Ako som začala vstávať skoro ráno

Rozhodnutie začať vstávať skoro ráno u mňa padlo začiatkom karantény z dvoch dôvodov. Prvý z nich bol spojený s mojím spánkovým režimom. Už odmalička mám veľké problémy so zaspávaním. Toľko času, koľko večer stratím procesom zaspávania (bežne 1, 2 aj 3 hodiny), toľko ráno potrebujem dobehnúť, tým pádom spím dlho (v mojom prípade dlho znamená do 9-10 a kým sa dám dokopy, stratené hodiny nového dňa sú už veľmi citeľné). Keď si však ráno pospím dlhšie, príbeh sa zopakuje, keďže únava večer príde najskôr o polnoci. Z tohto kolotoča som večne unavená a nepomáha ani bylinkový čaj, ani meditácia, ani večerný workout. Jediná vec, čo sa mi kedy osvedčila na lepšie zaspávanie, je ráno vstať skôr a preladiť tak svoj biorytmus.

Druhý z dôvodov, prečo som sa rozhodla začať vstávať skôr, bol o niečo jasnejší. Skrátka som toho počas dňa chcela stihnúť viac, ako keď som vstávala o 9. Ranní ptáče dál doskáče je vskutku jedna obrovská pravda a nepoznám človeka, ktorý by múdro tohto tvrdenia dokázal vyvrátiť. 

Spočiatku som si každý deň nastavovala budík na ôsmu hodinu ráno, no zdalo sa mi, že mi to nestačí. Preto som si budík posunula ešte o hodinu skôr, teda na siedmu. Rovnako počas pradovných dní ako aj cez víkendy. To už bol o niečo väčší masaker. Prvé dni boli fakt ťažké. Najťažšie však nebolo samotné vstávanie, ale vyššie spomínané prelaďovanie organizmu, nakoľko som stále chodila spať až okolo polnoci (a kým som zaspala, naškrabala som ráno približne 6 hodín spánku - čo je sakra málo, lebo moje telo a myseľ potrebuje minimálne sladkých 8). Veci sa postupne začali meniť po nejakých 3-4 týždňoch s tým, že som pred spaním úplne vyškrtla čumákovanie do počítača aj mobilu a čítala si radšej knihy. 

Ako teda vyzerá môj proces zobúdzania sa? V momente, kedy mi zazvoní budík, beriem do ruky mobil a zapínam Instagram, mail, školský informačný systém, proste čokoľvek. Viem, že to nie je zrovna najlepší spôsob, ale na nič účinnejšie som zatiaľ neprišla (a úprimne, nič ma na ráno nepreberie lepšie ako zoznam nových úloh a deadlinov od lektorov :D). Na mobile strávim tak polhodinu, následne sa dvíham, prezlečiem sa a mierim do kuchyne, kde si každé karanténne ráno hádžem do pohára vitamíny. Nikdy predtým som to nerobila, ale pandemická situácia mi navráva, že radšej mať aspoň štipku silnejšej imunity, než ju nemať. 

Svoje ranné zdravíčko si zvyčajne vypijem buď na čerstvom vzduchu na terase, kam nám svieti skoré slnko a ulica je ešte pomerne tichá, takže je to úplne zenová činnosť, alebo pri okne v obývačke, kde kontrolujem pokroky našej zeleninovej záhradky zo semienok, čo dávajú v Kauflande k nákupu. Ó, áno, presne toto zo mňa spravila karanténa. 

Po tomto nenáhlivom štarte dňa začínam riešiť raňajky. Basically točím dookola ovsenú kašu, smoothie, mugcakes, francúzske toasty, palacinky alebo wannabe cheesecaky (viď foto), kde skvele zužitkujete otvorené balenie keksíkov. Skoro každé raňajky si vychutnávam pri knižke a obyčajne pri čítaní zostávam do novej kapitoly (alebo až do tej ďalšej). Nasledujúci bod programu je kúpeľňa. Zákonite musí byť čistenie zubov a pleti a podľa toho, ako veľmi sa mi chce, tieto základné hygienické úkony rozširujem o použitie ústnej vody/ dentálnej nite a masku na tvár/ hydratačné sérum/ sprej/ krém. Potom sa vraciam ku knižke a minimálne do 10 si čítam (ak ma to strhne, tak kľudne i dlhšie). Desiata hodina ranná je však pre mňa pomyselný signál, že mám zapnúť počítač a pomaly prejsť od kľudového režimu k tomu školskému. Počas môjho neskorého zobúdzania sa som úplne prišla o pomalé ráno sprevádzané aktivitami ako čítanie, ktoré mi robia radosť, a vhupla som rovno do víru štúdia, čo na mňa nie vždy pôsobilo motivujúco.

Na toto ranné dobrodrúžo som sa dala preto, aby som si upravila spánkový režim a získala viac časopriestoru pre denný program. Nerátala som však s tým, aké blahodarné účinky to bude mať na moju dušu, keď budú moje rána pokojné, pomalé a systematicky zladené. Je mi jasné, že takýto stereotyp nie je pre každého, no ja som v ňom našla akúsi istotu a vnútorné naplnenie, aktivitu, na ktorú sa teším už deň dopredu. Výborne ma to vždy naladí na celý deň a pociťujem aj vyššiu mieru produktivity, chuti do práce. Naviac som si veľmi obľúbila pohľad na moju izbu zaliatu ranným slnkom, keďže počas môjho predošlého prebúdzacieho režimu mi už slnko do izby nesvietilo.

Momentálne som veľmi spokojná so vstávaním o siedmej, ale časom by som to chcela posunúť ešte ďalej, teda na šiestu. Rozmýšľala som aj o piatej hodine rannej, ale potom som si uvedomila, že teda odtiaľ-potiaľ. :D Ak by som vám mala dať nejaké tipy v prípade, že sa tiež pohrávate s myšlienkou, že by ste chceli začať vstávať skôr, boli by to tieto (a.k.a. moje 4V):
  1. vytýčte si realistický cieľ (napr. chcem začať vstávať o 7) a držte sa ho (napr. neposúvať budík),
  2. vymyslite si niečo, čo vás preberie a nedovolí vám opäť zaspať,
  3. vytvorte si rutinu, svoj malý rituál - niečo, vďaka čomu bude vaše skoré vstávanie príjemnejšie,
  4. vydržte - neseknite so vstávaním už po prvom týždni, je to proces ako každý iný, zakorenenie tohto nového zvyku bude trvať. Po mesiaci/ dvoch sa už zrejme vaše telo začne prebúdzať v danom čase aj bez budíka. :)
Kedy vstávate? Ste s tým časom spokojní? Láka vás skoré vstávanie?

S.

Komentáre

  1. Great post. Thank you for sharing! :)
    Have a lovely day too =)
    🎀🎀🎀 Stay safe! 🙏🙏🙏

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja vstávam, keď ma zobudí svetlo, teda teraz tak najneskôr o siedmej, ak sa príliš nebránim. Ale väčšinou sa mi podarí vstať ešte kúsok pred siedmou. Tiež väčšinou hneď siaham po mobile, kde si pozriem nové stories a príspevky na insta, čo mi trvá tak do 5 minút. Potom zapínam počítač, VPNku, vzdialenú obrazovku. Pozriem maily a idem si spraviť čaj. Potom sa snažím pracovať, ale do desiatej ešte pákrát zvyknem zavítať do kuchyne urobiť si raňajky, vyložiť umývačku a prípadne si urobiť ďalšiu šálku čaju. O pol desiatej mám prvý standup, o desiatej druhý, potom chvíľu pracujem, okolo dvanástej začnem robiť obed, naobedujem sa a po obede sa snažím presvedčiť sa, že ešte aspoň 3 hodiny musím vydržať sedieť za počítačom a niečo na ňom robiť. O tretej si už väčšinou poviem, že padla a venujem sa nejakým svojim činnostiam namiesto tých pracovných.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vstávať počas celej tejto korona-veci som začala okolo 6 a absolútne to neľutujem. Medzi zmenu patrí to, že nemám budík - automaticky vstávam takto skoro a mobil na noc odkladám do obývačky. Zistila som, že mi to veľmi pomáha v lepšom spánku ale i v krajšom zobúdzaní :) Potom sa zvyknem hneď po zobudení trochu ponaťahovať ešte v posteli (je to fakt veľmi príjemné, hlavne ak sa z toho stane každodenná rutina). Taktiež som začala ráno behať - z 5km sa za tri dni stalo takmer 7,5 a celkovo svoje rána robím veľmi aktívne. Poobedia trávim pri Netflixe, príprave na poslednú skúšku a čoskoro sa pridá aj príprava na štátnice :)

