Ja a moja závislosť na cukre

To, že som naozaj závislá na cukre, som si začala uvedomovať len pár týždňov dozadu. Asi približne v období, kedy som si zároveň začala všímať, koľko zla mi cukor v tele robí. Bolo to spojené hlavne so zvláštnym pocitom vnútri, bolo mi ťažko a akoby som po zvyšok dňa v žalúdku cítila práve zjedenú Horalku. Alebo ak som vypila fľašku Kofoly, mala som pocit, akoby mi tie sladké bublinky rozožierali celé vnútro. Lepšie to opísať neviem, skrátka to nebolo zrovna príjemné, ale zas ani neznesiteľné. Fyzická stránka celej tejto mojej závislosti je rozhodne nevítaná, no je to takmer nič v porovnaní s tým, čo cukor robí s mojou psychikou. Ako človek, ktorý verí tomu, že psychické problémy sú často ešte horšie ako fyzické, to pokladám za dosť nebezpečné. Niekedy mám totiž dni, kedy až chorobne často uvažujem o tom, že by som si dala niečo sladké. Predstavujem si, či to bude zmrzlina, čokoláda alebo nejaký koláč. Neviem sa potom poriadne sústrediť na nič iné a odpútava ma to od mojich povinností. V mnohých momentoch je to oveľa silnejšie ako ja a len ťažko tejto závislosti odolávam. Potešenie zo sladkého je však zakaždým len chvíľkové a potom prichádzajú myšlienky viny. Toto je pre mňa začarovaný kolotoč, z ktorého sa vymaňuje iba veľmi ťažko. 


  Ako vlastne funguje vytvorenie takejto závislosti? Všetko je to v hlave. Konzumácia sladkostí je spojená s príjemným pocitom, kedy sa napríklad stres bežného života rozplynie v ústach spolu so sústom sladkého koláča. Môže za to hormón dopamín, ktorý nám v mozgu navodí príjemný pocit a my ho potom máme zafixovaný tak, že ho prináša cukor (resp. čokoľvek iné, čo vytvára slasť, medzi iným rovnako sex či drogy). Je len logické, že mozog nás potom nabáda, aby sme takéto jedlá konzuovali častejšie, aby sme sa častejšie cítili ,,príjemnejšie". Slovo príjemnejšie som však napísala v úvodzovkách, lebo takéto potešenie trvá veľmi krátko a čím je závislosť väčšia, tým je aj radosť z cukru kratšia. 

  Som presvedčená, že sa u mňa táto závislosť rozvíjala celý život. Už ako malá som fakt milovala sladkosti (kto nie?), no bola som schopná chodiť ich potajomky brať zo skrinky aj 3-4x za deň. V tomto smere sa o to mierne pričinila aj moja rodina (neobviňujem ich, no v niektorých prípadoch možno mohli zakročiť trošku ráznejšie, lebo malé dieťa si len ťažko uvedomí dopad takýchto jedál), ktorá ma skrátka ľúbila natoľko, že mi nevedeli povedať nie. Sladké mi vždy kupovali, vypekali a ponúkali ma, aj keď som toho pojedla v danom momente už príliš. Nikdy ani od jedného člena rodiny nezaznelo, že nemala by si si dať ďalší koláč, ďalší cukrík si nevezmeš a pod. Vedeli, že mi to chutí a nechceli mi pokaziť radosť. Ako som však spomínala vyššie, to je práve ten základný kameň úrazu. 

  Takto hlboko zakorenenú závislosť u mňa ešte podnecuje stres. Už som tu mnohokrát písala o tom, že som obrovský stresmen a mám úzkostlivé stavy snáď každý deň, lebo sa večne niečoho bojím. Niekedy sú to aj totálne hlúposti, ktoré iným ľuďom vôbec neprídu ako problém, inokedy sa zas bojím toho, čo ma bude čakať o 5 rokov. V týchto chvíľach mi skutočne ,,pomáha" cukor. V takej či onakej forme, každopádne vždy sa po jeho konzumácii cítim na moment lepšie a problémy sa mi nejavia tak strašné. Sú dni, kedy som v rámci stresu schopná zjesť celú Milka čokoládu na posedenie. A o hodinu už mám chuť na ďalšiu. Je to možno veľmi pritiahnuté za vlasy, ale často si želám, aby som namiesto stress eatingu bola nastavená opačne, teda v stresových situáciách nebola schopná do seba dostať žiadne jedlo. 

  Nedávno som na stránke Fitshaker objavila zaujímavý článok na túto tému a na jeho konci som našla zoznam otázok, ktoré vám pomôžu odhaliť, či ste alebo nie ste na cukre závislí. Ide o otázky typu: Myslíš počas dňa často na sladké? Robí ti problém nedať si ďalší kúsok čokolády? Máš nutkanie okamžite si dať z podnosu s koláčmi pred sebou? Máš po obede či večeri chuť na sladké? Na všetky tieto (aj ostatné) som bez rozmýšľania odpovedala áno a bola to posledná kvapka v pohári úvahy o tom, či mám alebo nemám problém. 

  Cukor je pre ľudské telo zdrojom energie, avšak nie je cukor ako cukor. Iste si z hodín chémie pamätáte, že rafinovaný cukor, ktorý je v súčasnosti veľmi obľúbený v priemysle nielen preto, že je lacnejší ako napríklad stévia či agáve, je pre telo škodlivý. Nenachádza sa len v sladkých jedlách a nápojoch, ale aj v čipsoch a pod. Na základe týchto informácií som sa rozhodla vystavať aj svoj plán, ako sa zbaviť závislosti na cukre. Kdesi som čítala, že by som mala z jedálnička naraz vyškrtnúť akýkoľvek cukor, zotrvať tak zopár týždňov a potom postupne zaradiť ovocie a prírodné cukry. Medzi tým si vraj telo od cukrov odvykne a bude preň jednoduchšie prísť s nimi zase do styku. Nepochybne na tejto teórii niečo je, ale úprimne vám hovorím, že by som to nezvládla. Skutočne by som asi zošalela, keby som zo dňa na deň cukor úplne odstránila zo svojho života. Som asi slabý kus, ale rozhodla som sa to skúsiť inak. 

  Nakoľko nič v živote nie je hneď, už na začiatku som sa zmierila s tým, že to bude dlhodobý proces. Postupne chcem keksíčky a čokoládky nahradiť ovocím, na čom som už začala pracovať cez leto. Sladkosti už teraz skoro vôbec nekupujem, tým pádom ak ma aj prepadne chuť na sladké, nemôžem si ho dať, lebo ho doma nemám. Z času na čas si dám nejaký orieškový flapjack (v ktorých sa tiež nachádza obrovské množstvo cukru, ale lepšie, ako celá Milka čokoláda, nie?), no častejšie siaham po ovocí. Čo sa týka sladidiel, nedávno som si kúpila agávový sirup, ktorý teraz používam do ovsenej kaše, bieleho jogurtu a dokonca aj do kávy, ak mám zrovna chuť na sladšiu kávu. Pomalým procesom chcem svoje telo naučiť na zdravšie alternatívy, tak snáď v tom vytrvám a pocítim výsledky. Rozhodne si sem-tam dám aj nejakú klasickú sladkosť, nerobím z toho až takú tragédiu, ale mojím cieľom je konzumovať ich menej (a myslieť na ne menej). 

  Tak teda uvidím, či sa mi môj plán a stratégia vydaria (držte, prosím, mojej pevnej vôli palce). Ak by vás to zaujímalo aj naďalej, určite o tom môžem napísať pokračovanie. Máte s takouto závislosťou nejakú skúsenosť? Aký máte vzťah k cukru? Budem rada, keď sa o svoje názory podelíte v komentároch. :)

S.

Komentáre

  1. Tyjo to je hodně zajímavý. Jako já mám ráda sladké, ale aj když jsem byla malá, tak mi bohatě stačil jeden řádek čokolády a byla jsem přeslazená na celý den. Dneska si sladke vubec nekupuju, jim ovoce nebo si dělám sladké snídaně s proteinellou nebo arašídovým máslem. Držím palce, ať se ti podaří to ovládnout :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Držím palce, aby se ti to podařilo podchytit. Já na sladké moc nejsem, vyhledávám ho opravdu jen výjimečně. Mnohem raději mám slané pochoutky, což taky není výhra.
    Povídání nejen o kosmetice

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Díky tomuto článku mi došlo, že i já jsem měla/mám závislost na sladkém. Podobně jako ty, i já jsem sladkosti vždycky milovala a sníst celou tabulku čokolády na posezení nebyl pro mě žádný problém, naopak, jedna tabulka mi kolikrát ani nestačila.. Myšlenky na sladké mě provázely celým dnem, ale nikdy jsem tomu nepřikládala moc velkou váhu, přišlo mi to normální. Ale v posledních týdnech/měsících se to ve mně obrátilo a sladké jsem přestala vyhledávat. Zhruba v té době se mi rozjely problémy se zubama, přibrala jsem 10 kilo a dostala jsem až panickou hrůzu z toho, že mi sladké ničí zuby.. Každopádně cukr bych nikdy nedokázala ze svého jídelníčku zcela vyřadit, ale vnímám, že mi sladkého stačí mnohem míň. Respektive už nemám potřebu si kupovat sladkosti a když už náhodou dostanu na čokoládu chuť, stačí mi místo celé tabulky jen jeden řádek.. Když nad tím teď tak přemýšlím, tak není jednoduché si to v hlavě přepnout a nepřemýšlet neustále nad tím, jestli si dám Snickersku nebo Milku, ale dá se to zvládnout :) Držím ti palce! :)

    Another Dominika

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Myslím si, že na sladkém je tak nějak závislý každý. Já mám také někdy chutě na sladké. Ale od té doby, co jsem začala snídat sladké snídaně jsem se chutí na sladké téměř zbavila. Zase na druhou stranu se říká, že po ránu se sladké nemá jíst, ale říkám si, že každý to má prostě jinak :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Popravdě já také patřím k lidem, kteří neodolají sladkému a nechápu, jak někdo tyhle dobroty dokáže nejíst vůbec. :D Dá se s tím ale bojovat a vždy se najdou vhodnější a zdravější varianty :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Tiež myslím, že takmer každý z nás je do istej miery závislý na sladkom – niekto veľmi, niekto možno menej; a tých, ktorých sladké vôbec neláka, je naozaj málo. Práve t, že dnes sa cukor pridáva už do úplne všetkého, je dosť ťažké sa mu vyhýbať. Ale mojim momentálnym riešením je vegánstvo – keďže mnoho čokolád, keksov či cukríkov obsahuje mlieko alebo iné živočíšne produkty, tak či tak sa im vyhýbam, takže je to akoby dve muchy jednou ranou :D Ale ani náhodou nemôžem povedať, že by som nad mojou závislosťou nejako vyhrala, pretože stále existujú desiatky sladkostí, ktoré neobsahujú mlieko a niekedy je ťažké im odolať. Tiež si nemyslím, že náhle vyradenie z jedálnička je riešením – podľa mňa to skončí tým, že sa na to človek vykašle, povie si, že aj tak zatiaľ neumrel a bude naďalej jesť dve tabuľky čokolády denne. Tvoja metóda je určite efektívnejšia – vždy je dobré nahradiť jeden (zlo)zvyk iným; v tomto prípade je to náhrada sladkostí zdravým ovocím. A pri tomto sa určite dá aj zotrvať.
    Veľmi zaujímavý článok ❤
    SIMPLY BERENICAFacebook PageREAD ABOUT "WHY I CHOSE TO LIVE SIMPLY"

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Veľmi zaujímavý a prínosný článok :) Pred nedávnom som tiež mala zvláštne obdobie, kedy som si cukor a sladké nemohla odoprieť a stále som naň mala chuť, tie výčitky potom veľmi dobre poznám a nie je to nič príjemné

    FRENCHSTYLE

    OdpovedaťOdstrániť
  8. super článok :) v mnohých veciach som sa totálne našla :D tiež sa odhodlávam vysadiť sladké a nahradiť ho zdravšími variantami...držím ti palce nech ti to vydrží :P

    WHEN PIGS FLY

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Já jsem stopro závislá na cukru. respektive na sladké chuti. Ovocný čaj bez cukru/medu/sladidla nevypiju a celkově mi vyhovují veškeré tlamolepy světa. Ráda bych se toho zbvila :/ ale když jsem pár let zpátky moc nejedla (respektive vůbec), ze začátku jsem vysadila právě jen ten rafinovaný cukr a bylo by fajn. Celkově prostě místo sušenky třeba banán strašně pomohlo mojí pleti a i celkovému pocitu. Každopádně hodně štěstí :)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Zaujímavý článok, ja to tak práveže vôbec nemám, vedela by som prežiť bez sladkého, ale zasa bez slaných vecí vôbec
    deep talks

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Velmi pěkně a zajímavé napsané. Já sep žiznávám, že sladké miluji... nemůžu být bez cukru :( :D

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Veľmi dobrá téma a mám podobné skúsenosti, len ja už som z toho vonku... začala som písať moje tipy do komentára, no nakoniec to bolo tak dlhé, že som z toho spravila samotný článok, tak dúfam, že ťa to neurazí.. môžeš teda kuknúť tam, ale je to dobrý nápad napísať aj tvoje pokračovanie, ako sa ti v tom darí.. držím palce, stojí to za to :)

    Mirka www.daysandjoys.com

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky