Je toho priveľa

Viete, od začiatku septembra mám pocit, že je všetkého tak akosi priveľa. Po pokojnom, nenáhlivom a slobodnom lete je to zmena, ktorú je mi momentálne ťažko ustáť. Zdá sa mi, že sa na mňa z každej strany všetko valí. Či už sa bavíme o škole, o financiách, o time managemente, o rodine, o priateľoch alebo o hromade povinností. Pripadá mi to totiž tak, že mám akosi málo voľného času. Že sa ustavične naháňam a niekam letím. S priateľom, hoci bývame v spoločnom byte, sa vídam naozaj len málinko. Často sa totiž obchádzame - ja v škole, on doma; ja doma, on v robote. S najlepšou kamoškou, hoci žije v rovnakom meste ako ja, som sa naposledy videla... už ani neviem kedy. Domov za našimi chodievam na príliš krátke víkendy (od začiatku školy sa ich počet rovná číslu dva). Keď prídem po celom dni v škole uťahaná domov, zistím, že sa môžem otočiť na päte a ísť do obchodu, lebo nie je čo jesť. A zišlo by sa aj oprať. A poupratovať. No viete, čo spravím? Úlohy na ďalší deň do školy a idem spať.

  Navyše sa snažím voľné piatky a víkendy chodiť do roboty, aby aspoň z nejakej strany prišli peniažky. Naši mi síce pomáhajú, ale... študentovi je všetko drahé. Je to fakt makačka. Štyri dni sedím v škole, tri stojím desať hodín na nohách v práci. Mám trochu obavu, ako budem stíhať s úlohami do školy, nakoľko práve víkend je na ne vhodná príležitosť, ktorú však ja budem využívať úplne inak. Zatiaľ fungujem tak, že využívam na úlohy čas medzi jednotlivými prednáškami. Niekedy sú to dve hodiny, inokedy štyri, ale aj to je voľačo a pár cvičení a esejí sa stihnúť dá.
k
  Inak, keď už sme pri tej škole... Myslím, že práve ona je príčinou toho aktuálneho chaosu v mojom živote. Trikrát do týždňa začínam o ôsmej, takže musím vstať najneskôr o pol siedmej, aby som sa tam stihla dostať. Poviete si, že to nie je taký hrozný čas, no ešte chodím do školy len mesiac a už zaspávam o dve hodiny skôr, ako som vždy zvykla. Z nejakého dôvodu je to teraz pre mňa omnoho vyčerpávajúcejšie, ako keď som pár rokov dozadu dennodenne chodila na gympel. Dokonca sa mi najnovšie začalo stávať, že mám neprekonateľnú túžbu spať aj uprostred prednášky. Bez všetkej srandy - niekedy sa až desím, že tam skutočne začnem chrápať, lebo sa nijakovsky neviem prebrať a dávať pozor. Ďalšia vec je, že tento druhý ročník mi príde o poznanie ťažší v zmysle kladených nárokov. Minulý školský rok sme toho nemuseli ani zďaleka toľko, čo teraz. Rôzne eseje, analýza textov, povinné čítanie, hordy cvičení a k tomu kopec vecí riešených cez internet. A vidí sa mi, že tento semester mám zatiaľ najhorší rozvrh vôbec. Napríklad v stredu začína ráno o desiatej a končím až o trištvrte na osem večer (a hodiny mám sústavne za sebou). Je toho veľa. Úprimne si neviem predstaviť, ako toto všetko zvládajú moji rovesníci a ešte pomedzi to chodia piť alebo tancovať. Ja prídem po klasickom vyučovaní domov a padám doluznačky do postele. Naposledy sa to celé vyvŕbilo tak, že ma týždeň vkuse bolela hlava, ale tak, až som si myslela, že sa mi rozletí. A keď sa psychické veci začínajú prejavovať vo fyzických, viete, že je zle.

  Celkovo som z tohto dospelácko-študentského života trochu demotivovaná. Nie som teraz veľmi zapálená pre vec. Nijako extra ma nič nebaví a mala som chvíľky, keď do tej kategórie spadal aj blog a Instagram. Moje dve záľuby, ktoré by boli, aj keby nič iné nebolo. Mala som aj narodeniny, ale vôbec som sa z nich netešila. Prišlo mnou vytúžené babie leto, ale mne bola neustále zima. Skrátka celé zle. No tak to asi v živote chodí. Že po krásnom slnečnom lete príde zachmúrená jesenná depresia. Aspoň u mňa to tak každý rok je.
k
  Ono... ja sa z toho skôr či neskôr dostanem. Možno až budúce leto, ale predsa. :D Každopádne dúfam, že vy sa máte lepšie. Povedzte mi o vašej jesennej nálade v komentároch. ;)
S.

Komentáre

  1. Popravdě..cítím se tak nějak podobně..je toho teď nějak moc, člověk neví, kde mu hlava stojí, co dělat dřív, co když něco nestihnu, proč toho chtějí toli ve škole..budeme si držet palce a všechno to nějak zvládneme! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Klobouk dolů, že zvládáš i brigády. Škola tak do pozdního večera by se mi vůbec nelíbila. Ještě, že já už mám studentské časy za sebou. Nevrátila bych se. Tak držím palce ať všechno zvládneš a co nejdříve se všechno urovná.
    Povídání nejen o kosmetice

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to naozaj vyčerpávajúce, nebudem klamať. :/ Ale ďakujem za povzbudenie. ;)

      Odstrániť
  3. To ma veľmi mrzí, že prežívaš takéto ťažké obdobie. Prajem ti, Sabi, veľmi veľa síl a pozitivity a aby si to všetko zvládala ♥
    Ja si jesennú náladu snažím udržiavať aj napriek tomu, že v mojom živote v poslednom čase veci idú presne opačným smerom, než ako by som si priala, no nestrácam vieru, že sa opäť vrátia na správnu cestu :)

    C a n d y G r a n t

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nestrácať vieru je hlavné! Ďakujem a držím palce aj ja tebe. :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky