Prečo zostávame vo vzťahoch, ktoré z nás vysávajú energiu

Svet sa závratnou rýchlosťou hýbe vpred a každým dňom sa neopísateľne zjednodušuje náš život. Ale čo sa týka vzťahov, tie akoby boli čoraz komplikovanejšie, nemyslíte? Aspoň v mojom okolí to tak je. Kam sa pozriem, všade vidím, že ľudia nie sú tak šťastní, ako by mali byť. A paradoxne, väčšina z nich sa tak cíti práve v romantickom vzťahu. Viem, že takéto spojenie so sebou prináša aj také dni, keď slnko nesvieti. Život nám sem-tam naservíruje aj také situácie, kedy sa skrátka nedokážeme usmiať, lebo je nám ťažko. Niekedy plačeme, lebo niečo nevyšlo nám, niekedy plačeme, lebo niečo nevyšlo partnerovi. Tak to chodí. Navzájom sa podopierame a prežívame spolu to pekné i to zlé. Smútok, beznádej a bolesť sa delí dvomi, pretože o tom vzťahy sú. 
  Na druhej strane práve samotný vzťah býva často dôvodom, prečo sa ľudia cítia ako nuly. Niekedy hrá hlavnú úlohu nedostatočná komunikácia, hanblivosť či strach, že slová spália vzdušné zámky, ktoré sme si vystavali. Inokedy je však príčina hlboko zakorenená v ľudskej podstate. Niektorí sú skrátka príliš leniví na to, aby naštartovali mozog a vymysleli, čím by vzťah okorenili, lebo často všetku robotu vybaví za nich ten druhý, zväčša snaživejší partner. A im to tak vyhovuje, lebo sa iba vezú a majú pocit, že nemusia priložiť ruku k dielu. Niektorí síce majú po boku milujúcu osobu, no tá v nich nedokáže rozdúchať taký silný plameň, aký chcú aspoň raz v živote okúsiť. Niektorí milujú, ale vedia, že partnerovo kritizovanie, zhadzovanie a nespokojnosť nebudú môcť znášať večne. Iba ak do momentu, kedy skutočne začnú veriť, že s nimi niečo nie je v poriadku a mali by sa čo najskôr premeniť na obraz, ktorý z nich ten druhý chce mať. Niektorí okúsili trpkú pachuť zlomeného srdca, no ani po rokoch nedokážu povedať tomu, kto ho pošliapal, zbohom. Niektorí ľúbia tak veľmi, až stratia samých seba. Niektorí by radšej nemali nikoho než osobu, ktorá je prítomná len polovične alebo vôbec. 
  Prečo teda zostávame v takýchto vzťahoch? 

