nedeľa, 23. júla 2017

Prečo je body shaming obrovská hlúposť

Žijeme vo veľkom a rýchlom svete, kde či chceme a či nie, je nám diktované (priamo alebo nepriamo), čo máme nosiť, ako máme vyzerať, ako sa máme chovať. Globalizácia, búranie prekážok v dostupnosti a určite aj blogosféra a sociálne siete tomuto fenoménu vo veľkom napomáhajú. Módne domy si mädlia ruky a peňaženky spotrebiteľov plačú.
  A viete, čo ešte plače? Duše, srdcia a mysle všetkých tých, ktorí tak akosi nespadajú do spotrebiteľského rámca. Všetci tí, ktorých sebavedomie je pošliapané, pretože ich zraňuje, že v bežnom obchode nedokážu nájsť svoju veľkosť, lebo je trochu vzdialená od XS (alebo je XS až príliš veľká). Tí, ktorým sa posmievajú spolužiaci v škole, ktorí dostávajú nepríjemné komentáre na internete aj v reálnom svete. Tí, ktorí sa hanbia obliecť si sukňu či kratšie nohavice, lebo by si vyslúžili znechutené pohľady okoloidúcich.
  Slovné spojenie body shaming je najmä v súčasnosti veľmi aktuálne. Diskriminovať či nedajbože zosmiešňovať niekoho pre jeho váhu, výšku a proporčné nedokonalosti je úbohé. V škôlke by sa tomu dalo porozumieť, ale ak to niekomu ostane až do dospelosti, je to na zaplakanie. Šikanátori by si mali uvedomiť, že takéto nepekné slová skutočne nikomu neprinesú nič dobré. To, že si tým na sekundu pomasírujú ego, im šťastný život neprinesie. Na druhej strane však dotknutým osobám môžu privodiť depresie, z ktorých ich nedostane už naozaj nikto.

  Dôležitá je empatia
  Svojím spôsobom je ťažké viesť na túto tému nejakú diskusiu, lebo koľko ľudí, toľko chutí. Každý vám poskytne rozdielny pohľad a názor na vec a práve preto je celkom ťažké vyvodiť nejaký záver. Niekomu sa páčia vyslovene vychudnuté postavy, niekto je fanúšik poriadnych kriviek a niekto zastáva aj oveľa kyprejšie tvary. Avšak mala som možnosť stretnúť sa s ľuďmi patriacimi do každej z týchto kategórií, ale väčšinou žiadna nemala pochopenie pre tú ďalšiu. Prečo je to tak? Prečo ľudia vidia iba po konček svojho nosa a čo leží za ním je už tabu? 
  Nikdy som celkom nerozumela tomu, prečo majú ľudia potrebu vypúšťať do sveta všetko, čo si myslia. Obzvlášť vtedy, keď to ublíži druhým. Prečo nemajú v hlave také to koliesko, ktoré ich donúti rozmýšľať ešte predtým, než otvoria ústa. Ak sa mi aj niečo na ostatných nepáči, nemusím im to predsa vyhodiť na oči. Stačí zašomrať nepekné slová v hlave, keď už veľmi chcem, a ideme ďalej. Keď sa však nad tým zamyslíme, čo vôbec dáva ľudskému tvorovi právo hodnotiť iných? Odjakživa som tvrdila a do smrti aj tvrdiť budem, že keby sa ľudia starali sami o seba, bol by na svete kľud. To je však veľmi utopická myšlienka a proti nenávisti sa musíme naučiť bojovať iným spôsobom. 
 Body shaming a ja
  Viete, ja sama som nikdy nebola úplne chudá, preto sa ma celá záležitosť body shamingu bytostne dotýka. Ani ako malé dievčatko som nemala špajdličkové nožičky ako všetky moje kamarátky v škôlke. Pokiaľ mi pamäť siaha, mala som vždy jedny z najsilnejších stehien spomedzi spolužiačok a veľký zadok so širokými bokmi. Práve v tej kritickej fáze  na začiatku dospievania som si toto začala vo veľkom uvedomovať a hoci ma to teraz mrzí, zvykla som sa porovnávať s ostatnými babami. Prečo aj ja nie som vysoká a štíhla? Také dievčatá boli vždy obľúbenejšie a chlapci sa za nimi otáčali omnoho častejšie ako za takými, ako som bola ja. Vtedy som z toho mala ozaj veľké mindráky a som rada, že moji rodičia na moje rozmery nepovedali nikdy krivé slovko. Mala som totiž kamošky, na ktoré doma kričali a zakazovali im jesť, lebo sa rodičom zdali tučné. A poviem vám, že niektoré tie kočky boli odo mňa ešte o niečo chudšie... Počas dospievania musia byť takéto reči od najbližších najboľavejšie.
  Ani neviem, kde sa toto u mňa zlomilo, ale posledných pár rokov si už veľkú hlavu z mojej postavy nerobím. Naučila som sa akceptovať to, že atletickú figúru nikdy mať nebudem, lebo ju nechcem. Páči sa mi mať krivky, aj keď ich ostatní možno nevidia v tak prívetivom svetle, ako ja. Prečo by som sa totiž mala pretvárať na obraz, ktorý sa páči môjmu okoliu, ale nie mne? Je síce pravda, že najmenej obľúbená časť môjho tela sú aj naďalej stehná a zadok, ale oproti nim stojí toľko takých, na ktoré som pyšná! Napríklad milujem svoje oči, ktoré sa z diaľky zdajú hnedé, ale keď sa pozriete bližšie, uvideli by ste veľké zastúpenie zelenej farby. Milujem svoje pery a zuby, ktoré sa väčšinu môjho života hrdili medzierkou medzi prednými rezákmi, ale puberta ich nakoniec predsa len natisla k sebe. Vlasy sa možno druhým nezdajú nijako výnimočné, ale ja zbožňujem, aké sú hebké, ako cez leto vždy trochu vyblednú a aké sú husté. Milujem svoje kľúčne kosti a dekolt (ale to milujem na každom :D). Ďalej ruky, dlane, nechty, ktoré nie sú typicky ukážkové, ale mne sa páčia. :) 

Riešenie?
  Práve toto je moja zbraň v boji proti body shamingu. Nájdite si tú časť tela, ktorá sa vám páči, s ktorou ste spokojní a na ktorú ste hrdí a vystavte ju svetu! Nech je to čokoľvek. Ide len o to, aby ste mali zdravé sebavedomie, ak aj máte o kilečko naviac či menej. Všetko je to o nastavení mysle a keď vy uveríte, že ste atraktívni a máte čo ponúknuť, tieto pozitívne vibrácie zachytí aj okolie. Navyše, krása sa určite nemeria iba váhou. ;) 
  Okrem toho chcem vyzdvihnúť aj imunitu voči chorým myšlienkam chorých ľudí. Keď si uvedomíte, že máte na viac, než oni, život bude ľahší. A ľahšie tiež prekonáte kritizovanie, častokrát nepodložené a neoprávnené. Všetko je to iba o ochrannej bublinke, cez ktorú pustíte iba to, čo sami chcete. :)
   Osveta na sociálnych sieťach
  Tu na Slovensku populácia stále ostáva trochu zadubená a konzervatívna, čo je škoda, ale teší ma, že ďalej vo svete už ľudia hľadia na veci liberálnejšie. Rovnako, ako sociálne siete dokážu ublížiť, dokážu aj zdvihnúť sebavedomie. Ja sama na Insta či Youtube sledujem niekoľko profilov, kde sa sebavedomé dámy neboja vyjsť ,,so šunkami na trh" a hlásajú, že človek sa môže cítiť šťastný aj v plnšom tele. :) Tieto ženy milujú cvičenie, milujú pohyb, ale milujú aj jedlo a počúvajú potreby svojho tela. Snažia sa robiť osvetu medzi tínedžerkami aj oveľa staršími ženami, aby sa za seba nehanbili a nepodvolili sa tým, ktorí ich pre ich vzhľad urážajú. Dokonca aj mnoho známych osobností, medzi inými napríklad Danielle Brooks, Amy Schumer, Dascha Polanco, Jennifer Lawrence či Emma Stone (možno si spomeniete aj na spoluprácu Beyonce s H&M spred pár rokov, ktorí vyretušovali jej zadok a boky tak, aby sa javila ako ,,menšia". Kráľovnú B toto veľmi popudilo a urobila riadny bordel. ♡),  bojuje proti body shamingu. Posledné mesiace tiež do módnych kampaní pribúda čoraz viac plus size modeliek zastupujúcich skutočné ženy vo svete módy. Myslím, že takéto vzory sú pre bežných radových ľudí neuveriteľná pomoc a možno motivácia k tomu, aby sa vo svojej koži cítili dobre. Koniec koncov, všetci sme len ľudia. 
  Situácia sa rozhodne začína meniť k lepšiemu a #bodypositivity je pre mňa pojem roku 2017. :)

Z mojej perspektívy
Neobhajujem ani jednu stranu. Riadim sa podľa pravidla ,,Ži a nechaj žiť." Nie som tu na to, aby som kázala o tom, ako sa má existovať. Na to musí každý prísť sám. Keď niekomu vyhovuje posilka každý deň a delená strava, prosím. Keď niekoho takýto životný štýl odpudzuje, v poriadku. Je to každého osobná vec a v našej moci je jediné - rešpektovať to. Nemôžeme a ani nikdy nebudeme môcť rozhodovať veci za iných. Jediné, na čo si ale treba dávať pozor, je zdravie. Či už fyzické, alebo psychické, pričom obe sú podľa mňa rovnako dôležité. Zdravie má každý iba jedno a ak si ho raz dokafreme, už sa nám len ťažko vráti v novom balení.

Ak ste sa dostali až sem, gratulujem! Dnes to bol trochu úmorný článok, ale potrebovala som nejaké veci zo seba vypustiť von. Ak máte k tejto téme čo povedať, neváhajte a podeľte sa o svoj názor v komentároch. Vrele uvítam každý pohľad. :)

S.  

16 komentárov:

  1. Toto je pekný článok :) Každý má podľa mňa nejaký problém so svojim telom ale je to stále len o sebe a o pocite k sebe, pretože na názore ostatných by sme si nemali dávať až tak záležať, hoci chápem, že občas sa to nedá.

    Pekná myšlienka bola, že keby sa každý staral o seba svet by bol krajší, lepší. Napríklad ja som zase bola stále extra chudá a nenávidela som otázky typu kedy sa najem, či mi nedávajú jesť, potom v škole pohľady iných dievčat a reči ktoré sa dostali ku mne typu "ako môže byť taká chudá, ako to, že taká chudá sa mu páči" a pod.... aaa viem aj, že byť chudá je lepšie než mať viac kíl ale ver mi, že pre niekoho je mega problém pribrať! A pre mňa bol. Hoci som stále jedla toľko, koľko som chcela a nebolo to málo...proste mám vraj taký metabolizmus...no vekom aj keď som stále nepribrala, mám na zadku a stehnách celulitídu hej :D :D toto nech mi niekto vysvetlí do pekla! :D alebo som nikdy nemala pekné zuby a išla som na zubarinu (omg to bol nápad) :D takže teraz mám 23 a nosím strojček :) ešteže, to dospelí ináč vnímajú :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vďaka za reakciu, je smutné, že si s týmto mala problémy aj ty. Ale presne tak, veľa spraví práve ten zrelý pohľad na svet. :)

      Odstrániť
  2. 90% "body positive" dievčat ktoré poznám malo ťažké zdravotné problémy kvôli ich váhe ešte pred 20tkou. Just saying.
    Ale kvôli silným stehnám a veľkému zadku by som si dnes už hlavu nerobila, čoraz viacej chlapom sa to teraz páči :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jasné, že sa nájdu aj také prípady. Preto sa na to treba pozrieť rozumne a mať stále na pamäti, že zdravie je fakt najcennejšie. :)

      Odstrániť
  3. To je tak skvěle napsaný článek! :) Je potřeba, aby každý člověk měl rád sebe samotného, takového jaký je, a vážit si toho, co je na něm to hezké, co se mu líbí. Já třeba miluji svoje oči, svojí přírodní blond barvu břicho. Chtěla bych si zpevnit zadek a stehna, ale upřímně jsem docela lenoch, takže to zas tak nevidím, ale přítel to má rád(to mě trochu uklidňuje). Když se podívám na tvé fotky, jsi krásná! Máš fakt hezký úsměv a vlasy. Ještě jednou-super článek.

    https://thewaybya.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pekne. :) Je super, že sa partnerovi tvoje telo páči, tak by to malo byť. ;)

      Odstrániť
  4. Já jsem takový zlatý střed. Nejím zle, nejím extrémně zdravě, ale pořád kompenzuju tu nezdravou část zdravou a to ve valné většině :) A cvičím tak střídmě, ale chtěla bych víc..

    OdpovedaťOdstrániť
  5. wow the Pictures are amazing,
    totally love the Pictures.
    Lovely flowers and you look so pretty.

    with love your AMELY ROSE

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Pěkně napsaný článek a hlavně na téma, které je stále aktuální a pořád bude. Měla jsem s tím velké problémy v pubertě, byl to děs, cítila jsem se děsně. Kamarádky okolo byly jak tyčky a já ač vyšší než oni, tak macatá stehna, velký zadek a boky. Až když jsem začala mít zdravotní problémy se žaludkem kvůli zanedbání péče lékařem (žádná anorexie ani bulimie), kdy jsem se nemohla ani pořádně najíst a zhubla jsem až na kost, jsem zjistila, že se lidem líbím jako ta holka krev a mlíko a ne hubeňour. Uvědomila jsem si, že se musím mít ráda taková jaká jsem. Teď jsem spokojená a tak akorát a neměnila bych. Ba naopak se cítím sebevědoměji a co jsem zjistila, tak že se chlapi více na mě dívají než když jsem byla vyhublina :D
    Inspiration by Linda

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Byť krv a mlieko je super! :D Mrzí ma, že si mala zdravotné komplikácie, ale snáď je už všetko v poriadku. ;)

      Odstrániť
  7. great post my dear
    http://carrieslifestyle.com

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Skvělý článek, tak by to mělo být, aby se člověk měl rád :) to je nejhorší, když třeba u nějakých Youtuberek vidím různé try on hauly a je tam třeba silnější holka, která je evidentně zdravě sebevědomá a oblečení ji sluší a přijdou mraky komentářů, že holka s její postavou by tohle nosit neměla a podobně. Přitom holka má třeba jen pár kg navíc. Důležité je, aby byl člověk spokojený sám se sebou, nikde není předepsané, jak má člověk vypadat. Souzení všeobecně podle vzhledu je hrozné :/

    Lady Lenna

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Krásne napísané :) Ja som na seba dlhé roky počúvala debilné poznámky, no potom som si uvedomila že slová cudzích ľudí ma absolútne nedefinujú :D

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Veľmi krásne napísané!
    Ja som na tom od mala bola podobne, taká bacuľka, v jednom období až tučko, no tiež neviem, kedy prišiel v mojom živote ten zlom, že som zmenila stravu, schudla niekoľko kíl a aj keď stále nemám atletickú postavu, prestala som sa nemať rada. Stále som si vedomá toho, že je čo zlepšovať, že sa o tom telo treba starať, lebo raz to už nepôjde zmeniť, no mám sa rada aj taká, aká som. A myslím si, že to je prvoradé a telo nám takýto pekný prístup raz vráti. :) Jasné, že mám občas mindráky a sadne mi niečo na nos, začnem sa s ostatnými porovnávať, keď mám blbú náladu a vie mi to skaziť deň, no vždy sa toho nejako viem zbaviť. Najhoršie však naozaj je, keď niekto inému človeku povie, či už do očí alebo za chrbtom, aký je škaredý, aký má veľký nos, tučné lýtka, veľké brucho či otrasný ksicht. Akože naozaj takých ľudí zavrhujem. Možno práve to nie je odo mňa pekné, no zachovať si nejaký ten "i don't care" postoj je v dnešnej dobe nutnosť. Veľmi rada by som sa teraz pochválila, že to zvládam s nadhľadom, hovorím si, že takí ľudia nestoja za povšimnutie a je to ich hlúposť, nie moja postava. No tam ani zďaleka nie som, raz by som však chcela byť. Nie som stopercentne imúnna voči takýmto komentárom, no je to lepšie ako to bývalo. I'm on my way there!! :D Dúfam.

    A veľmi sa mi páčia všetky tie insta accounts, kde, ako si povedala, vyjdu ženy so šunkami na trh. Pretože keď vidím, koľko mladých dievčat sa trápi kvôli svojmu vzhľadu a postave, je to hrozné. Bolo obdobie, kedy som sa bála, že aj ja spadnem do jednej z tých chorôb, pretože som bola až posadnutá sledovaním svojho jedenia a váhy.

    Ale čo už, my ľudia sme takí, súdime ostatných, myslíme si, že sme DOKONALÍ a môžeme sa povyšovať nad ostatných. Alebo si potom svoje nedostatky kompenzujeme na tých horších a "menej dokonalých". Ja verím, že nikdy nebudem patriť do tej "som dokonalá a ty sa s takým výzorom na mňa ani nepozeraj" skupiny, pretože proste nie ... Uvedomujem si, že som ten typ, čo pozoruje správanie iných ľudí a až sa priam pozastavuje nad správaním iných, ale niekedy je to vážne opodstatnené :D

    Ale zasa, sto ľudí, sto chutí. Niektorí ľudia sa nezmenia, ale aspoňže je veľa takých, ktorí bojujú proti body shamingu a mám takisto pocit, že tento rok sa to nejako rozmohlo.

    A viem, že som napísala asi veľmi dlhý komentár a už asi k tretiemu článku, ale prepáč, musela som. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čo si, ja som veľmi rada, že si sa tak rozpísala! Milujem, keď majú ľudia k mnou rozobratej téme čo povedať. :) Vo všetkom s tebou súhlasím a držím palce, aby sa ti darilo odbúravať čo najviac negativity. ;)

      Odstrániť