sobota, 29. júla 2017

Júloví favourites

Júl preletel neskutočne rýchlo. A samozrejme, že počas neho nebola núdza o bizarné situácie, ktorými je môj život nabitý. :D
  Napríklad keď som cestovala do Brna, do kupé si ku mne prisadol milo vyzerajúci pán, ktorý mal so sebou knižku. Mohla to byť veľmi príjemná cesta strávená v tichu a kľude, keby neodišiel. Chcel ísť len pohľadať sprievodkyňu a niečo sa jej spýtať, ale už sa nikdy nevrátil (čo ma celkom znepokojuje až doteraz :D). Nahradili ho dvaja statní Nemci, ktorí do vlaku nastúpili vybavení niekoľkými fľaškami piva. Sprvu sa cesta nezdala taká zlá až na pár ich otázok, ktoré obsahovali 85% nemeckých slovíčok, 10% anglických a 5% čohosi, čo by mohlo mať písomnú podobu hieroglyfov. Ako človek, ktorý základy nemčiny naposledy využil pred piatimi rokmi, som v podstate netušila, na čo sa ma pýtajú. Tak som vytiahla knihu a snažila sa tváriť zamestnane. Pomohlo to. Počas môjho čitateľského zanietenia sa ma asi len dva razy spýtali na cestu a kde sa práve nachádzame. Priamo úmerne vypitému alkoholu však pribúdalo aj hluku a hoci sa to dovtedy dalo zniesť, teraz už mi začínali pekelne liezť na nervy. Na knihu už som sa sústrediť nemohla, tak som ju zaklapla a zbalila do ruksaku. Ale to som nemala robiť. Nemeckí spolucestovatelia to pochopili ako znak, že majú zelenú a znovu sa pokúšali konverzovať. Nebolo by na tom nič čudné, keby sa ma už riadne pripití 20x dookola nepýtali, kam cestujem, či tam idem robiť a keď som im povedala, že nie, v okamihu to zabudli a spýtali sa zase. V snahe zbaviť sa tejto spoločnosti som asi polhodinu pred Brnom vyskočila z kupéčka, že dovidenia, o chvíľu vystupujem. Ale opäť chyba. Jeden z Nemcov sa postavil so mnou a povedal, že si pôjde zapáliť a že so mnou počká pri dverách. Cringy rozhovor teda pokračoval a keď konečne vlak zastal, nemyslite si, že som bola voľná. Statný pivom páchnuci Nemec mi na rozlúčku venoval medvedie objatie. :D
  Keď tak nad tým premýšľam, mala som sa už na začiatku trasy schovať na záchode alebo aspoň v úplne poslednom vagóne. Na druhej strane, pri ich početných prechádzkach po vlaku a mojom hlúpom šťastí by ma určite znovu našli a rozhovor by pokračoval...
  Aký bol váš júl? :)

streda, 26. júla 2017

Random 23

 Life lately:
  • Neviem prečo, ale skoro stále sa ma pri návšteve Bratislavy turisti pýtajú na MHD. Jasné, nie je na tom nič zlé a vlastne ani výnimočné, ale treba povedať, že im nikdy nedokážem poradiť. :D V Blavke poznám tak 3 linky a dokopy asi iba 5 zastávok, o ktoré sa vždy opieram, a ich požiadavka tieto miesta nikdy nezahŕňa. Vždy teda takýto rozhovor ukončím slovami: ,,Good luck then!" a pakujem sa preč. O to trápnejšie to však býva, keď nakoniec tí ľudia cestujú v jednom dopravnom prostriedku so mnou...
  • Môj mladší brat má skutočne čudnú úchylku. V sprchovom kúte na zaparené sklo kreslí smajlíky. Keď som si toto všimla prvý raz, dat scared the shit out of me. :D Možno sa len snaží byť milý, ale poviem vám, je to dosť desivé. Teda, dúfam, že to robí on.  
  • Mám jedinečných susedov, ktorí majú záľubu v nočnom pílení. Alebo kosení. Alebo čomkoľvek, čo vydáva nepríjemný, prenikavý zvuk neskoro v noci, keď už chcete mať kľud. Niekto by tomu neprikladal žiadnu váhu, ale poviem vám, mňa ide rozhodiť. :D Asi už starnem...
  • Vo wishlist článku som vám spomínala, že túžim po bezkosticovej podprde. Jednu takú som si nedávno skúšala v Gate. Ružová farba, čipka, pohodlnosť hyper 8000 a už som sa v duchu tešila, že aký super úlovok, avšak... Mala 4 háčiky na zapínanie. 4. 4! Kto už dáva toľko háčikov na taký kúsok látky? Dobre, asi to má svoje opodstatnenie, ale moje šikovné prsty sa nedokázali dostať cez ten prvý! Chvíľu som sa s ním mordovala, ale potom som to vzdala a s ťažkým srdcom nechala podprsenku tam. A hľadanie pokračuje. Akurát už viem, že čokoľvek, čo má viac háčikov ako 2, nebude nič pre mňa.
  • Mám fakt čudné šťastie na stretávanie ľudí. Na tohtoročnej Pohode som úplne náhodou stretla neznámu dievčinu, s ktorou sme sa úplne náhodne pred dvomi rokmi fotili na Grejpe (wat?). Boli sme práve na Billy Barmanovi a len tak ledabolo som sa otočila. Tá dievčina stála dva metre odo mňa a ja som na ňu zostala civieť ako bezprízorná. I mean... what are the chances?! :D
BTW, čo hovoríte na nový dizajn blogu? ;)

nedeľa, 23. júla 2017

Prečo je body shaming obrovská hlúposť

Žijeme vo veľkom a rýchlom svete, kde či chceme a či nie, je nám diktované (priamo alebo nepriamo), čo máme nosiť, ako máme vyzerať, ako sa máme chovať. Globalizácia, búranie prekážok v dostupnosti a určite aj blogosféra a sociálne siete tomuto fenoménu vo veľkom napomáhajú. Módne domy si mädlia ruky a peňaženky spotrebiteľov plačú.
  A viete, čo ešte plače? Duše, srdcia a mysle všetkých tých, ktorí tak akosi nespadajú do spotrebiteľského rámca. Všetci tí, ktorých sebavedomie je pošliapané, pretože ich zraňuje, že v bežnom obchode nedokážu nájsť svoju veľkosť, lebo je trochu vzdialená od XS (alebo je XS až príliš veľká). Tí, ktorým sa posmievajú spolužiaci v škole, ktorí dostávajú nepríjemné komentáre na internete aj v reálnom svete. Tí, ktorí sa hanbia obliecť si sukňu či kratšie nohavice, lebo by si vyslúžili znechutené pohľady okoloidúcich.
  Slovné spojenie body shaming je najmä v súčasnosti veľmi aktuálne. Diskriminovať či nedajbože zosmiešňovať niekoho pre jeho váhu, výšku a proporčné nedokonalosti je úbohé. V škôlke by sa tomu dalo porozumieť, ale ak to niekomu ostane až do dospelosti, je to na zaplakanie. Šikanátori by si mali uvedomiť, že takéto nepekné slová skutočne nikomu neprinesú nič dobré. To, že si tým na sekundu pomasírujú ego, im šťastný život neprinesie. Na druhej strane však dotknutým osobám môžu privodiť depresie, z ktorých ich nedostane už naozaj nikto.

štvrtok, 20. júla 2017

Šikovné triky pri cestovaní

Môj prvý augustový týždeň patrí kamarátskej dlho očakávanej dovolenke v Paríži a pri tej príležitosti som dala dokopy pár trikov, ktoré zaručene pomôžu pri každom cestovaní. Sama takéto veci hromadím, pretože prečo si veci zariadiť ťažko, keď to vo väčšine prípadov ide aj ľahko? ;) Zlepšováky sú vrele vítané a určite budem rada, keď sa v sekcii komentárov podelíte o tie svoje rokmi osvedčené. V tomto článku nájdete skutočne všeličo od vecí, ktoré bezpodmienečne budete potrebovať pri každej ceste až po tipy, ako sa najefektívnejšie pobaliť. Tak sa na to poďme pozrieť. ;)

pondelok, 17. júla 2017

Stalo sa to v jeden teplý júnový večer

Stalo sa to, keď som to najmenej čakala. Vlastne som to nečakala vôbec. Bol to náhly popud, sila momentu. Hoci som sa s tou myšlienkou pohrávala už pár týždňov dozadu, ozaj som si nemyslela, že sa to skutočne udeje. A takto skoro. Ale je to tu a je to skutočné. 
  Vždy sa mi pri tom zrýchli dych, srdce mi tlčie prudšie a keby prsty neboli v takej eufórii, zrejme by sa triasli. Moja duša sa razom oddeľuje od tela a vznáša sa kdesi vysoko nad ním. V stratosfére fantázie. Tam, kde únik z reality znamená záchranu, na druhej strane ju však svojím spôsobom kopíruje. Zaznamenáva vernú podobu toho, čo nás obklopuje, avšak s tým rozdielom, že je tu magická palička. Palička, ktorú držím v rukách ja a pre ten malý svet som prvohýbateľom. 
  V tomto momente už zrejme tušíte, o čom takto v inotaji hovorím. :)

piatok, 14. júla 2017

Výletovo #15: Pohodová Pohoda

Lístky na tohtoročnú Pohodu som kupovala mamine na Vianoce, keď bola známa približne iba polovica umelcov, čo mali vystupovať. Cieľom bolo vypadnúť a stráviť nejaký čas s blízkymi, nie okúsiť na vlastnej koži koncerty obľúbených kapiel (ako sa dozviete v pokračku článku, tento rok mi hudba na Pohode až tak nesadla). K tomu všetkému padli maminine okrúhle narodky práve na jeden z troch pohodových dní, takže sme ich aspoň oslávili na výnimočnom mieste. :)
  Do Trenčína sme cestovali vo štvrtok o pol šiestej ráno. Áno, viem. Cestovať takto skoro na festival, kde ste dlho do noci hore, nie je až taký brilantný nápad (to ani nehovorím o tom, že v tú noc bola príšerná búrka a takmer vôbec som pre ňu nespala). :D Ale s odstupom času vidím, že sme spravili dobre. O takomto čase sa aspoň netrepalo veľa ľudí a pekne pohodlne sme sa odviezli do cieľa (po minuloročnej ceste na a z Grejpu, kde ľudia stáli v záchode, aby sa zmestili, toto už absolvovať nechcem :D). Do večera sme potom len oddychovali a veľmi nerobili nič, čo by stálo za zmienku (možno okrem varenia guláša s bratrancom, čo bola teda preohromná švanda :D).
  Na festival sme vyrazili až o pol ôsmej večer, pretože štvrtkový program pre nás nebol veľmi príťažlivý (no, pre mňa ani zvyšné dni :D). Počasie nám na ten deň vychádzalo pekné, z čoho sme sa tešili, lebo predpovede nezneli bohvieako. V podstate sme len pivovali, našli dokonalé hot-dogy z NYC Corner s pažítkou, slaninkou a dresingom, ďalej pivovali, zachytili pár skladieb Bolo nás jedenásť (čo bol hajlajt dňa, pán Lasica je skrátka pán), Ylvis a Slaves, ktorí boli neuveriteľne agresívni a čo sa mi na nich páčilo najviac bola nahá hruď speváka. :D Potom hop do postele a chystať sa na ďalší deň.

utorok, 11. júla 2017

Wishlist na leto 2017

Je to už neuveriteľne dlhá doba, čo som naposledy napísala článok s mojimi aktuálnymi želaniami. Keď sa tak nad tým zamyslím, muselo to byť pred pár rokmi. Stáli čitatelia vedia, že som sa k blogu v tejto podobe vrátila v roku 2014, čomu predchádzala kríza. Zmazala som všetky dovtedajšie články a teraz si už iba matne spomínam, ako vyzeral môj virtuálny vesmír predtým. Ale na sto percent viem, že wishlisty boli moje obľúbené a preto sa k nim zase veľmi rada vrátim. ;)
  Keď si tak čítam vaše skvelé blogy, častokrát práve medzi kolekciami vašich želaní natrafím na pekné a zaujímavé kúsky, ktoré ma hneď upútajú. Tak pevne verím, že sa aj vám zapáči niečo z tých mojich a poďme hneď na to. :) 

štvrtok, 6. júla 2017

Dni bez make-upu

Dni bez make-upu sú jednoduché. Bezstarostné. Nekomplikované. Nemusíte sa strachovať o to, či sa vám make-up neotlačil na biele tričko. Neriešite, že z vás v letných horúčavách hneď omietka steká dole. Že na jednom viečku máte z nejakého dôvodu viac očných tieňov ako na druhom. Že tá nová vodeodolná maskara vlastne vôbec vodeodolná nie je. Že po obede na perách už veľa rúžu nezostalo. Že linka nie je na oboch stranách dokonale rovnaká. A podobne. :D
  Toto a mnoho ďalších záležitostí je pre mňa leto. Ktoré sa už konečne dovalilo aj oficiálne. Celý rok čakám na tú spaľujúcu horúčavu, na ktorú potom nakoniec aj tak nadávam. Ale je mi milšia ako skrehnuté prsty a chodidlá ľadové aj napriek hrubým ponožkám. Na lete niečo je. Pre mňa osobne znamená leto slobodu a šťastie. Všetky moje najkrajšie spomienky a najlepšie obdobia sa odohrali v lete. Veľmi dúfam, že táto tendencia nikdy nestroskotá.
  Čo je pre vás leto?

pondelok, 3. júla 2017

Májovo-júnový food diary

Dôvodom, prečo v tomto článku nájdete toľko fotiek skvelého jedla, nie je nič iné, ako moje maturity pred mesiacom. :D Som práve ten typ človeka, čo hľadá útechu v žranke. Keďže matury so sebou priniesli kopec nervov a stresu, tak som buď nejedla vôbec pre stiahnutý žalúdok, alebo som sa ládovala fajnotami. (Ruky hore pre zdravú životosprávu.) Bolo to zaťažkávajúce obdobie, kedy som polovicu voľného času bola zahrabaná v knihách a tú druhú som strávila v kuchyni. :D Prirodzene, nič som nevypekala pol dňa, zase raz šlo len o tie najjednoduchšie recepty, čo som splašila na Pine (ale poviem vám, že skoro všetky som si neopísateľne zamilovala a budem ich robiť aj v nasledujúcom živote). Bez zbytočných rečí poďme na to. Avšak pozor. Oproti minulým food diary článkom tu mám drobnú zmenu - rozhodla som sa popripájať aj postupy, ak by si to chcel niekto ukuchtiť tiež ;).