Prečo nenakupujem v second handoch

Tento článok mám medzi svojimi rozpísanými už niekoľko mesiacov. Jeden z dôvodov, prečo ho pridávam na blog až teraz, je, že som mala zmiešané pocity ohľadom toho, ako tento môj unpopular opinion prijmete. Dnešný svet (a hlavne online) je totižto veľmi orientovaný na zero waste, šetrenie planéty všade tam, kde sa dá, udržateľný životný štýl a pod túto nálepku zaručene patrí aj nenakupovanie fast fashion/ nakupovanie v sekáčoch. Uvedomila som si však, že sa mi často deje, že vďaka presadzovaniu určitých spôsobov, ako viesť svoj život, a propagovaniu určitých tém na sociálnych sieťach sa niekedy cítim zle, zahanbene, nedostatočne. Mám pocit, akoby so mnou bolo niečo nesprávne, keď to necítim tak, ako ostatní, keď nerobím to, čo ostatní. A to je predsa totálny bulšit, keďže svoj život žijem podľa seba a pre seba, nie podľa druhých a pre druhých. Toto si musím pripomínať každý jeden deň, keď otváram Instagram či Facebook. Prinútilo ma to však uvažovať o tom, aké dôležité je vypustiť do sveta aj tie nemainstreamové názory a dajme tomu o nich diskutovať, byť úprimná a hovoriť o tom, že myslieť si niečo iné je okej a ako spoločnosť nemusíme jedincov mysliacich si svoje pranierovať.

  First of all, aby ste si nemysleli, že vôbec netuším, o čom hovorím, musím napísať, že som v živote už pochodila dosť veľa sekáčov. Ako tínedžerka som behala po tých troch, čo sme mali doma v Leviciach. Hľadala som tam dostupnú módu, lebo veď 15-ročné ja nemá zrovna vysoké príjmy, všakže. Dokonca som tam aj pár vecí ulovila, niektoré z nich boli dokonca fakt super, lenže keď sa na to tak spätne dívam, tak nie pre mňa. Spomínam si, že som mala zo sekáčov zopár pekných crop topov, ale nosím ja crop topy? Nie. Ďalej som ulovila skvelú denimovú vestu, ktorú som si ešte aj doma upravila vybíjaním, ale v konečnom dôsledku som ju mala na sebe maximálne 3x, lebo bola asi o číslo či dve väčšia. A kúpila som si aj krásnu koženú clutch tašku, ktorá však bola zrejme dosť stará, lebo z tej sekáčovo-staro-koženej vône mi vždy napáchli všetky veci, ktoré som v kabelke nosila, a to ma hrozne vytáčalo. Čo sa týka sekáčov v Brne, tam vždy všetci nachádzajú skvelé veci, ale nie ja. :D Moje návštevy v Genesis, Textile House či inde nikdy... nedopadli dobre. 

  Tu aspoň vidíte, že som sa fakt snažila! :D Sekáčom som dávala šancu nepretržite už skoro 10 rokov, ale nikdy to nebolo ono. Nikdy som sa do toho nedostala naplno, nikdy som nepocítila bezhraničnú radosť z toho, že nakupujem najlepšie, ako len môžem. A skoro 10 rokov mi aj trvalo prísť na to, kde je vlastne problém. 

  1. Oblečenie nikdy nie je 100% moje.
  Tento bod je pre mňa asi najkľúčovejší. Samozrejme sa netýka sekáčovej ponuky, na ktorej ešte visí pôvodná ceduľka, ale povedzme si úprimne, väčšina tovaru bola predtým používaná. To je práve môj problém, pretože mám vždy pri veciach zo second handu pocit, akoby som ich mala iba od niekoho požičané. Neviem, či to tak máte vy, ale ja sa s každým kusom oblečenia potrebujem zžiť a mať pocit, že mi bezvýhradne patrí. Pri sekáčových úlovkoch to tak bolo málokedy, čoho výsledkom bolo, že som ich veľmi skoro prestala nosiť. 

  2. História noseného oblečenia. 
  Ďalší bod úzko súvisí s predošlým, nakoľko vždy v sekáči rozmýšľam nad tým, kto asi daný kúsok vlastnil predo mnou, čo s ním robil, ako sa k nemu choval. Možno je to trochu nechutné, ale zákonite mi hneď napadne, že ugh, toto niekto predo mnou prepotil, zašpinil apod. Keď sme sa na túto tému bavili s frajerom, povedal mi, že jeho zase odpudzuje to, že danú vec možno nosil niekto s kožnou chorobou. :D Priznám sa, že toto mi nikdy nenapadlo, ale veru to zapadá do môjho rámca vecí, čo mňa-fajnotku desí na použitom oblečení (je mi inak jasné, že pre takéto prípady vynašli práčky, ale myslím, že môjmu podvedomiu nepomôže ani 10 vypratí... na margo toho, toto nemám rada ani pri nakupovaní v hocakom inom obchode). 

  3. Môj nedostatok trpezlivosti. 
  Považujem sa za veľmi trpezlivého človeka, nie však, ak sa bavíme o nakupovaní v second handoch. Každý skúsený zákazník sekáčov odporúča, že sa treba hrabať, hrabať a hrabať. A na to ja nemám, nemám a nemám nervy. :D Veľmi ma odrádza, keď dlho chodím, obzerám a nič nenachádzam. Mám pocit, že mávam šťastie len na vygajdané oblečenie, ktoré bolo moderné pred 20 rokmi a tento vibe si zrovna nejdem. Stane sa, že sa mi niečo zapáči, ale nikdy to v podstate nesplní moju podmienku pri nákupoch, a síce, že sa mi to musí páčiť na 100%. Buď to, alebo je nakoniec daný kúsok v nesprávnej veľkosti, takže odchádzam naprázdno. 

  4. Starinársky odor.
  Niekedy mi táto moja fajnová stránka skutočne vadí, ale nemôžem si pomôcť. Absolútne sa nedokážem odosobniť od špecifického odoru v second handoch. Celý život mám fakt nepríjemný pocit zo zápachu starých vecí. Bez ohľadu na to, či ide o oblečenie, knihy či hocičo ďalšie. Priznávam, že je to jeden z hlavných dôvodov, prečo v akomkoľvek sekáči dokážem vydržať maximálne polhodinu. 

  5. Pomer cena:kvalita. 
  Ako som už spomínala, do sekáčov som chodila hlavne preto, že som chcela nakúpiť výhodne. Avšak extrémne často mi prišli ceny na visačkách veľmi prepísknuté vzhľadom k tomu, že bol daný kúsok oblečenia viditeľne poškodený či starší. Poviem vám, že sa mi nikdy nepodarilo kúpiť nohavice za 2€ či pekné tričko za 50 centov. Veľmi by som chcela vedieť, ako to skúsení thrifteri robia a ešte si aj domov odnesú pekný nákup. :D

  Môj vzťah so second handmi by som uzavrela  asi tak, že si vlastne veľmi želám, aby som do tohto typu nakupovania bola zbláznená. Aby som bola jednou z tých, ktoré za minimum peňazí v sekáči nakúpia totálne poklady. Lenže už roky sa neustále presviedčam o tom, že to nie je pre mňa a neviem si predstaviť, čo by to mohlo zmeniť. 🙈

Každý veci vidíme a vnímame inak, preto by ma zaujímalo, či vy chodíte do sekáčov. Kde radi nakupujete, aký bol váš najlacnejší/ najlepší úlovok a či máte nejaké triky, ako v takýchto obchodoch nakupovať. ;)

S.

Komentáre

  1. Musím priznať, že ti v tomto veľmi rozumiem. Stalo sa, že som si našla fakt peknú vec v "sekáči" ale ak sa pozriem do skrine, už tam nie je. Z podobných dôvodov. Našťastie to kompenzujem tým, že si v rámci rodiny niekedy vymeníme nejaké kúsky a to je pre mňa akosi akceptovateľnejšie. Či už mamina mi dá niečo, alebo ja dám niečo sesternici. Mám pocit, že často tie veci so sebou jednoducho nosia určitý príbeh. Uznávam, chcela by som "mať rada sekáče" a nepodporovať fast fashion, no myslím, že k tomu som zatiaľ nedospela. Každopádne, mojím veľkým krokom je jednoducho obmedzenie nakupovania.

    BarsVee

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já párkrát Second hand navštívím a občas tam najdu i něco hezkého a levného, ale jinak nakupuji víc taky v normálních obchodech :)

    Little Dreamer

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Fajn článek. Musím říct, že s tebou celkem souhlasím. Já párkrát v secondhandu nakupovala, ale hlavně proto, že švagrová tam pracovala a tak vždycky odložila to nejhezčí. Teď tam už nedělá a jestli mě něco fakt nebaví, tak to je prohrabovat se v tom oblečení x desítek minut a když najdu něco hezkýho, tak zjistit, že je to na mě moc velký/malý/je tam díra apod. Takže ta trpělivost pokulhává, no :D Ne, že by mi třeba vadilo, že to už někdo přede mnou vlastnil, ale je pravda, že větší radost mám z úplně nové věci, která je prostě moje a pěkně si z ní sundám cedulky, vyperu si ji a jsem první, kdo si ji na sebe vezme, vytahá ji podle sebe.. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Já se zase do sekáčů chodím dívat docela ráda, ale jaksi taky nemám štěstí na to, koupit si tam kousek, který by mi dobře seděl. Pár věcí jsem si tam koupila a vynosila je v útulku. Tam jsem z těch věcí měla velkou radost, že nemusím "ničit" svoje dražší oblečení.
    Povídání nejen o kosmetice

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tvoj názor je úplne v pohode — a určite sa nemusíš cítiť zle kvôli tomu, že nerada nakupuješ v sekáčoch a vyhýbaš sa im. Mne samej veľmi dlho trvalo, pokiaľ som si k nim našla cestu — najmä preto, že mi tiež vadil (a stále i vadí) ich zápach a v tomto ani ja nie som veľmi trpezlivá. Párkrát sa mi už podarilo objaviť pekné veci a obdivujem ľudí, ktorí v sekáčoch vedia stráviť i hodiny a zakaždým sa im podarí nájsť skvelé veci za parádnu cenu. Cesta k udržateľnosti ale nie je tá, aby sme všetci teraz nakupovali iba v sekáčoch; ale aby sme celkovo znížili spotrebu oblečenia. Lebo keď niekto pravidelne nakupuje v second-handoch, doma má plnú skriňu oblečenia, ktoré nenosí a iba mu tam sedí. Veď kto potrebuje desať zimných kabátov? Nikto. Preto jediná cesta je uvedomiť si, koľko toho reálne potrebujeme; nájsť "číslo", ktoré je pre nás a náš životný štýl to správne. Samozrejme, že je lepšie, ak sú všetky kúsky v skrini eticky a zodpovedne vyrobené, ale pre mnohých ľudí je nereálne dať za jedno tričko 50 €; kvôli čomu sa ja osobne prikláňam k názoru, že nakupovanie vo fast-fashion reťazcoch je v poriadku — ale len v prípade, pokiaľ je to nakupovanie opodstatnené a človek odchádza domov iba s vecami, ktoré mi naozaj treba. A nie s desiatimi taškami plnými vecí, ktoré nikdy neopustia šatník.

    SIMPLY BERENICAFacebook PageREAD "WHERE TO BUY ETHICAL CLOTHING PART 02"

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ja som tiež bola párkrát v second-handoch,ale vždy som sa akoby doslova hanbila tam ísť. Ako keby tieto obchody boli považované spoločnosťou za nejaké "menejcenné". Avšak musím povedať, že síce som si tam párkrát vybrala peknú vec, nosila som ju minimálne. Akoby z nej kričalo "aj tak nie je tvoja" :D Sekáče preto v poslednej dobe obchádzam a nakupujem v normálnych obchodoch aj ked si teda riadne priplatím, ale podvedome proste nejak viem, že tá vec je "moja" :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Souhlasím s některými částmi, které jsi napsala. :) Já mám naštěstí se sekáčema dobrou zkušenost. Sice jsem si občas koupila něco, co jsem nepotřebovala, protože to bylo levnější, ale celkově tam ráda chodím. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Souhlasím s tebou! Občas se tam dají najít skvělé kousky, které vypadají jako nové. :))

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Skvělý článek, já ten Instagram teď beru fakt s rezervou a přestává mě to bavit. Všichni jsou teď moudřejší a berou všechno tak vážně. Je dobrý si dávat pozor co člověk ven vypustí...

    Já a sekáče, taky jsem se snažila ale není to prostě pro mě, jak říkáš v bodě číslo 2. nikdy nevíš kdo to nosil a jak se k tomu chovají.. Když je to staré obleční od kamarádky neděla mi to problém ale tady bych to v pračce musela vyprat minimálně 5x a až pak bych si to vzala na sebe....


    All about Candys life

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Popravde, už velmi dlho sa chystám si niečo zo sekáča kupit. Párkrat som už aj bola a skušala veci, no nikdy som nenašla nič také, čo by mi sedelo. Neviem no.. ale všeobecne nemám proti sekáčom nič a snád raz v živote sa mi podari tam niečo si kupit. Aj ked tvojich 5 bodov je na zamyslenie..
    Štýl ženy

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky