Život na intráku

Ešte pred sťahovaním na intrák mi mamina stále hovorila o tom, aký ruch tam býva. Koľko chodbovíc, hluku, ľudí a zážitkov nazbieram na svoje konto. Celkom som sa toho obávala, pretože chodbovice, hluk a ľudí nemám rada. :D Nemám rada narúšanie môjho osobného priestoru a pokoja. Možno sa teda pýtate, prečo som sa ubytovala práve na internáte, pretože ten sa s kľudom priam vylučuje. A toto isté sa pýtam aj ja, no odpoveď na otázku nemám. :D Takže som sa obávala, čo za divočinu to tu bude, no poviem vám, že realita je na míle vzdialená mamininým prognózam. Na našom intráku totiž zdochol pes (a podľa závanu na chodbách je to niekedy možno doslovná pravda.)

  Skutočne je to pravda. Ľudia z izieb nevychádzajú a ak aj hej, tak takmer bežia, aby nikoho ďalšieho nestretli. :D Z toho vyplýva, že párty tu tiež nehrozia. Z tej či onej izby sa sem-tam ozve hlasná hudba alebo smiech/ vrava, no nikdy to nie je na úrovni divokej žúrky našťastie.

  Je to trochu psycho, aký je tu kľud. Samotná poloha intráku je ,,na samotke u lesa" (literally - z kuchynky máme výhľad na horu), pretože sme už skôr von z Brna ako v Brne. :D Okolo sa vždy rozprestiera ticho, iba sem-tam zachytíte zvuk prichádzajúcej električky na neďalekú zastávku alebo štekot venčiacich sa psov. Raz sme priamo nad intrákom mali aj ohňostroj, ale to sa asi do merania hodnôt hluku neráta. Ruch veľkého mesta tu ani necítime, práve naopak. A nakoľko som človek, ktorý zbožňuje pokoj, som veľmi spokojná, že som skončila, kde som skončila. :)

  Nechápte ma zle. Na našom intráku nie je zase až mŕtvolné ticho... :D Nájdete tu kopec netolerantných obmedzencov ľudí, ktorí si ráno o šiestej fénujú vlasy v kuchynke, aby všetkých zobudili. Alebo opačný extrém - skupinky rozkokošených chalošov, ktorí si o dvanástej v noci začnú variť, pričom sa všetci nasáčkujú do kuchyne a robia si tam súkromnú mini párty zrovna vtedy, keď chcete spať, lebo na druhý deň máte prednášku o pol ôsmej. To aby mi nebolo ľúto za rušivými zvukmi... :D

Výhľad z kuchynky.

  Ďalšou vecou, čo sa mi na našom intráku páči, je, že som vychytala neuveriteľne pohodlnú posteľ. Celkom som sa toho obávala, pretože som na pohodlný spánok háklivá a nezaspím len tak hocikde. Moja predstava bola, že budem trpieť insomniou, lebo moja posteľ bude ako trestná lavica, ale... nie je. Matrac aj perina sú úplný sen (na intrákové pomery). Nedá sa to ale povedať o vankúši, ktorý je tak nadýchaný a obrovský, že s ním pod hlavou takmer sedím. Preto ho na noc vyhadzujem a spím bez neho. :D 

  Mám tu lepší internet ako doma. :D Sprvu som sa celkom obávala slovného spojenia ,,internetová prípojka", ale skamošili sme sa. Denný limit prenesených dát máme 15GB, takže si stíham porobiť prácu do školy aj pozrieť film či seriál online. Plus konštante zapnutý Spotify. To chceš. 

  Mám neuveriteľné šťastie v tom, že spolu so mnou sú na intráku aj chalani z mojej bývalej triedy na gympli. Sú mojimi bútľavými vŕbami a zároveň bezodnou studnicou zábavy, za čo som im vďačná. Nehorázne. Vďaka nim som sa tu od začiatku cítila o niečo menej stratená, ale ich spoločnosť si užívam doteraz. A to je niečo naozaj neoceniteľné. 

Takýto stav je na chodbách asi 95% času. :D

  Čo sa týka fun faktov, napríklad tu máme spoločné vecká a sprchy. Sú síce označené ako mužské/ ženské, no na mojom poschodí sú, samozrejme, mužské. A nakoľko sa moja lenivá osoba nemieni neustále pri každom cikaní presúvať hore-dole, chodím na mužské. Spolu so mnou aj desiatky ďalších slečien, ktorým je oznam na dverách rovnako ukradnutý. Všímam si, že chalani sa to snažia dodržiavať a ak majú na poschodí ženské vecká, idú radšej na mužské. Je to celkom rozkošné, vidieť tie na smrť prekvapené výrazy, keď sa s nejakým chalanom zrazím vo dverách. To je tak, keď obyvateľka Venuše priletí na územie Marsu... :) 

  Jedného večera (čítaj hlbokej noci) sa môj veľmi spoločensky unavený sused vrátil na intrák aj so skupinkou kamarátov a ich hlasná vrava ma vytrhla z krásneho zaspávania. Z ich pomýlenej artikulácie som vyrozumela, že mladý pán stratil kľúče od izby. Prehovoril kamarátov, aby ho nechali na zemi a oni sami mali zrejme dobre zahnuté (alebo to boli čudní kamaráti :D), lebo ho poslúchli a odišli. Podľa všetkého sa chalanko naozaj uložil na zemi a spal pred vlastnými dverami. O nejakú polhodinku na to ho tam našla naša službukonajúca kolejbába a začala ho cepovať, že či je normálny, že čo tam stvára. Za iných okolností neznášam, keď ma niekto vyrušuje v spánku, ale toto bolo skutočne vtipné počúvať. :D

  Teraz zážitok z iného súdka. Vybrala som sa na konci jedného víkendu do Lídla po rožky, keď sa na mňa pred intrákom nalepila mladá žena. Niečo mi hovorila a veľmi som jej nerozumela, tak som sa k nej obrátila, nech mi to zopakuje. A tu vidím, že je celá dobitá, uplakaná, s rozťatým čelom a doškrabanými hánkami ako po bitke. A prosí ma, či by si mohla cez môj mobil prečítať nejakú správu na Facebooku. Hovorím jej, že rada by som pomohla, no nemám wifi ani dáta, čomu ale ona nerozumela a šla so mnou pekný kus cesty, neustále opakujúc, že sa mám pripojiť. Možno šla v nejakých drogách, možno len mala za sebou skutočne nepríjemný zážitok; neviem. No po celý čas, ako šla po mojom boku, som premýšľala nad tým, že čo ak mi niečo spraví, čo ak ma okradne alebo sa na nás vyrúti ten, kto ju zbil. Celé to bolo hrozne bizarné a mala som z toho veľmi zmiešané pocity už len z toho, že som jej nemala ako pomôcť (hoci moju ochotu zavolať na políciu odmietla).

  Na koniec trochu úsmevnejší zážitok. Od začiatku môjho pobytu na intráku boli všetci vrátane mňa strašne ostýchaví. Hanbili sa na vás vôbec pozrieť, nieto stretnúť vo dverách či ísť spolu výťahom. A ak ste si náhodou niečo chceli variť, museli ste počkať, kým druhá osoba odíde z kuchynky, inak by to bolo neprijateľné. To bolo pred mesiacom. Teraz? Chalani varia špagety v slipoch a baby kašlú na podprsenky (múdro). Spolubývajúca vravela, že už videla aj kompletného holotrta, takže mravy veľmi rýchlo upadli. :D Ale nesťažujem sa, taká domáca atmosféra je predsa len viac vítaná ako absolútna odmeranosť!

Máte nejaké zážitky z intráku, o ktoré sa oplatí podeliť? ;)

S.

Komentáre

  1. To je super téma na článek, ještě jsem žádné takové neviděla :D Moc mě pobavil poslední odstavec :D Též bych asi byla líná a chodila na pány, no stress :D

    www.thewaybya.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jéé, tak to ti tvou kolej závidím :D na té mé je hluk neustále -.-"

    Little Dreamer

    OdpovedaťOdstrániť
  3. to je super článek! úplně mě to vrátilo do doby, kdy jsem bydlela na intru. teď, na vysoké, už bydlím na bytě a někdy se mi po těch šíelných introvských časech zasteskne. díky za připomenutí, že na bytě se mám vlastně nejlíp :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ja som chvalabohu momentálne byte, ale zažia som si svoj intrákový život, ehm, asi mesiac :D som pdoobný typ ako ty, nemám rada, ak narušuje niekto môj osobný priestor, ale ľudí mám celkovo rada :-) pokiaľ sa to nevylučuje s tvrdením číslo jedna, potomich už rada nemám :D ❤ xx

    Simona | l i v e i n f o x w o r l d

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ja som teda na intráku nikdy nebývala a priznám sa, že mi to nechýba. Stačilo tých pár razov, čo som strávila na intráku vo Zvolene keď tak ešte manžel študoval :D

    NITA
    NEW POST

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Maximálne ti závidím, že nemáš žiadnu intrákovú skúsenosť. Ja by som kľudne bola aj bez toho. :D

      Odstrániť
  6. Já na intru nebyla a jsem docela ráda :D, ale aspoň že máš pohodlnou postel ! :D To je základ :D. Ty společné sprchy bych nezvládla :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Lovely photos!
    I`m following your blog with a great pleasure in GFC
    Follow back? Sunny Eri: beauty experience

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Tak ja na intráku bývam tiež a v niektorých veciach ako by som videla náš intrák, našťastie spoločné kúpeľne nemáme :D Avšak máte celkom peknú chodbu (narozdiel od tej našej), to sa len tak nevidí :)

    FRENCHSTYLE

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Ja mám to šťastie, že nebývam na intráku mne by sa tam asi vôbec nepáčilo aj keď viem, že internát má aj svoje plusy ale má aj mínusy. Ak by však išlo o školu na ktorú by som naozaj veľmi chcela chodiť prekusla by som aj ten internát. :D
    partofnicol.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  10. To zní zajímavě, já teď nastoupila na vysokou, ale na intru/koleji nejsem :D ty společné sprchy si neumím moc představit, mám ráda soukromí. Historka s pomlácenou ženou, to by mě asi dost vyděsilo, vážně se tam asi nenudíte :D my se na vysoké taky teprve poznáváme a je to všechno takové nějaké zvláštní hlavně pro mě :D já jsem před novými lidmi značně nervózní a bude mi to ještě chvíli trvat :D

    LENN

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Veľmi milý článoček. Úplne si mi pripomenula moje časy strávené na internátoch. Fakt tam človek nazbiera kopu zážitkov, hoci ja som narozdiel od teba vychytala ten najnemravnejší intrák zo všetkýc, kde chodbovice boli na dennom poriadku a niečo také ako nočný kľud neexistovalo :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Ja sa akurát chystám od septembra na intrák, mám z toho neskutočný strach a tento článok ma celkom pobavil a ukľudnil.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky