sobota, 19. augusta 2017

Som iná, časť tretia

Milujem, keď muži nosia ružovú. V slove nevyspytateľný sa mi zakaždým žiada po p napísať mäkké i. Vína, ktorým stačí odkrútiť uzáver a nemusíte sa mordovať s korkovou zátkou, sú moje obľúbené. Levanduľová vôňa mi nesedí. Niekedy sa sama so sebou rozprávam po anglicky (nepýtajte sa). Hrozne by som chcela zažiť tú dobu, keď k sebe ľudia boli prehnane slušní, úctiví a vrchol intimity predstavoval dotyk rúk na bále. Neznášam zapisovanie poznámok do mobilu, preferujem klasické zošitové debilníčky. Som ten typ človeka, ktorý má nastavených 20 budíkov v následnosti po piatich minútach. Strašne veľmi milujem vôňu svojej pokožky, ale takú tú prirodzenú bez akýchkoľvek kozmetických prípravkov. Pri prudkých búrkach s hromami a bleskami mám vždy pred očami scénu z Harryho Pottera, kde sa Dursleyovci presťahovali na opustený ostrov, aby sa vyhli sovej pošte. :D

streda, 16. augusta 2017

Aplikácie, s ktorými to ťahám už roky

S parížskymi článkami vám nateraz dám pokoj a zameriam sa na tému, o ktorej som už dlhší čas premýšľala. V dobe technických vymožeností sa bežný človek často stretne s tým, že napríklad mobilné telefóny dokážu nesmierne uľahčiť život. A práve o tom bude tento článok. ;)
  Ja sama nie som zase až taký preborník v porozumení moderným technológiám. Som rada, keď ovládam úplné základy práce s počítačom alebo telefónom, lebo keby som mala rúbať vyššie, tie zariadenia by pod mojou rukou prinajmenšom vybuchli. :D Netuším, čo všetko je elektronika schopná ponúknuť, lebo som skrátka v tejto oblasti úplne mimo. V podstate som ako taká babička, ktorej to ani nedokážete vysvetliť. :D
  Na druhej strane však vždy rada prijmem pomoc (ak jej rozumiem), ktorú sú ochotné poskytnúť najmä mobilné aplikácie. V ponuke si listujem len veľmi sporadicky, lebo keď mám niečo overené, necítim potrebu poľovať na novšiu verziu. Ale keď už si to otvorím, väčšinou skutočne potrebujem zmenu alebo mi danú aplikáciu niekto odporučil. V dnešnom článku odporučím 7 appiek vám, z ktorých je prevažná väčšina v mojom mobile už hrozne dlho, takže by sa to dalo rátať na roky. Ďalšie sa ešte neohriali, ale už sa stali mojimi topkami. :)

nedeľa, 13. augusta 2017

Disneyland v Paríži

Disneyland ma nikdy nijako extra nelákal. Z toho, čo som videla na internetoch, čítala v časopisoch a brožúrkach alebo počula od známych, som si vždy vydedukovala veľké množstvo gýču. Prečačkaný zámok, princezné v honosných róbach a hlavne obrovské množstvo peňazí, čo sa v celom Disney kolotoči mieša. Miesto, kde sa všetci usmievajú, sú šťastní, tancujú a užívajú si, mi pripadalo ako z nepodareného hororového filmu. Veď to je psycho, aby niečo takéto vôbec existovalo. Groteska.
  Avšak všetci ľudia z môjho okolia, ktorým sa do Disneylandu podarilo dostať, z neho boli nadšení, hoci mali spočiatku skepticky naladenú myseľ ako ja. Každý z nich vravel, ako je to síce drahé, ale oplatí sa to aspoň raz v živote vidieť. Že si tam každý nájde to svoje a nemusíte byť od hlavy po päty prehajpovane oblečení ako Disney postavičky, aby ste si to maximálne užili. 
  A tak som bola zvedavá. Vôbec som netušila, čo si o celom parku myslieť, preto som sa rozhodla súdiť ho až cestou metrom naspäť do Paríža. A viete čo? Aj mne sa nakoniec páčil. ;) 

štvrtok, 10. augusta 2017

Paríž nie je mesto, je to svet

Týždeň v Paríži bol dovolenkou, akú som ešte vo svojom živote nezažila. Bol plný chodenia, potenia sa, smiechu, slnka i dažďa, ľudí, najlacnejšieho jedla, nočného sledovania filmov a seriálov, fotenia, šťastia, no v prvom rade zamilovávania sa do mesta lásky. Paríž vôbec nie je jednotvárny. Hoci sa jednotlivé uličky na seba veľmi podobajú, žiadna nie je rovnaká. Pokojne by ste sa nimi mohli prechádzať roky a stále nachádzať niečo nové. Lepšie. Zaujímavejšie. Krajšie. Podobne to funguje aj s ľuďmi. V Paríži stretnete tú najväčšiu chudobu žijúcu v provizórnych príbytkoch zhotovených z kartónových stien. O pár metrov ďalej sa prechádzajú elegantné dámy a páni s papierovými taškami od Chanelu. V metre sedíte vedľa Ázijcov, Afroameričanov, Egypťanov či Indov, na chodníkoch míňate hippíkov aj nezávislých umelcov. Slovné spojenie v rozmanitosti je krása tu nadobúda nový rozmer. Kamkoľvek sa pozriete, čokoľvek počujete, ochutnáte či zacítite, je to nádhera (zväčša). Stačilo sedem dní v tejto európskej metropole a rýchlo som pochopila, prečo to bolo, je a bude obľúbené miesto tvorby mnohých svetových literátov, hudobníkov, maliarov, režisérov... Paríž je plný inšpirácie. Stačí vám sadnúť si na pár hodín k Seine a pozorovať život okolo. Sledovať tok rieky, výletníkov na lodiach, na druhom brehu, okolo seba, nespočetné vtáky krúžiace vám nad hlavou, nebo či samých seba.
  Ak máte pocit, že potrebujete lapiť múzu, aby ste mohli vo svojom živote napredovať, kúpte si letenku do Paríža. Pokojne aj jednosmernú. :)

pondelok, 7. augusta 2017

Júlový food diary

Skutočne pozitívnou vecou týkajúcou sa prázdnin je, že mám aspoň čas sa normálne naraňajkovať. Nikdy predtým som nebola zvyknutá robiť to. Počas školy som na to nikdy nepomyslela, pretože som si radšej dlhšie poležala v posteli ako behala po kuchyni. Hlúpe, viem. Čo sa týka víkendov, vtedy som z nejakého dôvodu tiež raňajkovala len sporadicky. Nie, že by som teraz cítila nejakú závratnú zmenu v tele, ale páči sa mi začínať deň nejakým zdravým jedlom. Väčšinou to býva grécky jogurt, ovsená kaša alebo miska čerstvého ovocia v závislosti od toho, čím práve naša kuchyňa disponuje. :D Práve preto je aj väčšina jedla dnešného článku z toho raňajkového súdka. Postupom dňa už sa to rôzni a aj fotiek býva pomenej. Netuším prečo, ale obedy nezaznamenávam skoro vôbec a večere len niekedy. Nie je to ktoviečo. Keby som totiž mala všetko pekne uložené vo food diary článkoch na blogu, nemusela by som si neskôr lámať hlavu, čím naplniť svoj hladný krk, lebo keď už idem do akcie, akosi ma vždy opustí inšpirácia... Máte to tiež tak? :)

piatok, 4. augusta 2017

Moje najnovšie knižné tipy

Som vášnivý čitateľ. V prenesení mysle do úplne iného vesmíru nachádzam neopísateľné potešenie. Teda, bývalo to tak. Tento rok však po viacerých stránkach nespĺňal kritériá normálneho, preto aj môj vzťah k literatúre mierne ochladol. Ako sa môžete tešiť z kníh, keď sa nedokážete tešiť zo života? V škole to vrelo, medzi najbližšími ľuďmi v mojom okolí sa rozmáhala temná depresia, smútok a bolesť a ani pod našou strechou to nevyzeralo ružovo. A stále nevyzerá, ale každý nový deň zasväcujem tomu, že sa so situáciou snažím vyrovnávať. Tento proces sprevádzajú aj samotné knihy, pretože teraz mám na ne konečne dostatok času a učím sa znovu zamilovávať do čítania. Ide to ťažko a vlastne ani neviem prečo, ale som odhodlaná znovu sa dostať na tú vlnu, kde som celý deň oči neodlepila od popísaných stránok. Výsledky tohto snaženia dnes pretransformujem do článku s čitateľskými tipmi, lebo rukami mi za poslednú dobu prešlo niekoľko pokladov. :)

utorok, 1. augusta 2017

Nečakané letné prírastky

Nie je to tak dávno, čo sa tu na blogu po dlhom čase objavil new in článok s oblečením a čuduj sa svete, už je tu ďalší. Podľa štatistík takéto články patria k tým najobľúbenejším, tak som si povedala, že vám ukážem aj druhú letnú várku noviniek. ;) V čomsi sa ale oproti poslednému haulu líši. Za ten čas, čo ubehol od posledného nákupu, som si hovorila, že už nič viac nepotrebujem. A aj sa mi to darilo dodržiavať. Do obchodov som nos nestrkala a peniaze investovala do našej parížskej dovolenky. Možno sa pýtate, ako je teda možné, že práve čítate new in článok. :D Odpoveď na túto otázku je, že väčšinu vecí sa mi nejakým zázrakom podarilo dostať (a to je najlepšia vec na svete), ďalšie som náhodne splašila vo výpredajoch. Keď sa tak na to pozerám, z tohto článku som si ja sama kúpila štyri kúsky, ktoré som však tiež už veľmi dlho chcela. Áno, to je teda preohromné ospravedlnenie. :D 

sobota, 29. júla 2017

Júloví favourites

Júl preletel neskutočne rýchlo. A samozrejme, že počas neho nebola núdza o bizarné situácie, ktorými je môj život nabitý. :D
  Napríklad keď som cestovala do Brna, do kupé si ku mne prisadol milo vyzerajúci pán, ktorý mal so sebou knižku. Mohla to byť veľmi príjemná cesta strávená v tichu a kľude, keby neodišiel. Chcel ísť len pohľadať sprievodkyňu a niečo sa jej spýtať, ale už sa nikdy nevrátil (čo ma celkom znepokojuje až doteraz :D). Nahradili ho dvaja statní Nemci, ktorí do vlaku nastúpili vybavení niekoľkými fľaškami piva. Sprvu sa cesta nezdala taká zlá až na pár ich otázok, ktoré obsahovali 85% nemeckých slovíčok, 10% anglických a 5% čohosi, čo by mohlo mať písomnú podobu hieroglyfov. Ako človek, ktorý základy nemčiny naposledy využil pred piatimi rokmi, som v podstate netušila, na čo sa ma pýtajú. Tak som vytiahla knihu a snažila sa tváriť zamestnane. Pomohlo to. Počas môjho čitateľského zanietenia sa ma asi len dva razy spýtali na cestu a kde sa práve nachádzame. Priamo úmerne vypitému alkoholu však pribúdalo aj hluku a hoci sa to dovtedy dalo zniesť, teraz už mi začínali pekelne liezť na nervy. Na knihu už som sa sústrediť nemohla, tak som ju zaklapla a zbalila do ruksaku. Ale to som nemala robiť. Nemeckí spolucestovatelia to pochopili ako znak, že majú zelenú a znovu sa pokúšali konverzovať. Nebolo by na tom nič čudné, keby sa ma už riadne pripití 20x dookola nepýtali, kam cestujem, či tam idem robiť a keď som im povedala, že nie, v okamihu to zabudli a spýtali sa zase. V snahe zbaviť sa tejto spoločnosti som asi polhodinu pred Brnom vyskočila z kupéčka, že dovidenia, o chvíľu vystupujem. Ale opäť chyba. Jeden z Nemcov sa postavil so mnou a povedal, že si pôjde zapáliť a že so mnou počká pri dverách. Cringy rozhovor teda pokračoval a keď konečne vlak zastal, nemyslite si, že som bola voľná. Statný pivom páchnuci Nemec mi na rozlúčku venoval medvedie objatie. :D
  Keď tak nad tým premýšľam, mala som sa už na začiatku trasy schovať na záchode alebo aspoň v úplne poslednom vagóne. Na druhej strane, pri ich početných prechádzkach po vlaku a mojom hlúpom šťastí by ma určite znovu našli a rozhovor by pokračoval...
  Aký bol váš júl? :)

streda, 26. júla 2017

Random 23

 Life lately:
  • Neviem prečo, ale skoro stále sa ma pri návšteve Bratislavy turisti pýtajú na MHD. Jasné, nie je na tom nič zlé a vlastne ani výnimočné, ale treba povedať, že im nikdy nedokážem poradiť. :D V Blavke poznám tak 3 linky a dokopy asi iba 5 zastávok, o ktoré sa vždy opieram, a ich požiadavka tieto miesta nikdy nezahŕňa. Vždy teda takýto rozhovor ukončím slovami: ,,Good luck then!" a pakujem sa preč. O to trápnejšie to však býva, keď nakoniec tí ľudia cestujú v jednom dopravnom prostriedku so mnou...
  • Môj mladší brat má skutočne čudnú úchylku. V sprchovom kúte na zaparené sklo kreslí smajlíky. Keď som si toto všimla prvý raz, dat scared the shit out of me. :D Možno sa len snaží byť milý, ale poviem vám, je to dosť desivé. Teda, dúfam, že to robí on.  
  • Mám jedinečných susedov, ktorí majú záľubu v nočnom pílení. Alebo kosení. Alebo čomkoľvek, čo vydáva nepríjemný, prenikavý zvuk neskoro v noci, keď už chcete mať kľud. Niekto by tomu neprikladal žiadnu váhu, ale poviem vám, mňa ide rozhodiť. :D Asi už starnem...
  • Vo wishlist článku som vám spomínala, že túžim po bezkosticovej podprde. Jednu takú som si nedávno skúšala v Gate. Ružová farba, čipka, pohodlnosť hyper 8000 a už som sa v duchu tešila, že aký super úlovok, avšak... Mala 4 háčiky na zapínanie. 4. 4! Kto už dáva toľko háčikov na taký kúsok látky? Dobre, asi to má svoje opodstatnenie, ale moje šikovné prsty sa nedokázali dostať cez ten prvý! Chvíľu som sa s ním mordovala, ale potom som to vzdala a s ťažkým srdcom nechala podprsenku tam. A hľadanie pokračuje. Akurát už viem, že čokoľvek, čo má viac háčikov ako 2, nebude nič pre mňa.
  • Mám fakt čudné šťastie na stretávanie ľudí. Na tohtoročnej Pohode som úplne náhodou stretla neznámu dievčinu, s ktorou sme sa úplne náhodne pred dvomi rokmi fotili na Grejpe (wat?). Boli sme práve na Billy Barmanovi a len tak ledabolo som sa otočila. Tá dievčina stála dva metre odo mňa a ja som na ňu zostala civieť ako bezprízorná. I mean... what are the chances?! :D
BTW, čo hovoríte na nový dizajn blogu? ;)

nedeľa, 23. júla 2017

Prečo je body shaming obrovská hlúposť

Žijeme vo veľkom a rýchlom svete, kde či chceme a či nie, je nám diktované (priamo alebo nepriamo), čo máme nosiť, ako máme vyzerať, ako sa máme chovať. Globalizácia, búranie prekážok v dostupnosti a určite aj blogosféra a sociálne siete tomuto fenoménu vo veľkom napomáhajú. Módne domy si mädlia ruky a peňaženky spotrebiteľov plačú.
  A viete, čo ešte plače? Duše, srdcia a mysle všetkých tých, ktorí tak akosi nespadajú do spotrebiteľského rámca. Všetci tí, ktorých sebavedomie je pošliapané, pretože ich zraňuje, že v bežnom obchode nedokážu nájsť svoju veľkosť, lebo je trochu vzdialená od XS (alebo je XS až príliš veľká). Tí, ktorým sa posmievajú spolužiaci v škole, ktorí dostávajú nepríjemné komentáre na internete aj v reálnom svete. Tí, ktorí sa hanbia obliecť si sukňu či kratšie nohavice, lebo by si vyslúžili znechutené pohľady okoloidúcich.
  Slovné spojenie body shaming je najmä v súčasnosti veľmi aktuálne. Diskriminovať či nedajbože zosmiešňovať niekoho pre jeho váhu, výšku a proporčné nedokonalosti je úbohé. V škôlke by sa tomu dalo porozumieť, ale ak to niekomu ostane až do dospelosti, je to na zaplakanie. Šikanátori by si mali uvedomiť, že takéto nepekné slová skutočne nikomu neprinesú nič dobré. To, že si tým na sekundu pomasírujú ego, im šťastný život neprinesie. Na druhej strane však dotknutým osobám môžu privodiť depresie, z ktorých ich nedostane už naozaj nikto.

štvrtok, 20. júla 2017

Šikovné triky pri cestovaní

Môj prvý augustový týždeň patrí kamarátskej dlho očakávanej dovolenke v Paríži a pri tej príležitosti som dala dokopy pár trikov, ktoré zaručene pomôžu pri každom cestovaní. Sama takéto veci hromadím, pretože prečo si veci zariadiť ťažko, keď to vo väčšine prípadov ide aj ľahko? ;) Zlepšováky sú vrele vítané a určite budem rada, keď sa v sekcii komentárov podelíte o tie svoje rokmi osvedčené. V tomto článku nájdete skutočne všeličo od vecí, ktoré bezpodmienečne budete potrebovať pri každej ceste až po tipy, ako sa najefektívnejšie pobaliť. Tak sa na to poďme pozrieť. ;)

pondelok, 17. júla 2017

Stalo sa to v jeden teplý júnový večer

Stalo sa to, keď som to najmenej čakala. Vlastne som to nečakala vôbec. Bol to náhly popud, sila momentu. Hoci som sa s tou myšlienkou pohrávala už pár týždňov dozadu, ozaj som si nemyslela, že sa to skutočne udeje. A takto skoro. Ale je to tu a je to skutočné. 
  Vždy sa mi pri tom zrýchli dych, srdce mi tlčie prudšie a keby prsty neboli v takej eufórii, zrejme by sa triasli. Moja duša sa razom oddeľuje od tela a vznáša sa kdesi vysoko nad ním. V stratosfére fantázie. Tam, kde únik z reality znamená záchranu, na druhej strane ju však svojím spôsobom kopíruje. Zaznamenáva vernú podobu toho, čo nás obklopuje, avšak s tým rozdielom, že je tu magická palička. Palička, ktorú držím v rukách ja a pre ten malý svet som prvohýbateľom. 
  V tomto momente už zrejme tušíte, o čom takto v inotaji hovorím. :)

piatok, 14. júla 2017

Výletovo #15: Pohodová Pohoda

Lístky na tohtoročnú Pohodu som kupovala mamine na Vianoce, keď bola známa približne iba polovica umelcov, čo mali vystupovať. Cieľom bolo vypadnúť a stráviť nejaký čas s blízkymi, nie okúsiť na vlastnej koži koncerty obľúbených kapiel (ako sa dozviete v pokračku článku, tento rok mi hudba na Pohode až tak nesadla). K tomu všetkému padli maminine okrúhle narodky práve na jeden z troch pohodových dní, takže sme ich aspoň oslávili na výnimočnom mieste. :)
  Do Trenčína sme cestovali vo štvrtok o pol šiestej ráno. Áno, viem. Cestovať takto skoro na festival, kde ste dlho do noci hore, nie je až taký brilantný nápad (to ani nehovorím o tom, že v tú noc bola príšerná búrka a takmer vôbec som pre ňu nespala). :D Ale s odstupom času vidím, že sme spravili dobre. O takomto čase sa aspoň netrepalo veľa ľudí a pekne pohodlne sme sa odviezli do cieľa (po minuloročnej ceste na a z Grejpu, kde ľudia stáli v záchode, aby sa zmestili, toto už absolvovať nechcem :D). Do večera sme potom len oddychovali a veľmi nerobili nič, čo by stálo za zmienku (možno okrem varenia guláša s bratrancom, čo bola teda preohromná švanda :D).
  Na festival sme vyrazili až o pol ôsmej večer, pretože štvrtkový program pre nás nebol veľmi príťažlivý (no, pre mňa ani zvyšné dni :D). Počasie nám na ten deň vychádzalo pekné, z čoho sme sa tešili, lebo predpovede nezneli bohvieako. V podstate sme len pivovali, našli dokonalé hot-dogy z NYC Corner s pažítkou, slaninkou a dresingom, ďalej pivovali, zachytili pár skladieb Bolo nás jedenásť (čo bol hajlajt dňa, pán Lasica je skrátka pán), Ylvis a Slaves, ktorí boli neuveriteľne agresívni a čo sa mi na nich páčilo najviac bola nahá hruď speváka. :D Potom hop do postele a chystať sa na ďalší deň.

utorok, 11. júla 2017

Wishlist na leto 2017

Je to už neuveriteľne dlhá doba, čo som naposledy napísala článok s mojimi aktuálnymi želaniami. Keď sa tak nad tým zamyslím, muselo to byť pred pár rokmi. Stáli čitatelia vedia, že som sa k blogu v tejto podobe vrátila v roku 2014, čomu predchádzala kríza. Zmazala som všetky dovtedajšie články a teraz si už iba matne spomínam, ako vyzeral môj virtuálny vesmír predtým. Ale na sto percent viem, že wishlisty boli moje obľúbené a preto sa k nim zase veľmi rada vrátim. ;)
  Keď si tak čítam vaše skvelé blogy, častokrát práve medzi kolekciami vašich želaní natrafím na pekné a zaujímavé kúsky, ktoré ma hneď upútajú. Tak pevne verím, že sa aj vám zapáči niečo z tých mojich a poďme hneď na to. :) 

štvrtok, 6. júla 2017

Dni bez make-upu

Dni bez make-upu sú jednoduché. Bezstarostné. Nekomplikované. Nemusíte sa strachovať o to, či sa vám make-up neotlačil na biele tričko. Neriešite, že z vás v letných horúčavách hneď omietka steká dole. Že na jednom viečku máte z nejakého dôvodu viac očných tieňov ako na druhom. Že tá nová vodeodolná maskara vlastne vôbec vodeodolná nie je. Že po obede na perách už veľa rúžu nezostalo. Že linka nie je na oboch stranách dokonale rovnaká. A podobne. :D
  Toto a mnoho ďalších záležitostí je pre mňa leto. Ktoré sa už konečne dovalilo aj oficiálne. Celý rok čakám na tú spaľujúcu horúčavu, na ktorú potom nakoniec aj tak nadávam. Ale je mi milšia ako skrehnuté prsty a chodidlá ľadové aj napriek hrubým ponožkám. Na lete niečo je. Pre mňa osobne znamená leto slobodu a šťastie. Všetky moje najkrajšie spomienky a najlepšie obdobia sa odohrali v lete. Veľmi dúfam, že táto tendencia nikdy nestroskotá.
  Čo je pre vás leto?

pondelok, 3. júla 2017

Májovo-júnový food diary

Dôvodom, prečo v tomto článku nájdete toľko fotiek skvelého jedla, nie je nič iné, ako moje maturity pred mesiacom. :D Som práve ten typ človeka, čo hľadá útechu v žranke. Keďže matury so sebou priniesli kopec nervov a stresu, tak som buď nejedla vôbec pre stiahnutý žalúdok, alebo som sa ládovala fajnotami. (Ruky hore pre zdravú životosprávu.) Bolo to zaťažkávajúce obdobie, kedy som polovicu voľného času bola zahrabaná v knihách a tú druhú som strávila v kuchyni. :D Prirodzene, nič som nevypekala pol dňa, zase raz šlo len o tie najjednoduchšie recepty, čo som splašila na Pine (ale poviem vám, že skoro všetky som si neopísateľne zamilovala a budem ich robiť aj v nasledujúcom živote). Bez zbytočných rečí poďme na to. Avšak pozor. Oproti minulým food diary článkom tu mám drobnú zmenu - rozhodla som sa popripájať aj postupy, ak by si to chcel niekto ukuchtiť tiež ;). 

piatok, 30. júna 2017

Random 22

Je zvláštne, ako sa život vie postarať, aby sme sa nenudili. Po ktoromkoľvek dobrom období vždy takmer zákonite príde to zlé a hneď nám zamestná myseľ. Je mi jasné, že žitie rovná sa sínusoida, ale niekedy by som predsa len brala, keby tá kladná strana osi prevažovala. Pre rovnováhu vesmíru to ale nie je možné, čo je podľa mňa škoda. Zároveň však viem, že človek si musí prejsť aj tým nepríjemným, aby dokázal oceniť to pekné. Aby sa dokázal tešiť z každého nového dňa. Ale poviem vám, niekedy mi to pripadá ako nadľudský výkon...
*
  Jún je už za nami a poviem vám, že ani netuším, čo som počas neho robila. :D Spomínam si na dvoje prijímačky a pár stretnutí s priateľmi, ale inak nič. :D Viac-menej som bola stále doma, konečne začala doháňať spánkový deficit zo stresujúceho maturitného obdobia a snažila sa upratovať dom, lebo som tieto povinnosti celkom zanedbávala. Niekomu inému by z tohto možno hrablo, no ja som ten typ človeka, čo je rád doma. Čo sa nikam nenáhli, chvíľku pracuje a chvíľku oddychuje. A po hektickom období som toto potrebovala ako soľ. Vyzerá to tak, že plány sa v júli dajú do pohybu (počínajúc Pohodou - s kým sa vidím? ;)), ale nejdem predbiehať. Rada sa nechám prekvapiť. :)

pondelok, 26. júna 2017

Top laky na nechty #6

Už neuveriteľne dlho sa na blogu neobjavil článok s obľúbenými lakmi na nechty. Musím sa priznať, že som si dokonca myslela, že sa už k tejto sérii nikdy nevrátim, lebo mi to svojím spôsobom prišlo ako hlúposť. Väčšinou som podarené produkty zahŕňala do favourites článkov a akosi to stačilo, takže sa k tomu rozhodne aj v budúcnosti vrátim. Lenže. Nejakým spôsobom sa mi prihodilo, že sa mi nazbieralo hneď niekoľko lakov na nechty, ktorými som nechcela zahltiť celý článok o obľúbencoch. Preto som sa rozhodla napísať pokračko top lakov, akurát s tým, že tentokrát mám pre to naozaj dobrý dôvod. Veď pokračujte v čítaní. ;)

štvrtok, 22. júna 2017

Májovo-júnoví favourites

Prvá myšlienka k vzniku tohto článku bola, že vlastne ani nebudem mať o čom písať. Za poslednú dobu sa toho udialo až príliš veľa. Priznám sa, že v mojom zozname priorít sa posledné týždne blog nachádzal až kdesi na spodku. Preto ma celkom prekvapilo, keď som nedávno chytila do ruky foťák a zistila, že je vlastne plný obrázkov čakajúcich na úpravu. A medzi nimi bolo z čoho vyberať aj do najnovšieho článku s obľúbenými produktami, ktorý vám dnes prinášam. :) Zase raz sú to celkom random veci patriace aj do súdka s kozmetikou, aj do lifestylu. Bez zbytočných obkecov poďme na to. :)

nedeľa, 18. júna 2017

Pár letných radostí

Začiatkom tohto roka som si dala predsavzatie, že nebudem zbytočne míňať peniaze na oblečenie a záležitosti módy, pretože to proste nepotrebujem. Skrine mám plné a v zásade nosím stále to isté. Mávala som vo zvyku celodenné výlety po obchodoch, čo sa ale v poslednom čase zmenilo. Vo veľkom za to môžu maturity, lebo mi zožrali kopu voľného času, ale svojím spôsobom je to asi dobre. Lepšie sa mi tak darilo upínať sa na svoj cieľ. Z času na čas som si síce dovolila kúpiť si nejakú sprostosť do izby, no inak som financie vrážala skôr do výletov, posedávaní v kaviarňach a iných nehmotných zážitkov. Pravdu povediac, dnes už v nákupoch oblečenia nevidím veľký zmysel. Ak si aj niečo na seba chcem kúpiť, nazriem do pár obchodov a potom ma to omrzí. Boli časy, keď som bola v takomto míňaní peňazí výborná, ale už v tom akosi nie som doma. :D Omnoho radšej teraz zamierim do kníhkupectva alebo obchodu s bytovými dekoráciami. Tieto miesta pre mňa aj naďalej ostávajú čarovné. :) 
  Ako však napovedá obsah dnešného článku, predsa len som nákupom oblečenia nedala úplné zbohom. V auguste máme namierené do Paríža a práve touto metropolou bolo inšpirované skoro všetko, čo som si zaobstarala. Chcela som nejaké basic kúsky, ktoré by sa dali dobre kombinovať a zároveň by z nich vyžarovala parížska elegancia. A hlavne čosi, čo by som mohla nosiť aj po návrate z výletu. :)

streda, 14. júna 2017

Som iná, časť druhá

Neznášam, keď si ľudia zanedbávajú svoje vlastné povinnosti a potom sa obracajú na tých zodpovedných, aby im to pomohli dohnať. Nespravodlivosť ma dokáže vytočiť do nepríčetna. Myslím, že život Sørena Kierkegaarda by bol skvelým námetom na román či film. Na prijímačkách zo všeobecných študijných predpokladov som síce preskočila celú časť s matikou, zato som však vedela, v ktorom roku bol natočený najnovší film o Gatsbym. :D Nemám rada zimomriavky. Som zamilovaná tak do piatich fiktívnych postáv z kníh láskou silnejšou, než pociťujem k väčšine ľudstva. Často si najprv prečítam poslednú stránku z knihy, aby som vedela, či sa pripraviť na škaredý alebo pekný koniec. Z toho vyplýva, že mi vôbec nevadia spoilery. Zo všetkých zvukov prírody najviac zbožňujem spev drozdov. A šum brezových lístkov v prichádzajúcej búrke. Verím v rovnováhu vesmíru - čo dáš, to sa ti vráti. Ľudia ma často len svojou prítomnosťou, množstvom výrazných premieľajúcich sa energií, šumom ich krokov i hlasov (vnútorných či vonkajších), dokážu vyčerpať. A to tak, že niekedy nemám chuť celý týždeň vyliezť z izby a čeliť im.


sobota, 10. júna 2017

Najlepšie hlášky za 4 roky gympla

Stredná škola. 
  Slovné spojenie, ktoré mnohí označujú ako ,,najkrajšie roky života" (ha). Miesto, kde ste neustále unavení bez ohľadu na to, koľko hodín spánku si doprajete. Kde objavíte čaro intríg, malomyseľných ohováračiek a akútny nedostatok súkromia. Kde vás (hlavne v prípade gympla) nútia trepať si do hlavy veci, ktoré zabudnete v tom momente, ako odovzdáte písomku a bežný človek ich nikdy v živote nevyužije. Úprimne je mi srdečne jedno, čo je príčinou chromozómových mutácií, ako sa programuje webstránka alebo čo to je skalárny vektor. :D Som človek zameraný na lingvistickú oblasť a v dohľadnej dobe to neplánujem meniť. :D

  Neviem, ako vy, ale pre mňa stredná škola znamenala obrovskú zmenu charakteru. Tam sa zo mňa stala utiahnutá osoba s hŕstkou výborných priateľov, akou som dnes. Nelákali ma triedne akcie s hektolitrami alkoholu a vlastne vôbec blízka prítomnosť 31 spolužiakov. Naučila som sa, že najkrajší čas si dokážem urobiť osamote. :D Objavila som neoceniteľnú hodnotu ticha. Chápem, že každému to vyhovuje ináč a rešpektujem to, ale neznášala som, keď niekto nerešpektoval moje želania. Musím však priznať, že s nástupom na novú školu som sa aj ja snažila ,,zapadnúť". Vtedy bola najväčšia frajerina ísť potme večer do parku s fľašou vodky a hučať len tak veľmi, aby nás tam nikto nepristihol. A podobne. Keď si na to spomeniem, mojím telom sa preženie vlna hnusných cringy zimomriavok a mám chuť si otrieskať hlavu o stenu, že čo a hlavne prečo som to robila. :D Načo som sa hrala na niečo, čo skrátka nie som len preto, aby som bola jednou z nich. Našťastie toto obdobie netrvalo dlho a už po pár mesiacoch na strednej sa zo mňa začala stávať tichá dušinka, ktorá nekomunikovala, keď nemusela. Nemala som na to chuť a ani som v tom nevidela zmysel, lebo som necítila potrebu so všetkými v triede sa skamarátiť. S niekým si skrátka nemáte čo povedať, aj keby ste sa neviem ako snažili. Ale musím uznať, že mnohí popri všetkých tých chvíľach, keď mi nehorázne liezli na nervy a chcela som ich zabiť vlastnými rukami, mali aj svetlé momenty. Momenty, z ktorých vznikli debilne vtipné fotky, hodiny smiechu a hlavne pamätné hlášky, z ktorých vám to najlepšie dnes ponúkam. :)

  Sú to hlášky trefné, hlúpe, zdanlivo nepochopiteľné, vulgárne, maximálne random, vytrhnuté z kontextu a zároveň poriadne relatable. Nech sa teda páči. :)

pondelok, 5. júna 2017

Denník maturantky, časť štvrtá

16.5.2017
  Viete, čo je skutočne výborný nápad, ako preliezť maturitami? Nahrávať si výklad učiteľa. Dozviete sa také pikantnosti, čo vám nepovie žiadna učebnica a zároveň máte dôkaz, že ste sa fyzicky na danej hodine nachádzali, i keď duchom ste boli veeeľmi ďaleko. :D Takto aspoň neprídete o dôležité informácie a čo sa sprvu zdá ako smiešnosť vám potom môže zachrániť zadok. :D
20.5.2017
  Skoro o týždeň maturujem a pozerala som si zatiaľ len jeden predmet. Najlepšie je, že aj v tomto štádiu stále radšej sledujem videá, kde pre myš ľudia stavajú domček z nanukových paličiek. :D
24.5.2017
  Dostávam sa do štádia, kedy mi skutočne už všetko začína liezť na nervy. Každé nepríjemné šuchnutie, hromy a blesky, zvonenie telefónu, hučiaca telka v obývačke... a čerešničkou na torte bolo dnešné susedovo kosenie potme o 9 večer. :D Um...? Prečo, načo a hlavne ako? :D Ach ľudia, najideálnejšie by mi práve teraz bolo niekde osamote na lúke.

štvrtok, 1. júna 2017

Jarné dekorácie: Recyklujeme

To, že do nás v škole v pravidelných intervaloch hustia, aké dôležité je chrániť životné prostredie, má svoje opodstatnenie. Ľudia sa väčšinou javia ľahostajní, ale iba do momentu, kedy sa stane niečo vážne a ovplyvní to aj ich. Preto mi nejde do hlavy, ako je možné, že to mnohí z nás nechávajú zájsť tak ďaleko? Prečo sa nesnažia aspoň svojou troškou prispieť k zmene k lepšiemu? Ja osobne si myslím, že všetky tie prezentácie a projekty, čo sme kedy do školy robili, a prednášky, ktoré sme absolvovali, sú ozaj dobrým nápadom. Keď už nič iné, aspoň v niečom ľudí donútia na sekundu sa zamyslieť a možno prehodnotiť, či tú žuvačku vypľujú do trávy alebo vydržia tých 10 minút domov. 
  To neskutočné množstvo plastov a ostatných blbostí, čo dennodenne vyhadzujeme, je alarmujúce. Urgentne sa musí niečo v tejto konzumnej spoločnosti zmeniť, inak nám o pár rokov hrozí katastrofa. Samozrejme netvrdím, že by sme teraz všetci mali prestať nakupovať. Ide o to, čo potom s tou hromadou nespotrebovaného materiálu urobíme. V prípade, že vám aspoň trochu leží na srdci dôležitosť recyklovania a zrazenie množstva odpadu na minimum, čítajte ďalej. :)

streda, 17. mája 2017

10 tipov, ako na dokonalý flatlay

Pojem flatlay nadobudol novú dimenziu po tom, ako Instagram pobláznil hlávky miliónov ľudí po celom svete (vrátane mňa). Stal sa jedným z najpoužívanejších heštegov vôbec a vďaka nemu môžete natrafiť na dychberúce fotografie, ktoré vykúzlili tí najväčší profesionálni aj neprofesionálni Instagrameri. A o čo vlastne ide? Definícia flatlayu hovorí o obrázkoch, kde dominujú milióny rôznych prvkov - od jedla cez knihy až po oblečenie - krásne nastajlované, no na druhej strane budiace nesúrodý dojem, akoby sa vám všetky tie veci na danom mieste nahromadili len tak náhodou. Potom to všetko len jednoducho cvaknete priamo zhora (niekedy si na pomoc vezmite stoličku, aby bol záber perfektný :D), poupravujte farby, jas, kontrast, čokoľvek potrebujete, a môžete postovať. 

  Neviem, ako vy, ale ja som sa do týchto fotiek zbláznila. Niekedy si len tak otvorím Pin alebo Insta a listujem kolekciami tých najkrajších flatlayov, pretože je to neopísateľná studnica inšpirácie. Je úžasné, aký vycibrený zmysel pre estetično majú niektorí ľudia. Ja sama som v tomto ohľade ešte úplný nováčik a jedného dňa by som sa rada dostala v aranžovaní rekvizít na vysnívanú úroveň, ale to ešte veľa vody musí pretiecť. :) Každopádne tu dnes pre vás mám pár tipov, ktoré som za posledné mesiace nazbierala pri fotení flatlayov na Instagram. Môžete tak oživiť vlastnú galériu na tejto sociálnej sieti alebo túto metódu vyskúšajte na blogu. ;)

sobota, 13. mája 2017

Knižný haul #5

Čím bližšie k maturitám som, tým viac sa mi chce robiť nič. :D Pod čím rozumejte, že čokoľvek iné okrem učenia. Už toho mám fakt dosť, i keď musím uznať, že pretrhnúť sa s tým nejdem. :D Každopádne by som hrozne chcela zažiť nejaký lenivý deň plný dobrého jedla, pohody, slnka a oddychu. Najlepšie v spoločnosti nejakej dobrej knižky, ktorých sa mi za poslednú dobu doma znovu nahromadilo dosť. Priznám sa, že z posledného book haul článku som do dnešného dňa prečítala iba Veľkého Gatsbyho a Ak zostanem, no na jún a celé leto si dávam veľké čitateľské predsavzatia. Musím totiž dobehnúť všetko, čo som pre školu doteraz zameškala. V tomto ohľade som už skutočne naštartovaná, no ešte viac ma povzbudili novinky, ktoré vám ukážem v dnešnom článku. :)

utorok, 9. mája 2017

Random 21

Skvelé výsledky maturitných slohov ma zrejme povzbudili k tomu znovu v sebe nájsť lásku k písaniu. Ale nie k takému blogovému. Poriadnemu. Teda, netvrdím, že to blogové je neporiadne. :D Akurát sem pre vás píšem trochu inak ladené články, ako by som momentálne chcela. V súčasnosti sa v mojom okolí deje veľmi veľa podivných vecí, ktorým celkom nerozumiem, no možno by som sa s nimi lepšie vyrovnala, keby som svoje myšlienky dala na papier. (Áno, som stará škola a popri klasickom písankovom denníku, ktorý si vediem, mám aj klasické veľké viazané zošity, do ktorých si značím krátke básne či poviedky.) Keď na to v júni po maturách a prijímačkách budem mať čas, konečne sa do toho pustím. V hlave mám tisíce nápadov a niektoré z nich zaváňajú aj rozsiahlejším žánrom, než je poviedka, tak som veľmi zvedavá na výsledok. Už skutočne dlho som v žilách necítila ten pisateľský adrenalín, ktorý vám poháňa prsty a mozog pracuje na plné obrátky, aby čo najrýchlejšie dal dohromady príbeh, ktorý rozpráva vaša duša. :) 

piatok, 5. mája 2017

Aprílový food diary

V apríli bolo mojou obľúbenou témou na premýšľanie vegetariánstvo a vegánstvo (ale obtrela som sa aj o ostatné druhy životnej filozofie týkajúcej sa jedla). V skratke som riešila to, či by som ja sama bola niekedy schopná do niečoho podobného ísť. A prišla som na to, že nie. :D Teda, vegetariánstvo by som možno aj skúsila, ale nevytrvala by som, pretože by mi mäso chýbalo. (Teraz to znie, akoby som sa ním napchávala od rána do večera... :D) My s maminou sme veľké milovníčky zeleniny a dokázali by sme na nej prežiť skutočne veľmi dlho (napríklad cez letné mesiace to tak u nás aj je, hlavne, keď je naša záhradka plná čerstvých cukín), no človek potom skrátka potrebuje zmenu. Teda, nie všetci, ale ja hej. 
  Na druhej strane, celú túto vnútornú debatu som uzavrela tým, že keby som mala 24 hodín denne k dispozícii osobného kuchára, čo by mi vykúzlil špeciality aj zo zdanlivo nespojiteľných surovín, brala by som akúkoľvek diétu. Teda okrem breathariánstva. :D
  Čo vy? Je tu medzi nami nejaký vegetarián/vegán a pod.? :)

pondelok, 1. mája 2017

Apríloví favs

Tohtoročný apríl bol pre mňa mesiacom plným nesmierne protichodných pocitov. Zažila som skutočne skvelé momenty. Kúpili sme si letenky do našej dovolenkovej destinácie, ktorú sme si vybrali namiesto stužkovej a začíname zháňať ubytovanie, lebo august je tu každú chvíľu. Som veľmi spokojná so svojimi výsledkami z maturitných slohov. 4 roky strednej školy sa pomaly chýlia ku koncu a konečne si môžem povedať, že to mám skoro za sebou. 
  Na druhej strane nás doma snáď z každej strany oplieskali tsunami ťažkostí a boli momenty, keď som vnútri kričala, no navonok nič nemohla dať znať. Boli momenty, keď som sedela nad 10 učebnicami naraz snažiac sa natlačiť čosi do hlavy, lebo matury sa blížia, ale pred očami som mala úplne iné výjavy, úplne iné starosti, úplne iné priority. A boli momenty, keď som sa bála, čo prinesie budúcnosť, lebo výška a bla bla. No teraz sú momenty, kedy sa miliónkrát viac obávam o úplne iné veci. 
  To je však život. Nezmeníme ho, neovplyvníme, aj keď sa postavíme na hlavu. 
  Samozrejme, nechcem vás zaťažovať svojimi nepeknosťami, preto sa poďme pozrieť na aprílových obľúbencov. :)

štvrtok, 27. apríla 2017

Denník maturantky, časť tretia

20.3.2017
  Dozvedela som sa, že profesorka, ktorá nás má na starosti na občianskej, odchádza a dostaneme za ňu nejakú inú. INÚ? Inú nechcem! Teda, samozrejme, že sme si s touto pani zažili kopec krušných chvíľ pri drsnom skúšaní celej filozofie odpredu odzadu, to však neznamená, že nemám z tejto informácie chuť plakať. Bude mi chýbať, a to nielen pre jej kvality v oblasti vyučovania. Len málo učiteľov má nado mnou takú moc, že ma za každých okolností donúti dokopať sa ku knihám, a to je dobre. Taký by učiteľ mal byť. Preto silno dúfam, že za nasledujúce dva mesiace, čo ostávajú do maturít, nezleniviem natoľko, že zabudnem aj to, čo už viem. :D
30.3.2017
   Maturitné testy zo slovenčiny vraj obsahovali 2 otázky, na ktoré sa nedalo jednoznačne odpovedať. Preto sú anulované a každý maturant za ne automaticky dostáva bod, hocijako odpovedal. To ma núti zamyslieť sa, ako je čosi také vôbec možné. Keby sa to stalo na desaťminútovke v škole, v pohode. Ale celonárodné testovanie? Hm. Blamáž ako svet.

štvrtok, 20. apríla 2017

10 filmov, ktoré ma vždy rozplačú #4

Po článku so zimomriavkovými filmami som si pre vás pripravila klasickú zbierku, ktorú už tu na blogu veľmi dobre poznáte. ;) Áno, zas a znovu som tu s novou filmovou inšpiráciou, v ktorej sa budú striedať nové aj staršie snímky, no dátum vydania nijakovsky neovplyvňuje ich kvalitu, práve naopak. Samozrejme, pripravila som čo-to aj pre romantické dušičky, ale aj milovníkov iných žánrov. Tak poďme na to. :)

nedeľa, 16. apríla 2017

Zajtrajšky máme z nejakého dôvodu

Pred týždňom som zažila pomerne podobné ráno tomu dnešnému. 
  V oboch prípadoch som sa zobudila do daždivého a zamračeného rána, ktoré sa však rozhodlo pre zmenu a po pár hodinách som mala izbu zaliatu slnečnými lúčmi. Rozhodla som sa o ôsmej ráno si zacvičiť, lebo prečo nie? Aspoň ma to prebralo. Následne rýchla sprcha, zdravé raňajky v sprievode čaju a nejaký čas venovaný práci. 
  Do notebooku som vtedy ťukala s neopísateľnou vervou. Bola som naštartovaná slnkom, extrémne pozitívnymi vibráciami, ktoré ku mne vysielala moja jarne odetá izba a život sa aj napriek zopár nepríjemnostiam javil výborný. Bezstarostný. 
  To však bolo pred týždňom. A hoci dnes prežívam naoko rovnaký deň, ktorý by mal na mňa pôsobiť rovnako očarujúco a vyvolať bezhraničné šťastie, nejde to. Pretože mám pocit, že dnes je zrazu všetko iné a do starých koľají už sa to asi nikdy nevráti. 

streda, 12. apríla 2017

DIY maska na tvár zo 4 ingrediencií

Nesmierne dlhú dobu som premýšľala nad tým, že by som rada skúsila nejakú domácky vyrobenú kozmetiku, keď som na Pintereste (samozrejme, ako inak) našla tento recept na masku na tvár. Je určená na problematickú pleť poznačenú jazvičkami po akné, ktoré ma trápia snáď od začiatku puberty, preto som bola nadšená, že ju vyskúšam. Spočiatku som bola skutočne veľmi skeptická, lebo som neverila, že pár ingrediencií z kuchyne si s takým závažným problémom poradí. Teda, jasné, že pleť už nikdy nebude taká bábätkovská ako v prvých rokoch života, ale po naštudovaní rôznych internetových fór som nadobudla pocit, že to predsa len nemusí byť taká hlúposť. 
  Aký mám z nej teda mám dojem?

streda, 5. apríla 2017

Čo milujem na jari

otvorený balkón, ktorým dnu prúdi svieži, ale nie studený vzduch
kvitnúce magnólie
vôňa slnečnými lúčmi zohriateho vzduchu
belasé nebo
zlatý dážď
farby
tenké mikiny
príjemné prechádzky do a zo školy

sobota, 1. apríla 2017

DIY: Písmenkové nechty

Po nesmierne dlhom čase som tu dnes s novým DIY, ktoré sa prekvapivo netýka bytových doplnkov. ;) Z nejakého dôvodu som si spomenula na jednoduchý postup, ako na písmenkové nechty, a prišlo mi to ako celkom zaujímavý námet na článok. Možno inšpiruje aj niekoho z vás, milí čitatelia, k tomu, aby ste bežnú manikúru čímsi okorenili. A môžem vám povedať, že vám to zaberie skutočne iba pár minút. Navyše, potrebujete k tomu iba pár drobností, ktoré sa určite nájdu v každej domácnosti.

štvrtok, 30. marca 2017

Marcoví obľúbenci

Najväčší marcový obľúbenec je pre mňa jednoznačne príchod jari. Taký ten pravý a oficiálny. Je to moje najobľúbenejšie ročné obdobie, kedy sa po celom roku cítim ideálne - ani treskúca zima, ani spaľujúce horúčavy. Nosíte, čo len chcete, avšak bez toho, aby z vás tieklo alebo aby ste mrzli. Navyše, všetko vonku začína kvitnúť, všade sú konečne po jednotvárnej zime farby a vône. Zase raz prichádza to obdobie, kedy môžete sedieť na terase s bosými nohami a nechať si hladkať pokožku sviežim vánkom. :)
  Ktoré je vaše najobľúbenejšie ročné obdobie?

nedeľa, 26. marca 2017

Random 20

Viete, čo je zvláštne? Že život sa skutočne meria okamihmi. Avšak nielen tými, ktoré vám príjemne vyrazia dych, no i tými, čo vám ho uväznia v hrdle a máte pocit, že už nikdy nebudete schopní poriadne sa nadýchnuť. Niekedy stačí sekunda a všetko, čo ste doteraz dôverne poznali, môže byť diametrálne odlišné. Sekunda nepozornosti, náhody, nešťastia. Šumí vám v ušiach, zvuky a obrazy k vám plávajú v rozmazaných neurčitých machuliach a jediné, čo viete s určitosťou, je, že nič už nebude ako predtým. Z vlastnej skúsenosti vám môžem povedať, že následné vyrovnávanie sa s tým je ťažšie než čokoľvek iné.
  Týmito vágnymi slovami vyššie som vlastne chcela povedať len toľko, že si na seba dávajte pozor. Vždy a všade. Zbytočne neriskujte, kým to nie je skutočne nevyhnutné. Nestrkajte ruky, kam nemáte, neskáčte, kam sa to neodporúča, a myslite na to, že tento život máte iba jeden. Možno sa neskôr vrátite ako lienka, ale taká existencia bude predsa len o niečo chudobnejšia ako tá, ktorú máte teraz. ;)

utorok, 21. marca 2017

Prečo zostávame vo vzťahoch, ktoré z nás vysávajú energiu

Svet sa závratnou rýchlosťou hýbe vpred a každým dňom sa neopísateľne zjednodušuje náš život. Ale čo sa týka vzťahov, tie akoby boli čoraz komplikovanejšie, nemyslíte? Aspoň v mojom okolí to tak je. Kam sa pozriem, všade vidím, že ľudia nie sú tak šťastní, ako by mali byť. A paradoxne, väčšina z nich sa tak cíti práve v romantickom vzťahu. Viem, že takéto spojenie so sebou prináša aj také dni, keď slnko nesvieti. Život nám sem-tam naservíruje aj také situácie, kedy sa skrátka nedokážeme usmiať, lebo je nám ťažko. Niekedy plačeme, lebo niečo nevyšlo nám, niekedy plačeme, lebo niečo nevyšlo partnerovi. Tak to chodí. Navzájom sa podopierame a prežívame spolu to pekné i to zlé. Smútok, beznádej a bolesť sa delí dvomi, pretože o tom vzťahy sú. 
  Na druhej strane práve samotný vzťah býva často dôvodom, prečo sa ľudia cítia ako nuly. Niekedy hrá hlavnú úlohu nedostatočná komunikácia, hanblivosť či strach, že slová spália vzdušné zámky, ktoré sme si vystavali. Inokedy je však príčina hlboko zakorenená v ľudskej podstate. Niektorí sú skrátka príliš leniví na to, aby naštartovali mozog a vymysleli, čím by vzťah okorenili, lebo často všetku robotu vybaví za nich ten druhý, zväčša snaživejší partner. A im to tak vyhovuje, lebo sa iba vezú a majú pocit, že nemusia priložiť ruku k dielu. Niektorí síce majú po boku milujúcu osobu, no tá v nich nedokáže rozdúchať taký silný plameň, aký chcú aspoň raz v živote okúsiť. Niektorí milujú, ale vedia, že partnerovo kritizovanie, zhadzovanie a nespokojnosť nebudú môcť znášať večne. Iba ak do momentu, kedy skutočne začnú veriť, že s nimi niečo nie je v poriadku a mali by sa čo najskôr premeniť na obraz, ktorý z nich ten druhý chce mať. Niektorí okúsili trpkú pachuť zlomeného srdca, no ani po rokoch nedokážu povedať tomu, kto ho pošliapal, zbohom. Niektorí ľúbia tak veľmi, až stratia samých seba. Niektorí by radšej nemali nikoho než osobu, ktorá je prítomná len polovične alebo vôbec. 
  Prečo teda zostávame v takýchto vzťahoch? 

piatok, 17. marca 2017

Denník maturantky, časť druhá

9.3.2017
  Viete, čo je vlastne na tom celom najhoršie? Že mne stále nedochádza, že už maturujem. :D Stále mám pocit, akoby som mala pred sebou ešte rok času. O to viac ma potom zasiahne, keď si uvedomím, že to je už iba dva a pol mesiaca. 
10.3.2017
  Neviem, či som už tak presýtená informáciami, ale začínam mať pocit, že neviem už ani to, čo som dovtedy vedela 100%-ne. Tým pádom nemusím dodávať, ako som na tom s vecami, ktoré mi nedávali zmysel ani predtým. :D
11.3.2017
  Štrajkuje mi notebook, čo by mohlo byť dobré znamenie pre víkendové štúdium na poslednú chvíľu. Aspoň ma to nebude lákať dobiehať zameškané epizódy seriálov a ďalšie veci, ktoré by som si kľudne mohla nechať až na leto. Avšak zdá sa, že ho nedokážem nechať na pokoji. Už som zabila aspoň pol dňa zachraňovaním nabíjačky, ktorá stále nie a nie poslúchnuť. Ach, prečo sa takéto problémy objavia vždy v ten najnevhodnejší čas? 
12.3.2017
   Povedala som si, že je nutné zakročiť. Viac, než nutné. Situácia už bola kritická, preto sme s ocinom sadli do auta a šli po nový notebook. Čo, keď tak nad tým uvažujem, nebol dva dni pred maturitou najlepší nápad. :D Určite viete, o čom hovorím. Musíte to tam všetko ponastavovať, aktualizovať a keď je počítač pripravený na používanie, hrozne vás to láka presťahovať doň všetky fotky, filmy a dokumenty zo starého. Ale na to teraz nie je čas! Ibaže... nejakú peknú novú tapetu si predsa môžem vybrať. :D

pondelok, 13. marca 2017

Washi pásky: Detaily

Odjakživa som neskutočne milovala, keď boli obyčajné predmety ozvláštnené drobným, zato nápaditým detailom a celá vec dostala šmrnc. Či už to bol rúž zladený s farbou ponožiek alebo bodky na keramickej miske. Detaily skrátka dotvárajú charakter danej veci, a práve toho sa vždy držím pri hocakom DIY projekte. Nakoľko nie som nijako nadpozemsky nadaná na precízne prácičky, čo zaberú pol dňa, vždy sa púšťam do jednoduchých postupov. Takých, na ktoré treba minimum materiálu, času a zručností, no zároveň vyzerajú geniálne. V tomto duchu sa nesie aj 5 DIY s washi páskami, ktoré o chvíľu uvidíte, a možno vás inšpirujú k niečomu podobnému. ;)

štvrtok, 9. marca 2017

Denník maturantky, časť prvá

September 2016
  A je to tu. S novým školským rokom prichádza aj štvrtý ročník gymnaziálny, čo sa rovná celoživotne obávanej maturite. Bude to boj, ale som optimistická. Predsa mám ešte polroka, aby som sa na všetko čo najlepšie pripravila. Poctivo si budem robiť cvičenia, na hodinách zapnem všetky počúvacie senzory na maximum a budem sa učiť z hodiny na hodinu. Čestné skautské.
November 2016
  Nuž, zatiaľ to na učenie z hodiny na hodinu nevyzerá. Isté pokusy tam v začiatkoch boli, ale... akosi som od nich upustila. ALE. Nazhromaždila som si na polmetrovú kôpku všetky poznámky a materiály, z ktorých sa budem učiť. To je úspech, aspoň myslím.
December 2016
  Pomaly, ale isto sa začínam cítiť ozaj nepríjemne. Za 4 mesiace nového školského roka som si doma zatiaľ neopakovala nič. NIČ. Akurát nové učivo preberané na hodinách. Božinku. Od nového roka skutočne začínam zarezávať. A žiadne výhovorky.
Január 2017
  Sabína, vzchop sa. Už je to celé za humnami. Za takmer 2 mesiace maturuješ. Už to všetko začína nadobúdať reálnejšie (a nepochybne desivejšie) tvary.

nedeľa, 5. marca 2017

Februároví obľúbenci

Neopísateľne milujem to preklopenie sa zimy do jari. :) To, keď si pod rifle nemusíte obliekať ešte pančušky, aby ste nezmrzli. To, keď sa o štvrtej nadránom zobudíte na to, že si drozd pod vaším oknom ide vyspievať hrdlo. To, že konečne vidíte aj kúsok slnka. Nesmierne dobre mi padne svieži, zato teplý vetrík a prechádzky do a zo školy sú pre mňa momentálne nanajvýš príjemné. Dokonca by sa dalo povedať, že sa na ne po tuhej zime konečne teším. Celú izbu už som si prehodila do jarného šatu a v takomto stave ju ľúbim najviac. Zimno-vianočná útulnosť je síce super, ale veselé farby, kvety a dekorácie u mňa stále vedú. Najradšej by som bola, keby už dnes boli dvadsaťpäťstupňové teploty a mohla by som si rozložiť vonku deku aj so všetkým maturitným učením. A spojiť príjemné nasávanie vitamínu D s trochu menej sympatickým praktickým drvením. :)
  Čo vy, ako na vás pôsobí krajšie počasie? :)

streda, 1. marca 2017

Aký je život s Váhami

Nedávno som sa pristihla pri tom, ako brázdim Pinterest v snahe vydolovať z neho čo najviac v oblasti charakteristiky znamení. Neviem ako vy, ale mňa tieto veci celkom fascinujú. Už ako malá si pamätám, že som zvedavo sledovala našich, ako si čítali horoskopy z novín a ako neveriacky krútili hlavou, keď sa im všetko do bodky vyplnilo (niekedy až desivo skutočne). Moji najbližší sa s ich znameniami presne zhodujú a sem-tam vedieme debaty o tom, ako je to vôbec možné. A aké je to krásne zvláštne. :) 
  Hrozne rada by som zistila, ako to máte so znameniami vy, moji milí čitatelia. Častokrát som sa už totiž stretla aj s maximálne odsudzujúcimi názormi, že je to hlúposť formulovaná tak, aby sedela na každého a zároveň na nikoho. A podobne. Preto mi do komentárov, prosím, napíšte, či sa s vaším znamením zhodujete a čo si o tom myslíte. ;)
  A ja vám teraz poviem čosi o tom mojom, o Váhach. 

sobota, 25. februára 2017

Februárový food diary + výherca GA

Viete, čo mi fakt chýba? Ten pocit, že si na raňajky môžete vyjsť do záhradky natrhať čerstvé paradajky, mrkvu a cukinu. Každú zimu mám priam bytostný problém so všetkými tými gumenými predmetmi, čo supermarkety drzo nazývajú zeleninou. Keď totižto potom ochutnáte čosi, čo bolo dopestované doma a hlavne s láskou, cítite ten priepastný rozdiel. Práve preto by som hrozne rada preskočila o pár mesiacov vpred. Do teplých slnečných dní, ktoré sú skrátka v každom ohľade lepšie ako táto februárová šeď. Nemá niekto po ruke stroj času? ;)

utorok, 21. februára 2017

Random 19

Prázdniny sú, dá sa povedať, v plnom prúde, no ja mám pocit, akoby som stále chodila do školy. Externé maturity sa už totižto veľmi priblížili a povedala som si, že mesiace zanedbávania by bolo konečne napraviť. :D Takže si dorábam testy z predošlých rokov, cez ktoré som sa ešte neprehrýzla, študujem rozbor povinných diel, čo mi nie je jasný, trénujem stratégiu pri čítaní s porozumením a okrem toho premýšľam, kam poputuje moja tretia vysokoškolská prihláška. Navyše som zistila, že nemám veľa ,,slušného" oblečenia, ktoré sa na mature vyžaduje (i keď úprimne netuším, načo celá tá maškaráda...), takže budem nútená v dohľadnej dobe porušiť svoj sľub sama sebe, že si tento rok na seba nič nekúpim a to ma dosť znepokojuje. Rozhodla som sa totiž peniaze vrážať iba do zážitkov a cestovania.
  Z týchto slov by sa asi dalo ľahko vyčítať, že moje prázdniny zatiaľ nevyzerajú bohvieako. Ale nie sú až tak zlé. Konečne som mala aspoň pár voľných chvíľ stretnúť sa s milovanými, prehodiť zo dve slovíčka a uistiť sa, že stále vidíme svet rovnako. Každý večer si pustím film, ktorý som ešte nevidela (ak máte tip, vrele ho uvítam ;)). Po hrozne dlhej dobe doháňam spánkový deficit. Z knižnice som si požičala zbierku básní Miroslava Válka a tak krásne čítanie už som dlho doma nemala. A mnoho iných drobností, ktoré z jarných prázdnin aj napriek kope vecí do školy robia pomerne príjemný týždeň. :)

piatok, 17. februára 2017

Veľká recenzia riaseniek #3

Nikdy som nebola žiadnym beauty guru, ktorý vymýšľa tutoriály ako pre hollywoodske hviezdy a všetky šmahy má v ruke. Skôr mám bližšie k jednoduchosti v podobe make-upu, maskary a sem-tam nejakého rúžu alebo očného tieňa. A keďže riasenky sú to, čo používam najčastejšie (ak sa teda dokopem k líčeniu :D), niet sa čo čudovať, že dnes prichádzam s tretím pokračovaním recenzií. Zase raz sú to také klasické drogérkovské úlovky, no myslím si, že za tú cenu celkom solídne. Mojich najväčších favoritov asi nepreskočia, ale aj tak sú skutočne dobré a nešliapnete s nimi vedľa. ;)

  Recenzujem:
  • Dermacol
  • Miss Sporty
  • Essence
  • Maybelline
  • Oriflame

pondelok, 13. februára 2017

Drámy, z ktorých budete mať zimomriavky

Všimla som si, že takmer ako vo všetkých ostatných oblastiach môjho života, aj pri sledovaní filmov mám každý mesiac iné preferencie. Raz pozerám všetko, čo ma poriadne zmasakruje a doženie k slzám, inokedy snímky, čo ma ovládnu pozitívnymi vibráciami a potom prejdem k drámam, ktoré mi uväznia dych v hrdle. Práve o tej poslednej skupinke vám dnes poviem trochu viac. 
  Niekedy sa radi bojíte. Niekedy milujete ten pocit, že netušíte, čo sa stane o pár minút, ale po ničom inom netúžite, iba odhaliť to hneď a zaraz. Máte radi napätie, moment prekvapenia, zimomriavky. Keď sa toto všetko navyše skĺbi do jedného filmu, máte pocit, akoby ste vyhrali jackpot. A vo chvíľach relaxu sú filmy, ktoré vám o chvíľu uvediem, viac-menej aj predstavujú akýsi nevšedný druh výhry v lotérii. Preto sa im zaručene oplatí dať šancu. ;)

sobota, 11. februára 2017

Giveaway: Drobnosti do kabelky

Giveaways na mojom blogu nebývajú bežné. Aby som to zhrnula, táto dnešná je len piatou v poradí, odkedy som si v roku 2014 obnovila blog. Nie je ich veľa. No vždy mi skôr šlo o to, aby som vám náladu zdvihla pozitívnymi článkami, tipmi a inšpiráciou, nie hmotnými vecami (aj keď hej, aj tie z času na čas potešia ;)). Na druhej strane vás ale rada čímsi obdarujem a odmením vás za vašu priazeň, ktorá je každým dňom viditeľnejšia a dojímavejšia. Tento raz som sa pri zamýšľaní, čo do GA vybrať, svojvoľne pustila do ladenia podľa farby. Prisahám, že to nebol zámer, ale keď už bol základ v baby pink, povedala som si, že prečo z nej nespraviť ústredný motív. Všetky veci, ktoré môžete jednoducho získať, sú praktické (dobre, tie laky na nechty sú bonus :D) a podľa môjho skromného uváženia sú ideálne do každej kabelky. Sú maličké, skladné a v zásadných životných situáciách môžu zachrániť krk. ;)

štvrtok, 9. februára 2017

Som iná

Som iná než ostatní. 
  Ak mi darujete k sviatku kyticu, pousmejem sa, no ak si ju kúpim sama pre seba, spraví mi to deň. Dávam ľuďom zvláštne prezývky a viem o nich len ja a pár najbližších. Piatkové večery zväčša trávim sama v spoločnosti kvalitnej hudby na Spotify. Viem, že som hodnotný spoločník na ceste životom, ale najviac na svete sa bojím ľuďom, ktorí o moju prítomnosť stoja, ukázať, že majú u mňa dvere otvorené. Dokážem v sebe viesť nezmyselné monológy a nikdy samu seba neprestanem fascinovať. Píšem poéziu len tak, do šuflíka. Nemám dar ľahko konverzovať s cudzími, celkom ako pán Darcy. Milujem opitých ľudí, lebo sú vtipní, ale iba do toho momentu, kedy začnú hovoriť pravdu. Som svoj malý osobný Budha. Najväčšmi túžim precestovať svet, hoci aj sama, ale chýba mi odvaha. Milujem sa ľuďom dívať do očí, aj keď nakoniec hanblivo sklopím zrak. Verím v lásku, ktorá vám aj po rokoch stiahne žalúdok.

nedeľa, 5. februára 2017

Januároví obľúbenci

Maturita sa blíži a nie som si 100%-ne istá, ako to tu bude v najbližších týždňoch vyzerať s prispievaním článkov, no budem sa snažiť. Hlavne kvôli tomu, že teraz ťahám pomerne dlhé obdobie, keď mám na písanie článkov chuť. Ale celá pravda sa zrejme skrýva niekde inde. Pomaly, ale isto tu budeme mať jar a keďže je to moje najobľúbenejšie ročné obdobie, neviem sa dočkať, kedy vám ju zas a znovu priblížim z mojej perspektívy. Totižto vždy, keď si prezerám históriu novšej éry tohto blogu, pri minuloročnej jari sa zastavím najdlhšie, pretože milujem všetky tie radostné, farebné fotky a slová plné nadšenia, lebo život bol vtedy ozaj fajn. A ono to cítiť všade - v článkoch aj celkovej atmosfére, ktorá blogu vládla.
  Ach jaj, od samej radosti až nadskakujem na stoličke, keď toto píšem a predstavujem si, ako za oknami všetko kvitne a konečne zmizne sneh. :) Kým sa ale úplne opustím, poďme na januárových obľúbencov. :D