávok. Verte mi, nebudete to ľutovať. :)

nedeľa 8. októbra 2017

Septembroví obľúbenci

September bol mesiacom nástupu na novú školu, do nového mesta, do nového života. Zmien bolo požehnane (medzi inými máme aj nový jesenný dizajn blogu, čo naň hovoríte?), ale v samej podstate to akosi prebehlo hladšie, než som si predstavovala. Ako vždy. Vždy sa klepem viac, než je potrebné, ale taká už raz som... :D Určite o tom všetkom ešte budem písať, predsa len vysokoškolský život je bezodná studnica zážitkov, ale to si nechám pre iný článok. :) V tom dnešnom vám ukážem to, čo som si najviac zamilovala za posledný mesiac. Ako vždy prevažuje kozmetika, ale nájdete tu aj dve veci z úplne iného súdka, tak sa na to bez ďalších zbytočných rečí poďme pozrieť.

streda 4. októbra 2017

Knižky, ktoré ma motivovali

Behom posledných pár týždňov som mala možnosť prečítať si niekoľko výnimočných publikácií, ktoré mnou v istom slova zmysle zamávali. Milujem literatúru, ku ktorej sa vraciam aj po tom, čo ju odložím prečítanú na poličku. Keď sa aj po čase strácam v jej myšlienkach, hodnotím, premýšľam a snažím sa čo-to z nej aplikovať do svojho života. V dnešnom článku vám presne 4 takéto knižné počiny predstavím, lebo verím, že si ich zaslúži prečítať čo najväčšie množstvo ľudí. :) Každé jedno dielo ma donútilo zamyslieť sa nad sebou samou aj svetom okolo a v určitom zmysle ma motivovalo niečo v svojom zmýšľaní či konaní zmeniť. Lebo nie som perfektná a pochybujem, že vôbec niekto áno. A keď vám ktosi predostrie spôsob, ako sa dokonalosti (minimálne tej osobnej) aspoň trochu priblížiť, stojí za to hodiť po ňom očkom. ;)

sobota 30. septembra 2017

Augustovo-septembrový food diary

Food diary články som začala písať pred necelým rokom. Prvý v tejto kategórii sa na blogu objavil minulý december, no nie som si istá, či to budeme schopní dotiahnuť do toho tohtoročného. :D Život na intráku po väčšine znamená obživu založenú na mamininých rezňoch a zemiakovom šaláte. Alebo špagetách s kečupom. Bez syru. Lebo ten je pre študáka veľký luxus. Buď to, alebo proste len nemáte strúhadlo. :D
  Takže veľké kulinárske zázraky sa počas najbližších mesiacov asi diať nebudú. Keď, tak možno doma alebo niekde v meste, pretože bežné varenie fakt neprichádza do úvahy. :D Tak som zvedavá, kam to s touto rubrikou bude smerovať, ale to je otázka budúcnosti. Zatiaľ nakuknite do galérie mňamóznych pokrmov, ktoré som si užívala od augusta do septembra. ;)

utorok 26. septembra 2017

Random 25

Pôvodne som dnes chcela písať o niečom úplne inom, ale nedá mi to poriadne nepoďakovať za všetky vaše milé komentáre k minulému článku. :) Zhrnula som v ňom dojmy z prvého týždňa na vysokej škole a spravilo mi náladu, keď som čítala vaše reakcie, že ste zažívali podobné pocity neistoty. A že sa to časom podľa vás zlepší. Tak dúfam, že budete mať pravdu, inak vám je beda! :D Ale každý jeden začiatok je ťažký, to chápem, hlavne, keď sa bavíme o takej zmene ako nový život v cudzom meste. 
  Ako už viete, za miesto svojho vysokoškolského experimentu som si zvolila Brno. Musím povedať, že som sa do tohto mesta zbláznila. Niekedy sa medzi hodinami len tak prechádzam po centre. Obyčajne som skôr fanúšik prázdnych ulíc, ale tie brnenské plnky majú svoje čaro. Najmä, keď váš zrak pútajú historické budovy na každom kroku a vy tak stále chodíte s nosom vystrčeným do nebies, aby ste nasali čo najviac z celkovej atmosféry. :) Zatiaľ som ho poriadne nepreskúmala, ale vo veľmi blízkej budúcnosti sa na to chytám. Je medzi čitateľmi niekto z Brna? Vedeli by ste mi odporučiť nejaké pekné miesta (pokojne aj menej známe), ktoré stoja za návštevu? ;)

sobota 23. septembra 2017

Dojmy a pojmy posledných dní

  • Vysoká škola zatiaľ pre mňa a mojich kamarátov je a zároveň nie je tým, čo sme očakávali. V niektorých ohľadoch sme si ju poriadne zidealizovali, no v niečom príjemne prekvapila. Treba ale dodať, že stále prevažuje prvá možnosť. 
  • Zamračené a upršané počasie je naozaj príjemné a útulné, keď ste doma a nemáte veľa povinností. Keď si len tak vezmete knihu či zapnete film. Ale keď sedíte na izbe na intráku a snažíte sa rvať si do hlavy lingvistické pojmy, šeď za oknami pôsobí skľučujúco. O to viac, že predpovede počasia nie sú priaznivé ani pre ostatné dni a vy viete, že skľúčenosť vás zajtra ani pozajtra neopustí.
  • Kam zmizlo meteorológmi sľubované babie leto? Všetka moja životná nádej sa obracala tým smerom, že vetrovky a gumáky ešte ostanú v skrini. No viete čo? Neostali. Grrr.
  • O moje stravovanie na výške sa tento týždeň postaral Lidl, pretože bol práve XXL týždeň a v našej intrákovej chladničke mi hrdo tróni mega veľké balenie šunky či polkilový oštiepok. :D To chceš!

piatok 15. septembra 2017

Leto plné rozjímania

Moje tohtoročné leto bolo sprevádzané najdlhšími prázdninami, aké môže človek v živote zažiť. Prechod medzi strednou a vysokou školou, inak známy aj ako 4-mesačné ničnerobenie, ubehol neuveriteľne rýchlo. Hovorí sa, že čas beží závratnou rýchlosťou pre tých, ktorí žijú naplno každý deň. To sa o mne povedať nedalo. Voľno som skôr zasvätila pokojným činnostiam ako čítanie a písanie. Kopec času som venovala filmom a seriálom, ktoré som ešte počas maturít odsunula bokom. Z toho vyplýva, že som bola skutočne často doma - ale neprekáža mi to, som ten typ, čo si to skrátka dokáže poriadne užiť aj vo vlastnom hniezde (a aj pri činnostiach ako umývanie okien, ak mi pri tom hrajú moje obľúbené Spotify playlisty). ;) To hniezdo však celé leto okupovali páni robotníci, takže som sa veľmi často budila na zvuky zbíjačky a pokrikovanie chlapov... No sen, čo vám poviem. Každopádne sa ale z výsledku tešíme, lebo dom konečne vyzerá presne podľa našich predstáv. :)
  Aby sa však nepovedalo, že som z domu nevystrčila ani nos, strihla som si dve dovolenky, pár cestovateľských akcií, desiatky grilovačiek, dve-tri prespávačky a niekoľko rendez-vous s najbližšími. Traja z nich si počas leta strihli krásne okrúhle narodeniny, čo sme aj patrične oslávili (i keď nutné povedať, že aj diaľkovo). Teplo som si neužila tak, ako som chcela, pretože najhorúcejší týždeň nášho slovenského leta som strávila v Paríži.
  Keď sa na to všetko spätne pozerám, kľudne to mohlo byť najkrajšie leto môjho života. Ale nebolo, lebo mu niečo chýbalo. 

utorok 12. septembra 2017

Príbeh 5-eurových Dior okuliarov

Veľmi, veľmi, veľmi som dúfala v teplé septembrové dni, no moje prosby zatiaľ vyslyšané neboli. Namiesto toho už na noc musím zatvárať okno, inak sa zobúdzam s boľavým hrdlom a von nevyjdem bez bundy. Nohavice sú každým dňom dlhšie a svetre hrubšie. Neklamný znak, že jeseň je už za dverami. Je to naozaj pekné ročné obdobie, ale musím povedať, že stále viem o troch ďalších, ktoré sú podľa mňa krajšie. Rebríčku kraľujú najmä tie teplé a som maximálne zarmútená, že sa s nimi uvidím zase až o rok.
  Každopádne tu dnes mám outfitový článok, kde mám na sebe samé krátke veci a bolo mi hej. Fotky boli totiž robené ešte na dovolenke v Grécku, kde vládla augustová horúčava a kým sme ich nafotili, po chrbtoch nám cícerkom stekal pot. Také čosi by som okamžite vymenila za tieto posledné letné dni, ktoré sa už na leto vôbec nepodobajú. Už som to tu na blogu písala snáď stokrát, ale napíšem to aj stoprvý. :D Som ten typ človeka, čo síce pri 37°C ťažko dýcha, ale takým tým čudným masochistickým spôsobom miluje, keď sa mu slnečné lúče zavŕtavajú až do špiku kostí. Keď mu teplo prehreje celé telo a nemusí riešiť nič také, ako studené hnáty.
  

sobota 9. septembra 2017

Montmartre

Ajfelka bola impozantná, Champs-Elysées čarovné a Moulin Rouge dychberúci, ale predsa len sa v Paríži našlo miesto, ktoré ma uchvátilo ešte o niečo viac. Miesto, ktoré vyzerá úplne ako z rozprávky. Miesto, kde sa nehmýria tisícky turistov, iba desiatky. Kde nájdete kúzelné malé kaviarničky, jedny z prvých kabaretov v Paríži a obľúbené Insta spoty zapálených Instagramerov. Nemusíte si tam dávať až taký pozor, či vás niekde nezrazí auto. Na každom metri máte chuť spraviť päťdesiat fotiek, pretože kamkoľvek sa pohnete, stojí to za zvečnenie. Vládne tam pokoj, ticho vás úplne opantá. Po celý čas premýšľate iba nad tým, aké neuveriteľné šťastie majú všetci tí, ktorí sú privilegovaní žiť tu. V najkrajšej časti celého Paríža.
  To miesto nesie názov Montmartre. 

streda 6. septembra 2017

Dovolenkový haul

Som ten typ vzrušeného dovolenkára, ktorý miluje návštevy suvenírových obchodov. Strašne rada sa prechádzam pomedzi pohľadnice, magnetky a iné predmety od výmyslu sveta, na ktoré obchodníci dokážu natlačiť názov miesta, kde sa práve nachádzate. A veľmi rada ich tiež podporím svojimi grošmi. :D
  V dnešnom článku vám predstavím veci, ktoré som si doniesla domov z Paríža a potom z dovolenky v Grécku. Všetko sú to veci, ktoré maximálne zbožňujem a som veľmi rada, že som nebola žgrľavá a nenechala ich tam. :D Treba však podotknúť, že najmä v Paríži som sa veľmi krotila, lebo tam väčšina mojich finančných prostriedkov putovala na obživu. Veľmi som teda so suvenírmi vymýšľať nemohla, lebo bolo málo peňazí i miesta v kufri. Určite som tam ale nebola naposledy, takže pri najbližšej návšteve sa zase niečím milým a nepotrebným obdarujem. A to isté v podstate platí aj o Grécku. :)

nedeľa 3. septembra 2017

Obľúbenci za august

August bol pre mňa asi najlepším mesiacom tohto roka. Určite k tomu prispel aj fakt, že som polovicu z neho strávila v zahraničí a neriešila šity, čo ostali doma. Avšak vtedy, keď som doma bola, som sa snažila venovať čas zanedbávaným knihám, blogu a trošku som pokročila aj v písaní svojho možno-románu. Všetko sú to veľmi pokojné činnosti a tak to mám rada. Minimum stresu, program podľa mňa a žiadne náhlenie sa. Som veľmi zvedavá, aké to bude, keď mi začne škola. Práve preto chcem čo najviac pozitívnych vibrácií nabrať ešte počas prázdnin. :)
  Čo sa týka augustových obľúbencov, všetko sú to také typicky letné produkty, tak sa si spravte čajík a nechajte sa inšpirovať. ;)

štvrtok 31. augusta 2017

Láska menom Faliraki

Už počas minuloročného Silvestra na mňa začala dosadať fakt nepríjemná depka. Akosi som totiž mala cítenie, že rok 2017 bude zlý. A viete čo? Zatiaľ je. Aspoň pre mňa. Stavím sa, že z väčšiny článkov a fotiek na blogu či Instagrame niečo také ani nie je cítiť. To je dobre, pretože to tu nechcem zahltiť depkárčením. Ale na druhej strane som k vám rada úprimná, takže nebudem smútok falošne skrývať za úsmevy na fotkách a tvrdiť, ako je mi sveta žiť.
  Posledných pár mesiacov bolo šialených. S veľkým Š. Keď si trochu utriedim myšlienky, určite sem na blog postnem pár slov na túto tému, no zatiaľ vám prinášam vágny zhluk písmen, z ktorých verím, že pochopíte aspoň pointu. Zo všetkých tých zvláštnych udalostí som poriadne vyčerpaná a moja rodina tiež. Všetci sme fungovali na zotrvačníku a ledva prepletali nohami. Potrebovali by sme si oddýchnuť. Od všetkého a od všetkých. Na chvíľu neriešiť, akú zlú správu zase prinesie zvoniaci telefón, koľko nervov zase narobí tá či oná návšteva a ako sa zase niekto nevie normálne správať.
  Prvá pomoc bol neplánovaný útek do Grécka.

pondelok 28. augusta 2017

Plátenky sú budúcnosť

Spomínam si, že pred piatimi rokmi som si z Anglicka doniesla 3 plátené tašky. Pri kupovaní som z nich bola nadšená, ale akonáhle som prišla domov, zapatrošila som ich niekam do skrine a to bol na veľmi dlhú chvíľu ich koniec. Akosi som pre ne nevedela nájsť použitie, lebo namiesto kabelky sa mi vtedy nepáčili a v obchodoch mi ani nenapadlo použiť ich namiesto igelitky.
  To sa však v priebehu posledných pár týždňov rapídne zmenilo. Verte, či nie, začala som sa zamýšľať nad tým enormným množstvom odpadu, ktorý už len naša štvorčlenná rodina dokáže za týždeň vyprodukovať. A mesto. Štát. Nie sú to lichotivé čísla. Nakoľko nežijeme vo Švédsku, kde dokážu recyklovať až 99% celkového odpadu, a chceme zmenu, je potrebné začať konať. Nemusíme hneď nájsť riešenie globálneho otepľovania. Postačí, keď zmeníme pár návykov a postupne sa môžeme dopracovať k optimistickejšie vyzerajúcim zajtrajškom. ;)

piatok 25. augusta 2017

Random 24

Milujem tie rána, keď sa vám skrátka nechce a nedá vyliezť z postele. Popritom aj viete, že máte plný harmonogram, ale v posteli gravitácia pôsobí miliónkrát silnejšie, všakže. ;) Niekedy sa zahĺbim do knihy, niekedy ma opantá inšpirácia na Instagrame, inokedy sa len tak zabalím do periny a takto pohodlne uvelebená počúvam, ako sused polieva záhradu, ako sa vrabce hádajú v kríkoch pod oknom a ako sa vytrvalá mucha snaží dostať cez otvorené okno dnu (alebo von?). Premýšľam o tom, čo bolo, čo je a čo bude, prehrávam si spomienky a v hlave bájim, aká asi bude budúcnosť. Inokedy len tak ležím po uži zabalená v teple a užívam si ticho a absenciu myšlienok v hlave. To sú jedny z mojich najobľúbenejších momentov vôbec. :)
  Čo vy a lenivé rána v posteli?

utorok 22. augusta 2017

Čím sme sa napchávali v Paríži

Stravovanie v Paríži je pre mňa záhadou, ku ktorej by som potrebovala manuál na použitie. Toľko úchvatných možností, ale toľko málo finančných prostriedkov...!
  Dvaja budúci vysokoškoláci bez stáleho príjmu boli v Paríži viac-menej odkázaní na survival mode. Bez zbytočného prikrášľovania. Fakt sme sa počas celého týždňa vo Francúzsku snažili vyhľadávať tie najlacnejšie stravovacie možnosti. Základ zakaždým tvoril Carrefour či Franprix, ktoré sme mali temer (vo veľkomestskom ponímaní) pod oknami bytíku. Tam sme siahali po klasike ako cestoviny, syry, toastový chlieb, wafle, paradajky a nejaké to ovocie. A samozrejme víno. A samozrejme najlacnejšie. :D
  Okrem supermarketov sme sa kde-tu zastavili na francúzske crêpes. Už v predošlom parížskom článku som spomínala, že najlepšiu som mala v Disneylande, ale potom som mala jednu chutnú s nutelou a banánom na rohu nejakej ulice v štvrti, ktorú sme podľa vzhľadu titulovali poľskou. :D 
  Tieto naše poľovačky na najlacnejšie suroviny boli síce sranda, ale povedali sme si, že párkrát zájdeme aj na slušné jedlo do slušnej reštaurácie (celkový počet takýchto návštev: 3). Ale bola to fajn zmena a na parížske pomery sme menu hlavné jedlo + dezert vychytali za krásnych 14€ úplne, že skvele.

sobota 19. augusta 2017

Som iná, časť tretia

Milujem, keď muži nosia ružovú. V slove nevyspytateľný sa mi zakaždým žiada po p napísať mäkké i. Vína, ktorým stačí odkrútiť uzáver a nemusíte sa mordovať s korkovou zátkou, sú moje obľúbené. Levanduľová vôňa mi nesedí. Niekedy sa sama so sebou rozprávam po anglicky (nepýtajte sa). Hrozne by som chcela zažiť tú dobu, keď k sebe ľudia boli prehnane slušní, úctiví a vrchol intimity predstavoval dotyk rúk na bále. Neznášam zapisovanie poznámok do mobilu, preferujem klasické zošitové debilníčky. Som ten typ človeka, ktorý má nastavených 20 budíkov v následnosti po piatich minútach. Strašne veľmi milujem vôňu svojej pokožky, ale takú tú prirodzenú bez akýchkoľvek kozmetických prípravkov. Pri prudkých búrkach s hromami a bleskami mám vždy pred očami scénu z Harryho Pottera, kde sa Dursleyovci presťahovali na opustený ostrov, aby sa vyhli sovej pošte. :D

streda 16. augusta 2017

Aplikácie, s ktorými to ťahám už roky

S parížskymi článkami vám nateraz dám pokoj a zameriam sa na tému, o ktorej som už dlhší čas premýšľala. V dobe technických vymožeností sa bežný človek často stretne s tým, že napríklad mobilné telefóny dokážu nesmierne uľahčiť život. A práve o tom bude tento článok. ;)
  Ja sama nie som zase až taký preborník v porozumení moderným technológiám. Som rada, keď ovládam úplné základy práce s počítačom alebo telefónom, lebo keby som mala rúbať vyššie, tie zariadenia by pod mojou rukou prinajmenšom vybuchli. :D Netuším, čo všetko je elektronika schopná ponúknuť, lebo som skrátka v tejto oblasti úplne mimo. V podstate som ako taká babička, ktorej to ani nedokážete vysvetliť. :D
  Na druhej strane však vždy rada prijmem pomoc (ak jej rozumiem), ktorú sú ochotné poskytnúť najmä mobilné aplikácie. V ponuke si listujem len veľmi sporadicky, lebo keď mám niečo overené, necítim potrebu poľovať na novšiu verziu. Ale keď už si to otvorím, väčšinou skutočne potrebujem zmenu alebo mi danú aplikáciu niekto odporučil. V dnešnom článku odporučím 7 appiek vám, z ktorých je prevažná väčšina v mojom mobile už hrozne dlho, takže by sa to dalo rátať na roky. Ďalšie sa ešte neohriali, ale už sa stali mojimi topkami. :)

nedeľa 13. augusta 2017

Disneyland v Paríži

Disneyland ma nikdy nijako extra nelákal. Z toho, čo som videla na internetoch, čítala v časopisoch a brožúrkach alebo počula od známych, som si vždy vydedukovala veľké množstvo gýču. Prečačkaný zámok, princezné v honosných róbach a hlavne obrovské množstvo peňazí, čo sa v celom Disney kolotoči mieša. Miesto, kde sa všetci usmievajú, sú šťastní, tancujú a užívajú si, mi pripadalo ako z nepodareného hororového filmu. Veď to je psycho, aby niečo takéto vôbec existovalo. Groteska.
  Avšak všetci ľudia z môjho okolia, ktorým sa do Disneylandu podarilo dostať, z neho boli nadšení, hoci mali spočiatku skepticky naladenú myseľ ako ja. Každý z nich vravel, ako je to síce drahé, ale oplatí sa to aspoň raz v živote vidieť. Že si tam každý nájde to svoje a nemusíte byť od hlavy po päty prehajpovane oblečení ako Disney postavičky, aby ste si to maximálne užili. 
  A tak som bola zvedavá. Vôbec som netušila, čo si o celom parku myslieť, preto som sa rozhodla súdiť ho až cestou metrom naspäť do Paríža. A viete čo? Aj mne sa nakoniec páčil. ;) 

štvrtok 10. augusta 2017

Paríž nie je mesto, je to svet

Týždeň v Paríži bol dovolenkou, akú som ešte vo svojom živote nezažila. Bol plný chodenia, potenia sa, smiechu, slnka i dažďa, ľudí, najlacnejšieho jedla, nočného sledovania filmov a seriálov, fotenia, šťastia, no v prvom rade zamilovávania sa do mesta lásky. Paríž vôbec nie je jednotvárny. Hoci sa jednotlivé uličky na seba veľmi podobajú, žiadna nie je rovnaká. Pokojne by ste sa nimi mohli prechádzať roky a stále nachádzať niečo nové. Lepšie. Zaujímavejšie. Krajšie. Podobne to funguje aj s ľuďmi. V Paríži stretnete tú najväčšiu chudobu žijúcu v provizórnych príbytkoch zhotovených z kartónových stien. O pár metrov ďalej sa prechádzajú elegantné dámy a páni s papierovými taškami od Chanelu. V metre sedíte vedľa Ázijcov, Afroameričanov, Egypťanov či Indov, na chodníkoch míňate hippíkov aj nezávislých umelcov. Slovné spojenie v rozmanitosti je krása tu nadobúda nový rozmer. Kamkoľvek sa pozriete, čokoľvek počujete, ochutnáte či zacítite, je to nádhera (zväčša). Stačilo sedem dní v tejto európskej metropole a rýchlo som pochopila, prečo to bolo, je a bude obľúbené miesto tvorby mnohých svetových literátov, hudobníkov, maliarov, režisérov... Paríž je plný inšpirácie. Stačí vám sadnúť si na pár hodín k Seine a pozorovať život okolo. Sledovať tok rieky, výletníkov na lodiach, na druhom brehu, okolo seba, nespočetné vtáky krúžiace vám nad hlavou, nebo či samých seba.
  Ak máte pocit, že potrebujete lapiť múzu, aby ste mohli vo svojom živote napredovať, kúpte si letenku do Paríža. Pokojne aj jednosmernú. :)

pondelok 7. augusta 2017

Júlový food diary

Skutočne pozitívnou vecou týkajúcou sa prázdnin je, že mám aspoň čas sa normálne naraňajkovať. Nikdy predtým som nebola zvyknutá robiť to. Počas školy som na to nikdy nepomyslela, pretože som si radšej dlhšie poležala v posteli ako behala po kuchyni. Hlúpe, viem. Čo sa týka víkendov, vtedy som z nejakého dôvodu tiež raňajkovala len sporadicky. Nie, že by som teraz cítila nejakú závratnú zmenu v tele, ale páči sa mi začínať deň nejakým zdravým jedlom. Väčšinou to býva grécky jogurt, ovsená kaša alebo miska čerstvého ovocia v závislosti od toho, čím práve naša kuchyňa disponuje. :D Práve preto je aj väčšina jedla dnešného článku z toho raňajkového súdka. Postupom dňa už sa to rôzni a aj fotiek býva pomenej. Netuším prečo, ale obedy nezaznamenávam skoro vôbec a večere len niekedy. Nie je to ktoviečo. Keby som totiž mala všetko pekne uložené vo food diary článkoch na blogu, nemusela by som si neskôr lámať hlavu, čím naplniť svoj hladný krk, lebo keď už idem do akcie, akosi ma vždy opustí inšpirácia... Máte to tiež tak? :)

piatok 4. augusta 2017

Moje najnovšie knižné tipy

Som vášnivý čitateľ. V prenesení mysle do úplne iného vesmíru nachádzam neopísateľné potešenie. Teda, bývalo to tak. Tento rok však po viacerých stránkach nespĺňal kritériá normálneho, preto aj môj vzťah k literatúre mierne ochladol. Ako sa môžete tešiť z kníh, keď sa nedokážete tešiť zo života? V škole to vrelo, medzi najbližšími ľuďmi v mojom okolí sa rozmáhala temná depresia, smútok a bolesť a ani pod našou strechou to nevyzeralo ružovo. A stále nevyzerá, ale každý nový deň zasväcujem tomu, že sa so situáciou snažím vyrovnávať. Tento proces sprevádzajú aj samotné knihy, pretože teraz mám na ne konečne dostatok času a učím sa znovu zamilovávať do čítania. Ide to ťažko a vlastne ani neviem prečo, ale som odhodlaná znovu sa dostať na tú vlnu, kde som celý deň oči neodlepila od popísaných stránok. Výsledky tohto snaženia dnes pretransformujem do článku s čitateľskými tipmi, lebo rukami mi za poslednú dobu prešlo niekoľko pokladov. :)

utorok 1. augusta 2017

Nečakané letné prírastky

Nie je to tak dávno, čo sa tu na blogu po dlhom čase objavil new in článok s oblečením a čuduj sa svete, už je tu ďalší. Podľa štatistík takéto články patria k tým najobľúbenejším, tak som si povedala, že vám ukážem aj druhú letnú várku noviniek. ;) V čomsi sa ale oproti poslednému haulu líši. Za ten čas, čo ubehol od posledného nákupu, som si hovorila, že už nič viac nepotrebujem. A aj sa mi to darilo dodržiavať. Do obchodov som nos nestrkala a peniaze investovala do našej parížskej dovolenky. Možno sa pýtate, ako je teda možné, že práve čítate new in článok. :D Odpoveď na túto otázku je, že väčšinu vecí sa mi nejakým zázrakom podarilo dostať (a to je najlepšia vec na svete), ďalšie som náhodne splašila vo výpredajoch. Keď sa tak na to pozerám, z tohto článku som si ja sama kúpila štyri kúsky, ktoré som však tiež už veľmi dlho chcela. Áno, to je teda preohromné ospravedlnenie. :D 

sobota 29. júla 2017

Júloví favourites

Júl preletel neskutočne rýchlo. A samozrejme, že počas neho nebola núdza o bizarné situácie, ktorými je môj život nabitý. :D
  Napríklad keď som cestovala do Brna, do kupé si ku mne prisadol milo vyzerajúci pán, ktorý mal so sebou knižku. Mohla to byť veľmi príjemná cesta strávená v tichu a kľude, keby neodišiel. Chcel ísť len pohľadať sprievodkyňu a niečo sa jej spýtať, ale už sa nikdy nevrátil (čo ma celkom znepokojuje až doteraz :D). Nahradili ho dvaja statní Nemci, ktorí do vlaku nastúpili vybavení niekoľkými fľaškami piva. Sprvu sa cesta nezdala taká zlá až na pár ich otázok, ktoré obsahovali 85% nemeckých slovíčok, 10% anglických a 5% čohosi, čo by mohlo mať písomnú podobu hieroglyfov. Ako človek, ktorý základy nemčiny naposledy využil pred piatimi rokmi, som v podstate netušila, na čo sa ma pýtajú. Tak som vytiahla knihu a snažila sa tváriť zamestnane. Pomohlo to. Počas môjho čitateľského zanietenia sa ma asi len dva razy spýtali na cestu a kde sa práve nachádzame. Priamo úmerne vypitému alkoholu však pribúdalo aj hluku a hoci sa to dovtedy dalo zniesť, teraz už mi začínali pekelne liezť na nervy. Na knihu už som sa sústrediť nemohla, tak som ju zaklapla a zbalila do ruksaku. Ale to som nemala robiť. Nemeckí spolucestovatelia to pochopili ako znak, že majú zelenú a znovu sa pokúšali konverzovať. Nebolo by na tom nič čudné, keby sa ma už riadne pripití 20x dookola nepýtali, kam cestujem, či tam idem robiť a keď som im povedala, že nie, v okamihu to zabudli a spýtali sa zase. V snahe zbaviť sa tejto spoločnosti som asi polhodinu pred Brnom vyskočila z kupéčka, že dovidenia, o chvíľu vystupujem. Ale opäť chyba. Jeden z Nemcov sa postavil so mnou a povedal, že si pôjde zapáliť a že so mnou počká pri dverách. Cringy rozhovor teda pokračoval a keď konečne vlak zastal, nemyslite si, že som bola voľná. Statný pivom páchnuci Nemec mi na rozlúčku venoval medvedie objatie. :D
  Keď tak nad tým premýšľam, mala som sa už na začiatku trasy schovať na záchode alebo aspoň v úplne poslednom vagóne. Na druhej strane, pri ich početných prechádzkach po vlaku a mojom hlúpom šťastí by ma určite znovu našli a rozhovor by pokračoval...
  Aký bol váš júl? :)

streda 26. júla 2017

Random 23

 Life lately:
  • Neviem prečo, ale skoro stále sa ma pri návšteve Bratislavy turisti pýtajú na MHD. Jasné, nie je na tom nič zlé a vlastne ani výnimočné, ale treba povedať, že im nikdy nedokážem poradiť. :D V Blavke poznám tak 3 linky a dokopy asi iba 5 zastávok, o ktoré sa vždy opieram, a ich požiadavka tieto miesta nikdy nezahŕňa. Vždy teda takýto rozhovor ukončím slovami: ,,Good luck then!" a pakujem sa preč. O to trápnejšie to však býva, keď nakoniec tí ľudia cestujú v jednom dopravnom prostriedku so mnou...
  • Môj mladší brat má skutočne čudnú úchylku. V sprchovom kúte na zaparené sklo kreslí smajlíky. Keď som si toto všimla prvý raz, dat scared the shit out of me. :D Možno sa len snaží byť milý, ale poviem vám, je to dosť desivé. Teda, dúfam, že to robí on.  
  • Mám jedinečných susedov, ktorí majú záľubu v nočnom pílení. Alebo kosení. Alebo čomkoľvek, čo vydáva nepríjemný, prenikavý zvuk neskoro v noci, keď už chcete mať kľud. Niekto by tomu neprikladal žiadnu váhu, ale poviem vám, mňa ide rozhodiť. :D Asi už starnem...
  • Vo wishlist článku som vám spomínala, že túžim po bezkosticovej podprde. Jednu takú som si nedávno skúšala v Gate. Ružová farba, čipka, pohodlnosť hyper 8000 a už som sa v duchu tešila, že aký super úlovok, avšak... Mala 4 háčiky na zapínanie. 4. 4! Kto už dáva toľko háčikov na taký kúsok látky? Dobre, asi to má svoje opodstatnenie, ale moje šikovné prsty sa nedokázali dostať cez ten prvý! Chvíľu som sa s ním mordovala, ale potom som to vzdala a s ťažkým srdcom nechala podprsenku tam. A hľadanie pokračuje. Akurát už viem, že čokoľvek, čo má viac háčikov ako 2, nebude nič pre mňa.
  • Mám fakt čudné šťastie na stretávanie ľudí. Na tohtoročnej Pohode som úplne náhodou stretla neznámu dievčinu, s ktorou sme sa úplne náhodne pred dvomi rokmi fotili na Grejpe (wat?). Boli sme práve na Billy Barmanovi a len tak ledabolo som sa otočila. Tá dievčina stála dva metre odo mňa a ja som na ňu zostala civieť ako bezprízorná. I mean... what are the chances?! :D
BTW, čo hovoríte na nový dizajn blogu? ;)

nedeľa 23. júla 2017

Prečo je body shaming obrovská hlúposť

Žijeme vo veľkom a rýchlom svete, kde či chceme a či nie, je nám diktované (priamo alebo nepriamo), čo máme nosiť, ako máme vyzerať, ako sa máme chovať. Globalizácia, búranie prekážok v dostupnosti a určite aj blogosféra a sociálne siete tomuto fenoménu vo veľkom napomáhajú. Módne domy si mädlia ruky a peňaženky spotrebiteľov plačú.
  A viete, čo ešte plače? Duše, srdcia a mysle všetkých tých, ktorí tak akosi nespadajú do spotrebiteľského rámca. Všetci tí, ktorých sebavedomie je pošliapané, pretože ich zraňuje, že v bežnom obchode nedokážu nájsť svoju veľkosť, lebo je trochu vzdialená od XS (alebo je XS až príliš veľká). Tí, ktorým sa posmievajú spolužiaci v škole, ktorí dostávajú nepríjemné komentáre na internete aj v reálnom svete. Tí, ktorí sa hanbia obliecť si sukňu či kratšie nohavice, lebo by si vyslúžili znechutené pohľady okoloidúcich.
  Slovné spojenie body shaming je najmä v súčasnosti veľmi aktuálne. Diskriminovať či nedajbože zosmiešňovať niekoho pre jeho váhu, výšku a proporčné nedokonalosti je úbohé. V škôlke by sa tomu dalo porozumieť, ale ak to niekomu ostane až do dospelosti, je to na zaplakanie. Šikanátori by si mali uvedomiť, že takéto nepekné slová skutočne nikomu neprinesú nič dobré. To, že si tým na sekundu pomasírujú ego, im šťastný život neprinesie. Na druhej strane však dotknutým osobám môžu privodiť depresie, z ktorých ich nedostane už naozaj nikto.

štvrtok 20. júla 2017

Šikovné triky pri cestovaní

Môj prvý augustový týždeň patrí kamarátskej dlho očakávanej dovolenke v Paríži a pri tej príležitosti som dala dokopy pár trikov, ktoré zaručene pomôžu pri každom cestovaní. Sama takéto veci hromadím, pretože prečo si veci zariadiť ťažko, keď to vo väčšine prípadov ide aj ľahko? ;) Zlepšováky sú vrele vítané a určite budem rada, keď sa v sekcii komentárov podelíte o tie svoje rokmi osvedčené. V tomto článku nájdete skutočne všeličo od vecí, ktoré bezpodmienečne budete potrebovať pri každej ceste až po tipy, ako sa najefektívnejšie pobaliť. Tak sa na to poďme pozrieť. ;)

pondelok 17. júla 2017

Stalo sa to v jeden teplý júnový večer

Stalo sa to, keď som to najmenej čakala. Vlastne som to nečakala vôbec. Bol to náhly popud, sila momentu. Hoci som sa s tou myšlienkou pohrávala už pár týždňov dozadu, ozaj som si nemyslela, že sa to skutočne udeje. A takto skoro. Ale je to tu a je to skutočné. 
  Vždy sa mi pri tom zrýchli dych, srdce mi tlčie prudšie a keby prsty neboli v takej eufórii, zrejme by sa triasli. Moja duša sa razom oddeľuje od tela a vznáša sa kdesi vysoko nad ním. V stratosfére fantázie. Tam, kde únik z reality znamená záchranu, na druhej strane ju však svojím spôsobom kopíruje. Zaznamenáva vernú podobu toho, čo nás obklopuje, avšak s tým rozdielom, že je tu magická palička. Palička, ktorú držím v rukách ja a pre ten malý svet som prvohýbateľom. 
  V tomto momente už zrejme tušíte, o čom takto v inotaji hovorím. :)

piatok 14. júla 2017

Výletovo #15: Pohodová Pohoda

Lístky na tohtoročnú Pohodu som kupovala mamine na Vianoce, keď bola známa približne iba polovica umelcov, čo mali vystupovať. Cieľom bolo vypadnúť a stráviť nejaký čas s blízkymi, nie okúsiť na vlastnej koži koncerty obľúbených kapiel (ako sa dozviete v pokračku článku, tento rok mi hudba na Pohode až tak nesadla). K tomu všetkému padli maminine okrúhle narodky práve na jeden z troch pohodových dní, takže sme ich aspoň oslávili na výnimočnom mieste. :)
  Do Trenčína sme cestovali vo štvrtok o pol šiestej ráno. Áno, viem. Cestovať takto skoro na festival, kde ste dlho do noci hore, nie je až taký brilantný nápad (to ani nehovorím o tom, že v tú noc bola príšerná búrka a takmer vôbec som pre ňu nespala). :D Ale s odstupom času vidím, že sme spravili dobre. O takomto čase sa aspoň netrepalo veľa ľudí a pekne pohodlne sme sa odviezli do cieľa (po minuloročnej ceste na a z Grejpu, kde ľudia stáli v záchode, aby sa zmestili, toto už absolvovať nechcem :D). Do večera sme potom len oddychovali a veľmi nerobili nič, čo by stálo za zmienku (možno okrem varenia guláša s bratrancom, čo bola teda preohromná švanda :D).
  Na festival sme vyrazili až o pol ôsmej večer, pretože štvrtkový program pre nás nebol veľmi príťažlivý (no, pre mňa ani zvyšné dni :D). Počasie nám na ten deň vychádzalo pekné, z čoho sme sa tešili, lebo predpovede nezneli bohvieako. V podstate sme len pivovali, našli dokonalé hot-dogy z NYC Corner s pažítkou, slaninkou a dresingom, ďalej pivovali, zachytili pár skladieb Bolo nás jedenásť (čo bol hajlajt dňa, pán Lasica je skrátka pán), Ylvis a Slaves, ktorí boli neuveriteľne agresívni a čo sa mi na nich páčilo najviac bola nahá hruď speváka. :D Potom hop do postele a chystať sa na ďalší deň.

utorok 11. júla 2017

Wishlist na leto 2017

Je to už neuveriteľne dlhá doba, čo som naposledy napísala článok s mojimi aktuálnymi želaniami. Keď sa tak nad tým zamyslím, muselo to byť pred pár rokmi. Stáli čitatelia vedia, že som sa k blogu v tejto podobe vrátila v roku 2014, čomu predchádzala kríza. Zmazala som všetky dovtedajšie články a teraz si už iba matne spomínam, ako vyzeral môj virtuálny vesmír predtým. Ale na sto percent viem, že wishlisty boli moje obľúbené a preto sa k nim zase veľmi rada vrátim. ;)
  Keď si tak čítam vaše skvelé blogy, častokrát práve medzi kolekciami vašich želaní natrafím na pekné a zaujímavé kúsky, ktoré ma hneď upútajú. Tak pevne verím, že sa aj vám zapáči niečo z tých mojich a poďme hneď na to. :) 

štvrtok 6. júla 2017

Dni bez make-upu

Dni bez make-upu sú jednoduché. Bezstarostné. Nekomplikované. Nemusíte sa strachovať o to, či sa vám make-up neotlačil na biele tričko. Neriešite, že z vás v letných horúčavách hneď omietka steká dole. Že na jednom viečku máte z nejakého dôvodu viac očných tieňov ako na druhom. Že tá nová vodeodolná maskara vlastne vôbec vodeodolná nie je. Že po obede na perách už veľa rúžu nezostalo. Že linka nie je na oboch stranách dokonale rovnaká. A podobne. :D
  Toto a mnoho ďalších záležitostí je pre mňa leto. Ktoré sa už konečne dovalilo aj oficiálne. Celý rok čakám na tú spaľujúcu horúčavu, na ktorú potom nakoniec aj tak nadávam. Ale je mi milšia ako skrehnuté prsty a chodidlá ľadové aj napriek hrubým ponožkám. Na lete niečo je. Pre mňa osobne znamená leto slobodu a šťastie. Všetky moje najkrajšie spomienky a najlepšie obdobia sa odohrali v lete. Veľmi dúfam, že táto tendencia nikdy nestroskotá.
  Čo je pre vás leto?

pondelok 3. júla 2017

Májovo-júnový food diary

Dôvodom, prečo v tomto článku nájdete toľko fotiek skvelého jedla, nie je nič iné, ako moje maturity pred mesiacom. :D Som práve ten typ človeka, čo hľadá útechu v žranke. Keďže matury so sebou priniesli kopec nervov a stresu, tak som buď nejedla vôbec pre stiahnutý žalúdok, alebo som sa ládovala fajnotami. (Ruky hore pre zdravú životosprávu.) Bolo to zaťažkávajúce obdobie, kedy som polovicu voľného času bola zahrabaná v knihách a tú druhú som strávila v kuchyni. :D Prirodzene, nič som nevypekala pol dňa, zase raz šlo len o tie najjednoduchšie recepty, čo som splašila na Pine (ale poviem vám, že skoro všetky som si neopísateľne zamilovala a budem ich robiť aj v nasledujúcom živote). Bez zbytočných rečí poďme na to. Avšak pozor. Oproti minulým food diary článkom tu mám drobnú zmenu - rozhodla som sa popripájať aj postupy, ak by si to chcel niekto ukuchtiť tiež ;). 

piatok 30. júna 2017

Random 22

Je zvláštne, ako sa život vie postarať, aby sme sa nenudili. Po ktoromkoľvek dobrom období vždy takmer zákonite príde to zlé a hneď nám zamestná myseľ. Je mi jasné, že žitie rovná sa sínusoida, ale niekedy by som predsa len brala, keby tá kladná strana osi prevažovala. Pre rovnováhu vesmíru to ale nie je možné, čo je podľa mňa škoda. Zároveň však viem, že človek si musí prejsť aj tým nepríjemným, aby dokázal oceniť to pekné. Aby sa dokázal tešiť z každého nového dňa. Ale poviem vám, niekedy mi to pripadá ako nadľudský výkon...
*
  Jún je už za nami a poviem vám, že ani netuším, čo som počas neho robila. :D Spomínam si na dvoje prijímačky a pár stretnutí s priateľmi, ale inak nič. :D Viac-menej som bola stále doma, konečne začala doháňať spánkový deficit zo stresujúceho maturitného obdobia a snažila sa upratovať dom, lebo som tieto povinnosti celkom zanedbávala. Niekomu inému by z tohto možno hrablo, no ja som ten typ človeka, čo je rád doma. Čo sa nikam nenáhli, chvíľku pracuje a chvíľku oddychuje. A po hektickom období som toto potrebovala ako soľ. Vyzerá to tak, že plány sa v júli dajú do pohybu (počínajúc Pohodou - s kým sa vidím? ;)), ale nejdem predbiehať. Rada sa nechám prekvapiť. :)

pondelok 26. júna 2017

Top laky na nechty #6

Už neuveriteľne dlho sa na blogu neobjavil článok s obľúbenými lakmi na nechty. Musím sa priznať, že som si dokonca myslela, že sa už k tejto sérii nikdy nevrátim, lebo mi to svojím spôsobom prišlo ako hlúposť. Väčšinou som podarené produkty zahŕňala do favourites článkov a akosi to stačilo, takže sa k tomu rozhodne aj v budúcnosti vrátim. Lenže. Nejakým spôsobom sa mi prihodilo, že sa mi nazbieralo hneď niekoľko lakov na nechty, ktorými som nechcela zahltiť celý článok o obľúbencoch. Preto som sa rozhodla napísať pokračko top lakov, akurát s tým, že tentokrát mám pre to naozaj dobrý dôvod. Veď pokračujte v čítaní. ;)

štvrtok 22. júna 2017

Májovo-júnoví favourites

Prvá myšlienka k vzniku tohto článku bola, že vlastne ani nebudem mať o čom písať. Za poslednú dobu sa toho udialo až príliš veľa. Priznám sa, že v mojom zozname priorít sa posledné týždne blog nachádzal až kdesi na spodku. Preto ma celkom prekvapilo, keď som nedávno chytila do ruky foťák a zistila, že je vlastne plný obrázkov čakajúcich na úpravu. A medzi nimi bolo z čoho vyberať aj do najnovšieho článku s obľúbenými produktami, ktorý vám dnes prinášam. :) Zase raz sú to celkom random veci patriace aj do súdka s kozmetikou, aj do lifestylu. Bez zbytočných obkecov poďme na to. :)

nedeľa 18. júna 2017

Pár letných radostí

Začiatkom tohto roka som si dala predsavzatie, že nebudem zbytočne míňať peniaze na oblečenie a záležitosti módy, pretože to proste nepotrebujem. Skrine mám plné a v zásade nosím stále to isté. Mávala som vo zvyku celodenné výlety po obchodoch, čo sa ale v poslednom čase zmenilo. Vo veľkom za to môžu maturity, lebo mi zožrali kopu voľného času, ale svojím spôsobom je to asi dobre. Lepšie sa mi tak darilo upínať sa na svoj cieľ. Z času na čas som si síce dovolila kúpiť si nejakú sprostosť do izby, no inak som financie vrážala skôr do výletov, posedávaní v kaviarňach a iných nehmotných zážitkov. Pravdu povediac, dnes už v nákupoch oblečenia nevidím veľký zmysel. Ak si aj niečo na seba chcem kúpiť, nazriem do pár obchodov a potom ma to omrzí. Boli časy, keď som bola v takomto míňaní peňazí výborná, ale už v tom akosi nie som doma. :D Omnoho radšej teraz zamierim do kníhkupectva alebo obchodu s bytovými dekoráciami. Tieto miesta pre mňa aj naďalej ostávajú čarovné. :) 
  Ako však napovedá obsah dnešného článku, predsa len som nákupom oblečenia nedala úplné zbohom. V auguste máme namierené do Paríža a práve touto metropolou bolo inšpirované skoro všetko, čo som si zaobstarala. Chcela som nejaké basic kúsky, ktoré by sa dali dobre kombinovať a zároveň by z nich vyžarovala parížska elegancia. A hlavne čosi, čo by som mohla nosiť aj po návrate z výletu. :)

streda 14. júna 2017

Som iná, časť druhá

Neznášam, keď si ľudia zanedbávajú svoje vlastné povinnosti a potom sa obracajú na tých zodpovedných, aby im to pomohli dohnať. Nespravodlivosť ma dokáže vytočiť do nepríčetna. Myslím, že život Sørena Kierkegaarda by bol skvelým námetom na román či film. Na prijímačkách zo všeobecných študijných predpokladov som síce preskočila celú časť s matikou, zato som však vedela, v ktorom roku bol natočený najnovší film o Gatsbym. :D Nemám rada zimomriavky. Som zamilovaná tak do piatich fiktívnych postáv z kníh láskou silnejšou, než pociťujem k väčšine ľudstva. Často si najprv prečítam poslednú stránku z knihy, aby som vedela, či sa pripraviť na škaredý alebo pekný koniec. Z toho vyplýva, že mi vôbec nevadia spoilery. Zo všetkých zvukov prírody najviac zbožňujem spev drozdov. A šum brezových lístkov v prichádzajúcej búrke. Verím v rovnováhu vesmíru - čo dáš, to sa ti vráti. Ľudia ma často len svojou prítomnosťou, množstvom výrazných premieľajúcich sa energií, šumom ich krokov i hlasov (vnútorných či vonkajších), dokážu vyčerpať. A to tak, že niekedy nemám chuť celý týždeň vyliezť z izby a čeliť im.