  Popri opore pri nepekných životných situáciách sme vo vzťahu najmä preto, aby sme sa smiali, boli šťastní a užívali si každú sekundu dňa. Nie, aby sme boli neustále rozrušení a v noci plakali do vankúša. Také randenie pre nás nie je zdravé a ak rýchlo nenájdeme riešenie, s ktorým budú súhlasiť obe strany, nemá zmysel v ňom pokračovať. Okolo seba vidím plno ľudí, ktorí už tak dlho zachraňujú svoj vzťah, až zabudli, za čo vlastne bojujú. Stal sa z toho zvyk, ktorý ich zväzuje a zároveň im nedovolí pobaliť si kufre a tresnúť dverami. A prečo? Odpoveď je, myslím, celkom jasná. 
  Drvivá väčšina ,,vzťahovo nešťastných" ľudí odkladá svoj odchod, lebo sa bojí, že už ich žiadna láska nestretne. Že hoci to, čo práve majú, nie je to, čo si vysnívali, stále je to určitá istota. Aj nepríjemná istota je lepšia ako tápanie v tme. Boja sa totiž zrazu ostať sami. Majú obavy z toho, ako bude vyzerať ich deň so statusom slobodného, keď doteraz boli dlhé mesiace zvyknutí na stereotyp vo dvojici. 
  Samozrejme, je to zmena. Spočiatku možno neprirodzená, no nikde nie je napísané, že nemôže prerásť do niečoho krásneho. Najdôležitejšie je oslobodiť sa. Či už to znamená prelomenie múrov v rámci vzťahu alebo útek z neho, musíte nájsť ten ideálny bod, v ktorom sa budete cítiť dobre. Nie on, nie ona, vy. To, že sa budete stále snažiť urobiť po vôli druhým a kašľať na svoje potreby a sny, nikomu nepomôže. Preto si pokojne dovoľte byť na sekundu sebecký a pomôžte si vykročiť správnym smerom. Správnym smerom pre vás.
  Nemôžete vedieť, či rozchod nebude tou najlepšou možnosťou, kým ho nevyskúšate. Z vlastnej skúsenosti vám môžem povedať, že po rozchode som sa cítila šťastnejšia než za celú dobu vzťahu. Cítila som, že konečne môžem dýchať. Bola som slobodná. Avšak nielen v kolónke na Fejsbúku, ale aj metaforicky - mohla som si deň zariadiť podľa seba, nikomu som sa nezodpovedala, nehlásila, brala som ohľad v prvom rade na seba a po hrozne dlhej dobe som bola svojou prioritou. To ma naučilo mať sa skutočne rada, byť spokojná so svojím vzhľadom, názormi, tým, kam smeruje moja osobnosť. A to, ako ľahko mi bolo na tele i na duši, mi prinieslo najkrajších pár mesiacov môjho života. :)
  Takže moja rada znie: nájdite svoju cestu ku šťastiu, nech to stojí, čo to stojí. Žiaden vzťah, či už romantický alebo priateľský, nebude fungovať, ak sa jeden z páru bude neustále cítiť ako handra. Ako menejcenná časť celku. Ako ktosi, kto nemá právo ani raz za čas ,,byť na koni". Každý jeden z nás je silný, krásny a dôležitý natoľko, aby získal privilégium nebyť ublížený. A verte mi, všetci máme v rukách moc zabojovať za svoje sny, túžby, ideály, potreby. Iba musíme vziať za hrsť odvahy a ono to pôjde.
  Držím vám palce. ;)

S.

Komentáre

  1. Ja som vo svojom vzťahu spokojná, ale poznám babu, ktorá je konkrétne so svojím chalanom len preto lebo sa bojí byť sama a to nie je správne.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Super článek, já to momentálně taky řeším. Tak jsem zvědavá, jak to nakonec dopadne..

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem a držím palce, sama viem, čo takáto situácia všetko obnáša. ;)

      Odstrániť
  3. Kto nedokáže mať fungujúci vzťah sám so sebou, nedokáže mať fungujúci vzťah ani s nikým iným. Preto byť sám, môže byť dobrá škola.
    Pekne si to napísala a súhlasím s tebou. Pokiaľ vzťah nefunguje, buď na ňom treba ešte posledný raz skúsiť zapracovať alebo z neho odísť a neoberať sa zbytočne o energiu.

    NITA
    NEW POST

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Krásne napísané. V prvom rada musí mať človek rád aj sám seba, aby mohol vychádzať s druhými, to je svätá pravda.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. To je tak dobre napísané! Ani sa k tomu neviem veľmi vyjadriť, lebo teraz mi myšlienky behajú v mysli sem a tam. Hlavne je podľa mňa ťažké sa odosobniť od toho, že je to len zvyk, že aj znova na to byt slobodný sa dá zvyknúť. Len niekedy sa ľahšie hovorí ako koná. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Moc hezký článek ! Musím souhlasit, taky to tak vnímám :).

    LenaČerge

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Pekne napísané a ja by som ešte dodala, že to nepatrí len pre romantické vzťahy ale aj pre priateľstvo. ;))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem a áno, úplne súhlasím, priateľstvo je na tom rovnako. :) Akurát práve k tomuto článku ma inšpirovalo randenie okolo mňa, preto som sa mu venovala viac. ;)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky