Októbrové knižné tipy

Koncom leta a začiatkom jesene som konečne prečítala knihy, na ktoré som si dlho brúsila v kníhkupectve zuby a ktoré mi potom pre školu a prácu rok stáli v knihovničke. Bol okolo nich veľký hype, keď vyšli, ale ja s nimi prichádzam do styku až potom, ako opadol. :D To som inak klasická ja. Danú vec skrátka nemám rada, keď je okolo nej veľký rozruch, všetci ju riešia, hovoria o nej (pokiaľ to nie je Twilight - pri ňom som bola v prvých radoch jačiacich fanúšikov, keď začala táto obsesia... a vlastne dodnes :D). Ja si zakaždým počkám, kým ubehne nejaký ten čas a potom si dielo vychutnám v pokoji. Mám to takto s knihami, filmami aj hudobnými albumami (napríklad taký Sheeranov Divide som začala počúvať až pred týmto letom). S knižkami z dnešného článku bol síce tento časový posun neplánovaný, ale aj tak som veľmi rada, že to takto vyšlo. O čom teda dnes bude reč?

Meik Wiking - Malá kniha hygge

  O tomto dielku ste už určite minimálne raz počuli. Ak sledujete blogy alebo Instagram, Hygge sa už o vás jednoznačne obtrelo. Zažilo si svoj veľký boom pred rokom či už skoro dvomi, keď všetci začali rozprávať o útulne, o príjemných pocitoch v živote a ako ich docieliť. Všetky možné i nemožné tipy spísal vo svojej knihe Meik Wiking, riaditeľ Inštitútu pre výskum šťastia v Kodani. V knižke sa dosť venoval tomu, prečo sú Dáni považovaní za najšťastnejší národ na svete a ako sa tomu môžu priučiť aj tie ostatné. Vysvetľuje, čo to vlastne to hygge je, čo všetko môže byť hygge a aké je v živote podstatné. Čo sa týka tejto knihy, počula som na ňu rôzne názory, mnohé z nich boli skôr negatívne - ľuďom totiž pripadalo, že na takmer 300 stránkach sa nedozvedeli nič svetaborné. Uznávam, nebudete po jej prečítaní kompletne osvietení, ale bude vám fajn na duši. Budete uvoľnení, pokojní a možno naberiete zopár tipov na hygge činnosti. Mne osobne sa knižka páčila veľmi, pretože mi bol sympatický štýl rozprávania autora, jeho príklady z osobného života aj jednoduchosť, s akou vysvetľoval princípy hygge. Najviac sa mi páčila myšlienka, že hygge sa dá prežívať len vtedy, keď sa dá do kontrastu s niečím, čo hygge nie je. Keď sa nad tým zamyslíte, skutočne to dáva zmysel. :) Za mňa je teda táto knižka výborné jesenné čítanie. 

Elena Ferrante - Neapolská sága

  4 diely Neapolskej ságy - Geniálna priateľka, Príbeh nového priezviska, Tí, čo zostávajú - tí, čo odchádzajú a Príbeh stratenej dcéry sú teda niečo. :D Rozprávajú príbeh dvoch kamarátok, ktoré spolu prežijú celý život, no popri náklonnosti jednej k druhej čelia aj sporom, nezhodám a typickým babským malichernostiam. Zároveň ale sledujeme aj neapolské prostredie, osudy ostatných detí zo štvrte, ktoré postupne vyrastú a vydajú sa rôznymi cestami, vidíme v pozadí politickú a hospodársku situáciu Talianska v minulom storočí. Predtým, než som knihu začala čítať, som počula názory, že je sága nezáživná, že je miestami rozťahaná a nudná, preto som sa celkom bála do nej pustiť. Ale stálo to za to, pretože hoci dej nie je veľmi dynamický, autorka má veľmi pútavý štýl písania. To si však uvedomíte až po štvrtom dieli, keď už nebudete mať čím pokračovať. :D Postavy sú dômyselne vykreslené a osobne som sa dosť stotožnila s Lenucciou, hlavnou hrdinkou, a jej vzťahom k najlepšej priateľke. Prvá kniha je akýsi úvod do celej storky; druhá kniha je úplná bomba a udejú sa tam tie najdôležitejšie veci, od ktorých sa bude odvíjať všetko ostatné; tretia kniha je dosť zameraná na politické pozadie a štvrtá dáva za celým príbehom bodku.

Gustave Flaubert - Pani Bovaryová

  Ak sledujete môj blog dlhšiu dobu, pravdepodobne viete, že nedám dopustiť na historické romány a literárnu klasiku. Do týchto kategórií sa nepochybne radí aj Pani Bovaryová. Moju milovanú Austenovú síce do vrecka nestrčila, ale tiež je to skvelé, hodnotné dielo pre milovníkov takejto literatúry. Zoznamujeme sa s mladou Emmou, ktorá sa vydá za obmedzeného lekára, po boku ktorého sa nudí a dospeje to až do toho štádia, že z prostého spôsobu života začína chorľavieť. Snaží sa rozptýliť početnými nákupmi a románikmi s okolitými mužmi, ale večnú nespokojnosť akoby mala napísanú vo hviezdach. V historických románoch sa objavuje hromada úsekov, ktoré mi prídu takpovediac nezáživné, ale musíme uznať, že dlhé monológy či opisy sú skrátka pre 19. storočie charakteristické a viac-menej dotvárajú obraz spoločnosti. Knižka sa mi v konečnom dôsledku veľmi páčila, hoci filmové prevedenie ozaj neodporúčam. :D

Čítali ste tieto diela?

S.