    Viki z blogu BarsVee🌸 - BarsVee na Instagrame🌸

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super článok. Ja by som tiež chcela vstávať skôr lebo vstávame o 11 niekedy až o 12 ale moje deti idú spať o 2-3 v noci. A už ma to pekne štve. Priateľ ich samozrejme v tom podporuje a ja mám potom nervy lebo pol dňa prespíme a ja nemôžem potom ísť poriadne von, fotiť a tak.

    Chlapček na vychádzke a jeho #ootd

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Já jsem vždy byla zvyklá vstávat brzy, nikdy jsem nebyla ten typ, co spí do 11 nebo 11. :D Člověk toho více stihne a mám i více energie, když vstanu např. v 7 a mám produktivní den :))

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Já se ráda, probouzím brzo ale moje efektivita je pak mimo, jsem asi noční tvor.
    Já spím dokud moje tělo neřekne stop a pak se cítím svěže a mám pak více energie ale momentálně je můj spánkový režim je teď úplně rozházený a musím s tím něco udělat.

    All about Candys life

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ja som bola dlho ranostaj.. aj cez vikendy som vstavala o šiestej a teda bez akýchkolvek problemov, lebo ved chcem toho postihat aporobit vela.
    Ale... potom sa mi narodilo dieta, a to sa človek veru nevyspi, nech je akokolvek dobrééé. Nedostatok spánku urobil svoje a uplne ma zmenil tak, že teraz ked už je malý väčši - ma 5 rokov, tak ja si spánok užívam a spim kolko možem. Chodim spávat o polnoci a teraz v tomto karantennom obdobi vyspavam aj do deviatej. A zrazu ani nemám pocit, že by mi niečo utekalo... Do tej polnoci, kým idem spat postiham aj pracu, aj varit, uratovat, prat, aj blog, aj domacnost, prechádzku, a všetko možné ine.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Tak za to tě fakt obdivuju :) Já nejsem schopná vstát dřív jak v půl desátý a ještě to mi dělá fakt problém.. Přitom miluju brzká rána, ale moje tělo to nezvládá.. Ale asi jsi mě motivovala zkusit to znovu :)

    Pauline's Tiny World

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Skvelý článok. Ja som nejako "od prírody" ranné vtáča a vstávam vo väčšine prípadov skoro. Plus, najlepšie sa mi pracuje doobeda, takže mne ranné hodiny nevadia, skôr naopak. Ale skvelý motivačný článok pre tých, ktorí sú skôr spachtoši :D :)

    my blog: THE COLORFUL THOUGHTS

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Zrovna dneska jsem si řikala, že potřebuju do svého rána vnést nějaký řád a rutinu, prootže momentálně je to docela haluz... Zkoušela jsem appku Fabulous, kde jsem každý den po dobu cca 3 týdnů fakt pravidelně všechny úkony prováděla, aby se z nich stal zvyk... No, te'd jsem zase zpátky na začátku, ale tvůj článek mě jen utvrdil v tom, že je to dobrý plán! :)

    LifestyleBirdie

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky