pondelok, 5. júna 2017

Denník maturantky, časť štvrtá

16.5.2017
  Viete, čo je skutočne výborný nápad, ako preliezť maturitami? Nahrávať si výklad učiteľa. Dozviete sa také pikantnosti, čo vám nepovie žiadna učebnica a zároveň máte dôkaz, že ste sa fyzicky na danej hodine nachádzali, i keď duchom ste boli veeeľmi ďaleko. :D Takto aspoň neprídete o dôležité informácie a čo sa sprvu zdá ako smiešnosť vám potom môže zachrániť zadok. :D
20.5.2017
  Skoro o týždeň maturujem a pozerala som si zatiaľ len jeden predmet. Najlepšie je, že aj v tomto štádiu stále radšej sledujem videá, kde pre myš ľudia stavajú domček z nanukových paličiek. :D
24.5.2017
  Dostávam sa do štádia, kedy mi skutočne už všetko začína liezť na nervy. Každé nepríjemné šuchnutie, hromy a blesky, zvonenie telefónu, hučiaca telka v obývačke... a čerešničkou na torte bolo dnešné susedovo kosenie potme o 9 večer. :D Um...? Prečo, načo a hlavne ako? :D Ach ľudia, najideálnejšie by mi práve teraz bolo niekde osamote na lúke.
  (ako vyzeral môj akademický týždeň - učenie na vzduchu)
29.5.2017 - SJL
  V prvý deň našich maturít som prišla do školy s pár hodinovým predstihom, aby som nejaký čas pobudla s kamkošmi. Nebol to až tak super nápad, lebo za ten čas som sa neopísateľne veľmi nadýchala napätej atmosféry. Ľudia sa klepali, plakali a vracali od nervov. Strašne som závidela všetkým, čo už to mali za sebou, lebo v pondelok som ja šla predposledná. V kabelke som mala so sebou aj učebnicu, na tú som však vôbec nepomyslela, lebo už to bolo všetko tak nejako jedno. :D Jediné, v čo som úpenlivo dúfala, bolo vytiahnutie otázky, čo by mi sadla. Pretože na mňa z každej strany dolietavali zvláštne znenia zadaní, ktoré už si spolužiaci vytiahli, a nejako som im nerozumela. Preto vo mne hlodal červík pochybností. Na druhej strane som sa slovenčiny nebála ani zďaleka tak, ako občianskej či dejepisu.
  O druhej ma zavolali dnu s tým, že som absolútne netušila, čo čakať. Moja roztrasená pravačka sa pri zelenom stole už-už načahovala za oranžovým papierikom, keď som sa zasekla. Uprostred tohto pohybu som si preložila pero a občaňák z ľavej ruky do pravej a nakoniec ťahala ľavačkou, lebo je podľa odborníkov na energie lepšie napojená na srdce, tým pádom by ste si mali úspešnejšie potiahnuť to, po čom túžite. Pre niekoho hlúposť, pre mňa bolo toto mantrou na celý maturitný týždeň. Skutočne totiž verím tomu, že istým naladením mysle a sústredením sa na pozitívne vibrácie dokážete dať univerzu pokyn, aby pre vás veci naklonil k lepšiemu. Toto sa mi počas maturít ohromne veľa ráz potvrdilo. Ako do kozmu voláš, tak sa z kozmu ozýva. :D
  Vytiahla som si číslo 15. Po ňom som netúžila, ale ukázalo sa, že sa pod ním skrýva pre mňa úplne ideálna téma. Existencializmus u Sartra v poviedke Múr, u Bukovčana v Kým kohút nezaspieva, vety podľa členitosti a modality. Žiadna praktická úloha ako písanie opisu, životopisu, úradného listu a pod. Poviem vám, toto mi sadlo ani riť na šerbeľ. :D Kecala som a kecala a mala som pocit, že 20 minút odpovede preletelo ako blesk (a tie prípravné ešte rýchlejšie). Z miestnosti som vypadla ako taká sušená slivka, ale mala som zo seba dobrý pocit a to bolo hlavné. :)

30.5.2017 - OBN
   Ako predošlý deň, aj v utorok som prišla o čosi skôr. Tu už začínal môj mozog paralyzovaný nervozitou štrajkovať. Nedokázala som si spomenúť ani na najzákladnejšie poučky a všetko sa mi akosi posplietalo dokopy. Paradoxne som sa najistejšie cítila v učive o filozofii, lebo to som mala nadrislené. Všetky pohľady filozofov na ontológiu, gnozeológiu, ich výroky, dôležité životné udalosti a pod. To sa ale nedalo povedať o ekonómii, ktorá je pre mňa doteraz čímsi na úrovni sci-fi. :D A prirodzene, že jedna časť mojej maturitnej otázky z občianskej zahŕňala práve ekonómiu. :D
  Prvá otázka sa venovala Renému Descartesovi. Tohto pána som mala naštudovaného od hlavy po päty už dosť dlho, no keď predo mňa položili zadanie, jediné, na čo som si spomenula, bol jeho výrok: ,,Cogito ergo sum." :D Obklopená pomocnými filozofickými slovníkmi som začala listovať ako divá a postupne sa mi začali vynárať odvetvia jeho filozofie. Okej. Tohto by sme mali.
  Druhá otázka ale prinútila môj žalúdok (a asi aj mozog... a všetko ostatné) urobiť salto mortales. Že vraj typy živností, spoločností, družstvá a špeciálne typy podnikania na Slovensku. Ha. Toto učivo som si len bleskovo prečítala asi o jedenástej večer pred tým. A prirodzene som si z neho nič nepamätala. :D Okamžite som siahla po ekonomickom slovníku, čo bol na stole ako pomôcka, a celú túto úlohu som vypísala odtiaľ. :D Ani za svet som si totiž nespomenula, aký je to tichý spoločník, ako funguje komanditná spoločnosť alebo konzorcium. Jediné, čo mi pred komisiou ostávalo, bolo zahrať sa, že tomu rozumiem a viem, o čom hovorím. :D A veruže som to skúšala. Musím však povedať, že stopercentne na mne videli, aká som zhrozená z takej blbosti, čo som si potiahla... :D
  Treťou časťou otázky bolo politické dianie doma a vo svete a tohto som sa veľmi bála. Nechcela som si to vytiahnuť, lebo nesledujem správy a vlastne dokopy nič, čo sa deje mimo môjho sveta. Ale čuduj sa svete, toto bola jediná časť zadania, pri ktorom som si skutočne verila a hovorila im o Brexite, návrhu na sťahovanie Európskeho parlamentu zo Štrasburgu a protiústavného otvárania listov v parlamente. Ts. Frajerina nakoniec.
(keď sa už v izbe ani nemáte kde pohnúť)
31.5.2017 - DEJ
  Dejepis bol... páni. Asi v živote mi nebolo tak blbo ako pred ním. Aj deň pred maturitou som stále netušila, čo niektoré okruhy vôbec znamenajú, nevedela som, na aké vojny sa členila 30-ročná vojna, plietol sa mi staroveký Rím a v deň skúšania sa mi pomotalo už vlastne všetko. 
  Do školy som prišla s 3 hodinami spánku, ktorý bol všetko, len nie príjemný. Dokonca sa nám vtedy v jazere neresili ryby, ktoré celú noc špliechali, vyskakovali a robili taký rámus, až som rozmýšľala, že ich pôjdem vyloviť a spraviť si fašírky. Tí, čo už mali dejepis za sebou, vychádzali z miestnosti celí bledí a rozklepaní (dokonca i tí, ktorí všetko vždy sypali z rukávu) a hovorili, že akonáhle dostali papier, dostali aj najväčší blok ich života. Hm. V tomto štádiu už som vedela, o čom točia, lebo som si vôbec nedokázala spomenúť na dátum začiatku prvej svetovej vojny, čo bol už vrchol všetkého. Nevedela som už nič. Ako vznikli USA? Kto bol Peter Veľký? Čo to bol austroslavizmus? Prázdno. Ale že úplné. 
  Pri vstupe do miestnosti som si hovorila, že veď dobre, čo už, bude ako bude. Ale stále som vzývala vesmír, nech povedie moju ľavačku dobrým smerom. Vlastne to bolo jediné, po čom som túžila. A vyplatilo sa. Vytiahla som si takú, ale že takú brnkačku, že to nebudem chápať po zvyšok života. Typy monarchií, Žiadosti slovenského národa a stredoveké umenie a vzdelanie. Prvú časť som vytiahla snáď kdesi z päty, no musím povedať, že by som to asi nevedela nebyť občianskej, kde sme mali podobný okruh. 
  Žiadosti som mala porovnávať s Marcovými zákonmi a tieto dokumenty som aj fyzicky dostala do rúk. Ako tak pri príprave pozerám, vidím, že mi tam čosi chýba. Študujem odpredu, odzadu aj sprava a zľava a nejako mi to nesedí. Jasné. Marcové zákony mi nedali. Po dlhej analýze dvíham ruku, na čo na mňa komisia prekvapene pozrela. ,,Prepáčte, prosím, ale myslím, že mi tu chýbajú Marcové zákony." ,,Nechýbajú, lepšie si to pozri." ,,No... ja si skutočne myslím, že chýbajú." Moja profesorka následne vstala od stola a šla sa za mnou pozrieť, čo to trepem. No ľaľa, fakt som mala pravdu. Tak tam všetky 3 začali prehrabúvať rozložené papiere, ale potrebného zdrapu nikde. Super, hovorím si, polka môjho prípravného času je preč a ja vlastne ani netuším, s čím budem tie Žiadosti porovnávať. :D Nakoniec to odkiaľsi vylovili a kým som si robila poznámky k tejto časti zadania, ubehol mi všetok čas. O stredoveku som teda hovorila viac-menej iba tak z hlavy a svojím spôsobom šlo o zaujímavú improvizáciu. :D Ale fajn, dalo sa, lebo som mala najmegáckejšie šťastie. 
1.6.2017 - ANJ
  Anglina bola pre mňa asi to najľahšie, z čoho som maturovala. Na jednej strane mám pocit, že za to môže práve 8 hodín angličtiny v škole, kde nás pripravovali na všetky potenciálne zadania. Či už šlo o picture description, role playku, simulation alebo vedieť sa vyjadriť k hociktorej téme aj s vlastným názorom. Preto som vedela, že ma tam ani nemá veľmi čo prekvapiť, ako to bolo pri ostatných predmetoch. Navyše som do komisie dostala svoju obľúbenú profesorku, s ktorou som vedela, že to bude viac-menej len trochu oficiálnejší príjemný pokec. :)
  Vytiahla som si porovnávanie NYC, Niagarských vodopádov a Las Vegas, slušné správanie a jeho normy a výhody vstupu Slovenska do EÚ. Posledné zadanie, kde som mala svojho starého otca presvedčiť, že Európska únia je fajn, ma celkom zaskočilo. :D Áno viem, že som z občianskej maturovala pred 2 dňami a jeden okruh zahŕňal práve toto, ale v tom momente mi toho veľa nenapadlo. A úprimne ani netuším, čo som im tam k tomu vlastne povedala. Ale pamätám si, že keď som im pri Las Vegas opisovala divoké pijázy končiace svadbou v kaplnke s Elvisom, smiali sa, čo je vždy dobré znamenie. :D 
*
 Keď sa mám na to pozrieť spätne a celé matury zhodnotiť, tak... za ten stres to určite nestojí. Ten je to najhoršie, čo sa vám v danej chvíli môže prihodiť, lebo vás celkom zablokuje. Na druhej strane viem, že sa s tým veľa robiť nedá (pokiaľ nechcete užiť nejaké zázračné tabletky, čo sa u nás tiež robilo :D). Priznávam, že mi chvíľami tiež bolo dosť zle, ale keď som videla tých ľudí, čo okolo mňa plakali a bežali na vecká s rukami na ústach, myslím, že to nie je bohviečo. Takým prazvláštnym spôsobom sa mi zdalo, akoby si to učitelia v škole užívali. Čo mi prišlo choré vzhľadom k tomu, ako veľmi to niektorých jedincov poznačilo. Podľa mňa sa z celej maturity robí len zbytočne veľké haló. Všetci to tak nafúknu, že vás vystresujú už dlho pred nimi a vy sa klepete, že čo to teda bude. 


Navyše je to čisto-čiste iba záležitosť šťastného výberu otázky. Ja sama som si zo 4 dní 3 vybrala neopísateľne super (s inými otázkami napríklad z dejepisu by som jednotku určite nemala :D). Okrem mňa toto potvrdili viacerí. Medzi maturantmi sme mali hneď niekoľkých, čo sa celý život nič neučili a odišli s dvojkou, lebo si vytiahli nejakú ľahkú kravinu a vymysleli si k tomu pár viet. 

A ďalšia vec je, že všetci mi vždy hovorili, že na maturite vám prilepšia a aj keď odpoveď nie je stopercentná, vždy dostanete lepšiu známku, keď ste medzi. No, podľa toho, čo som ja videla a počula, sa toto u nás nerobilo. Skoro všetci, čo boli medzi, dostali horšiu známku a spustilo to vlnu kritiky. Áno, áno, viem, učiteľ je vždy na chybe. :D Ale teraz sa určite hodnotilo dosť čudne. Sama som mala možnosť byť svedkom odpovede spolužiaka, ktorý dostal za 4, pričom myslím, že to rozhodne prepískli. Opačný extrém zase je, keď vďaka sympatiám za 4 roky gympla človek dostane lepšiu známku, lebo by si to učiteľ neodpustil, keby dal horšiu.

Maturity by som uzavrela tak, že by sa to podľa mňa malo robiť ináč. Celkom fajn by bol nejaký 3-hodinový test, kde by mali všetci také isté otázky. Tým pádom by to bolo fér, nikto by sa nemohol sťažovať, nikto by nebol uprednostnený, nikto by nebol znevýhodnený, bolo by to rýchlejšie a menej stresujúce. Ale čo už. Takto sa to tu bude robiť ďalších 300 rokov. :D 

BTW, mám nejaké učebnice na maturitu, ktoré by som rada posunula budúcoročným maturantom. Ak maturujete z tých predmetov, čo ja, napíšte mi do komentu, či by ste mali záujem o článok s ponukou. :) 

S. 

8 komentárov:

  1. great post, beautiful photos
    kisses from Croatia

    MagdalenaŠ.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. S článkem musím souhlasit. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Wau! Tak to ti gratulujem, ja by som ten deják asi nedala. Roky by mi možno išli, ale zapamätať si vojny a iné veci, to už teda nie :D Tú ľavačku pri maturite určite použijem aj ja. Dobre si spravila:)

    ORLLING

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dejepis odporúčam skutočne len tým, ktorí ho žerú. Inak sa parádne zapotíš. :D Ľavačku jednoznačne používaj a hlavne buď pozitívne naladená, to je základ. ;)

      Odstrániť
  4. Tak to ti gratulujem! Ono je pravda, že za ten stres to naozaj nestojí, ale neviem, ako sa mu vyvarovať. Tiež sa chystám maturovať z dejepisu a už teraz mi je jasné, že to nebude úplne easy. Čaka ma to o rok a preto by som ti s radosťou pomohla zbaviť sa tych dejepisných učebníc :) let me know. Ďakujem!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, to je pravda, ten stres skrátka bude. Všetky dejepisné knihy už, žiaľ, má rezervované kamoška, no ostal mi ešte svetový dejepisný atlas, ak by si mala záujem. :)

      Odstrániť
  5. Tento článok som čítala s veľkým údivom aj obdivom k tebe aj všetkým, ktorí zvládli maturitu (aj celé štúdium) na gymnáziu. Ja tiež nesledujem politické dianie, je to úplne mimo mňa, takže by pri takej otázke zo mňa nevyšla zmysluplná veta:). Už dávnejšie som ukončila strednú odbornú školu a tam bola maturita neporovnateľne ľahšia - ústna skúška bola len z odborných predmetov, slovenského a cudzieho jazyka. Takto som sa vyhla 4-ročnému trápeniu sa s matematikou, fyzikou a chémiou, ktoré sú jednoducho nad moje chápanie :) a na VŠ som sa dostala aj tak. Ty sa teraz asi musíš zas učiť - pripravovať sa na prijímačky na VŠ, nie? Prezradíš, kam si si dala prihlášku/y?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, je pravda, že na gympli musí človek prejsť kopou učiva, ktoré nikdy nezužitkuje, ak k tomu nemá vzťah. K výške gratulujem, si šikuľka. ;) Čo sa týka prijímačiek, tak sa priznám, že sa vôbec neučím. :D Chcem totiž ísť na prekladateľstvo a zatiaľ sa spolieham na to, čo už viem. Navyše je pravda, že po maturách sa mi už veľmi nechce ležať zahrabaná v knihách. :D

      Odstrániť