Dospeláčka

Už takmer dva týždne je zo mňa dospeláčka.
  Vždy som si myslela, že po dovŕšení tohto prevratného roku sa celý môj život zmení a že sa zmením aj ja sama. Že aj môj pohľad na svet bude diametrálne odlišný a otvoria sa mi jeho doposiaľ nepoznané zákutia. Že sa zo mňa ako šibnutím čarovného prútika stane ultra mega šťastný človek (čo bolo jediné, po čom som vždy túžila a želala si).
  Táto snová realita sa ale akosi zabudla dostaviť. Nič prevratné sa nestalo a vyhliadky do budúcna tiež nič také nenasvedčujú. Od narodenín je to práveže tá istá rutina a dokonca by som povedala, že snáď ešte horšia, lebo posledné dva týždne boli jedným stručným slovom makačka. Či už v škole, s prácou alebo rodinnou oslavou minulý víkend, kedy sme navarili bez srandy tak pre 20 ľudí a o koláčoch k tomu ani nehovorím... :D V dôsledku toho, že ten víkend bol fakt ťažký, som mala obrovské problémy s ranným vstávaním do školy a čo sa našej domácnosti týka, tak som nebola jediná.
  Do toho sa pritrafil tento víkend, a... i keď všetky plány, ktoré som mala, padli, bol to jeden z najlepších víkendov evr. Pretože viete, nahradili ich iné plány a tie predčili moje očakávania. V skratke u mňa znovu nastal proces socializácie, lebo som už začínala zabúdať, ako vyzerajú moji kamaráti mimo školy. Človeku to tak neskutočne dobre padne... hlavne keď sú preňho kámkovia stredobodom vesmíru.


O čom som ale v skutočnosti chcela hovoriť boli práve narodeniny.
  Za ten čas, čo po svete behám, som si uvedomila, že ľudia sú vážne zlí. A snáď každým dňom horší a horší. (Dosť pesimisticky to celé začínam, ale na konci článku zistíte, že nie to je podstata týchto mojich slov. ;)) Nevedia sa poriadne správať k druhým ani k sebe samým. Ja som osoba hrozne citlivá čo sa týka práve toho ľudského chovania a ako ťažký introvert pomerne často cítim úzkosť, ak som dlhšiu dobu medzi veľkou masou ľudí. Necítim sa príjemne medzi toľkou falošnosťou, neúprimnosťou a chamtivosťou. Kedysi možno aj u mňa bolo badať známky falošnosti, ale tá pramenila skôr z toho, že city som skrývala preto, lebo som sa o nich hanbila hovoriť. Pretvarovala som sa, pretože to bolo pre mňa jednoduchšie. Toto obdobie je však preč a hrdo sa hlásim k maximálnej úprimnosti voči všetkým a všetkému. Zrejme to u mňa spustila stredná, kde vidím každý deň toľko falošných ľudí, že normálne nechápem. A jednoznačne viem, že nechcem byť ako oni. Nechcem kráčať s tým zvláštnym davom, ktorý je mi úplne cudzí a ktorý mi dennodenne odoberá toľko energie.
  Kedysi som bývala fakt spoločenský tvor, ktorý mal na každý prst aspoň päť kamarátov a vždy som niekde s nimi bola. Už vtedy boli pre mňa najväčším bohatstvom, aké som kedy mohla získať, a zostalo to tak doteraz, avšak práve tie výlety a akcie som poriadne zredukovala. Teraz sa skôr teším z pokojného večera v mojej tichej izbe, zatiaľ čo rovesníci vymetajú bary a diskotéky. Sem-tam mám aj ja na čosi také chuť, ale nedokážem sa prinútiť ísť tam, aj keď ma ľudia volajú. Je mi proste zle z toho, akú obrovskú cenu dnes mladí ľudia pripisujú ožieraniu sa. Viete, proti alkoholu ako takému vôbec nič nemám, napríklad taký pohár vínka môže byť fajn, ale minúť celú výplatu alebo vreckové na jeden prechľastaný piatok, z ktorého si nikto nič nepamätá, sa mi zdá fakt divné. Hlavne preto, že podľa mňa sa dá bez alkoholu zabaviť omnoho lepšie. A keďže viem, že takýchto ľudí je v piatok či sobotu plné mesto, radšej sa tam nevyskytujem. Vždy, keď aj idem von, naplánujem si to tak, aby som už o deviatej, maximálne desiatej bola doma = teda vtedy, kedy ostatní ešte len idú do mesta. Možno žijem v paranoji, ale musím povedať, že keď vidím tie početné skupinky opilcov kráčať oproti mne v hustej tme, často sa bojím o holý život alebo aspoň peňaženku. :D
  Podstata tohto článku sa ale skrýva v tom, že mám proti tomuto problému s ľuďmi silnú zbraň. Tou zbraňou sú priatelia. Ale myslím tých pravých. Ktorí si na vaše narodeniny spomenú aj bez toho, že by to uvideli na vašom fejsbúku. Ktorí vám nekúpia modré z neba, ale vymyslia tak krásne a originálne blahoželanie, že vám proste vytrysknú slzy z očí. Ktorí keď vás objímu, cítite, že to nie je nejaké plytké gesto, ale naplnené vrúcnym citom. Na ktorých sa viete vo všetkom spoľahnúť a keď niečo nevyjde podľa plánu, pomôžu, ako len vedia. Ktorí vás poznajú lepšie ako vy sami a vždy vedia, čo práve potrebujete. Na ktorých sa nedokážete hnevať ani len sekundu.
  Vďaka týmto ľuďom si každé ráno dokážem povedať, že sa predsa len oplatí vstať z postele. Ja viem, že zdravie je to, čo by malo byť v živote najdôležitejšie, ale môžem úprimne povedať, že pre mňa sú najdôležitejší priatelia. Nie som až tak duševne silná, aby som sklamaniam dnešnej doby čelila sama, takže si celkom dobre dokážem predstaviť, aká troska by zo mňa bez tých mojich ľudí bola. Tento článok je teda moje obrovské ĎAKUJEM za celých mojich 18 rokov všetkým tým, ktorí zaberajú v mojom živote a hlavne srdci tak veľké a dôležité miesto. Nebudem ich všetkých menovať, som si istá, že ak si toto prečítajú, budú vedieť, o kom je reč. :) Okrem tých dlhoročných, s ktorými to ťahám už hrozne dlhú dobu, sa v poslednom čase začalo objavovať aj niekoľko nových, ktorých však už ľúbim rovnako, ako mojich veteránov. :) Viete, niektorých ľudí ani nemusíte poznať dlho, ale viete, že isté priateľstvá proste vydržia.

 Ak ste sa dostali až sem, gratulujem! :D Dnes to bolo z tak trošku hlbšieho súdka, ale sem-tam sa človek musí vyrozprávať, ono to totiž veľmi pomáha. Prepáčte aj týždňovú neaktivitu, ale teraz toho vážne bolo enormne veľa. Rozmýšľam však nad nejakou giveawaykou, tak snáď sa mi niečo pekné podarí pre vás zohnať. :) Zatiaľ sa majte len a len krásne!

S.

Komentáre

  1. Super článok ! zo mňa bude dospeláčka až v marci takže mám ešte nejaký ten čas :D
    my blog : THE COLORFUL THOUGHTS

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mám rád blogové články, jako je tento..co mají myšlenku a člověk se v něm vypíše z pocitů..
    Jinak s tím alkoholem máš naprostou pravdu, a s těmi přáteli také..takoví, co zvednou telefon a popřejí svým hlasem, co pošlou papírové přání klasickou poštou nebo se dokonce za tebou zastaví v práci či doma, podat ruku..takových činů si já moc vážím.. Tak ať je takových v tvém okolí co nejvíce =)

    Michael
    www.ontheleaf.net

    OdpovedaťOdstrániť
  3. lovely blog! I follow you on GFC, if you want I wait you on my page:

    http://blablablalovinglanguages.blogspot.it/

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Velmi hezký smysluplný článek. Té obavy z ožralců ve městě se ti ani nedivím, takové nerada potkávám ve dne natož tak v noci. :) Dodatečně přeji všechno nejlepší. :-)
    welcometomyworld

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ono casto clovek caka, ze pri velkych veciach pridu velke zmeny ale potom sa casto nic nestane :( ale nevadi,dospelost je krasna udalost a tie vyhodne aj nevyhodne dosledky si len uvedomis trochu neskor :)

    Pozyvam na 6 rocnu GA o Biodermu, Macadamia Hair, Playboy..:) Tu: http://biancaprincipessa.blogspot.sk/2015/10/6-blogove-narodeniny-najvacsia-blogova.html

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky