Monológ o viere

Téma viera v poslednom čase zamestnáva moju myseľ intenzívnejšie než kedykoľvek predtým. Neviem, či sa vo mne v takejto miere rodil záujem o danú oblasť ešte predtým, než som do školy v rámci výuky písala esej o náboženstve, avšak to bol pre mňa taký malý bod zlomu. Vďaka danej eseji si pamätám, kedy približne som v sebe začala skúmať, čo tento fenomén znamená pre mňa a môj život. Prišla som na to, že som vlastne na nič neprišla. Teda, na nič konkrétne. Nič, čo by sme mohli nejako definitívne pomenovať. Zato som si však trochu utriedila priehradku s pocitmi týkajúcimi sa viery, a práve o nich by som dnes chcela hovoriť. 

Ak ma sledujete na Instagrame, mohli ste si pred pár dňami všimnúť, že som do Stories nahrávala malé ankety k téme viera, výsledky ktorých anonymne budem zdieľať v tomto článku. Ako som už načrtla v úvode, táto súčasť ľudského bytia ma neskutočne fascinuje a veľmi rada sa od druhých ľudí dozvedám, čo znamená pre nich, ako ju vnímajú a ako sa s ňou stretávajú v bežnom živote. Chápem však, že je to individuálne, súkromné a nič ma neoprávňuje ,,vyzvedať", preto som sa svojich sledovateľov nepýtala na to, v čo presne veria a k akému náboženstvu sa hlásia. Spýtala som sa tieto otázky: 

1. Dokážete sa o svojej viere baviť s ostatnými alebo je to niečo súkromné až intímne?
2. Máte jasno v tom, čomu veríte?
3. Myslíte si, že by mohlo niečo niekedy vašou vierou otriasť (v zmysle, že by sa váš vzťah k viere alebo viera samotná zmenili)?
4. Je podľa vás viera zaujímavý predmet diskusie?

1. Dokážete sa baviť o svojej viere?

Odpoveď na prvú otázku je u mňa áno, rozhodne sa o viere rada porozprávam s kýmkoľvek. Absolútne mi neprekáža opísať moje postoje v tejto veci, preto nevidím dôvod nespraviť to aj teraz. Nie som veriaca, neverím v žiadneho boha ani nič inštitucionalizované. Nebola som k tomu odmalička vedená a ani to na základe osobnej skúsenosti necítim tak, že by som sa v dospelosti chcela začať hlásiť k nejakému náboženstvu. To však neznamená, že mám nejaké hard feelings proti tým, ktorí veriaci sú. Práve naopak. Úprimne si myslím, že niečomu veriť je krásne a istotne to človeku môže pomôcť v ťažkých chvíľach. Zrovna tá pravá viera, ktorá sídli v ľudskom srdci a napĺňa dušu, tá je fascinujúca a úžasná. A hrozne rada ju vidím či cítim vyvierať z ľudí, nech už je spojená s akýmkoľvek náboženstvom (alebo aj nenáboženstvom). Čo mi však nereže je samotná cirkev, kde narážam na nespočetné množstvo aspektov jej fungovania, ktoré sú mi proti srsti a často nad nimi krútim hlavou (počnúc, dajme tomu, stredovekými odpustkami a pokračujúc modernými tendenciami cirkvi tlačiť sa do vlády). 

Čo sa týka výsledku mojich ankiet na Instagrame, 

• 74 ľuďom neprekáža baviť sa otvorene o svojej viere, 
• 10 z nich si myslí, že je to súkromná vec alebo im prekáža baviť sa o tom 
• a 12 hlasujúci uviedli odpoveď neviem.

2. Máte jasno v tom, čomu veríte?

Osobne nemám 100%-ne jasno v tom, čomu verím. Viem však určiť akési subjektívne rozhranie: z väčšinovej časti sa pokladám za ateistku, t. j. nemyslím si, že niekde nejaký boh existuje, zároveň sa však časť zo mňa prikláňa k agnosticizmu, t. j. myslím si, že existencia boha je nepoznaná a nepoznateľná = rozhodujúci by bol dôkaz, avšak ťažko povedať, či ten dôkaz niekedy niekto získa. Jasnejšie však vidím to, čomu verím v bežnom, praktickom živote bez spojitosti s náboženstvom - verím v empatiu, toleranciu, nezištnosť, otvorenú myseľ, slobodu, rozvahu, rácio, karmu, umiernenosť, intuíciu a pevnú vôľu. A verím tomu, že všetko toto dokáže z človeka spraviť dobrú bytosť. 

Moji sledovatelia na IG hlasovali nasledovne: 

• 65 z nich vie presne, čomu veria, 
• 17 z nich nevie 
• a 9 z nich sa nad tým nezamýšľa.

3. Myslíte si, že by mohlo niečo niekedy vašou vierou otriasť?

Subjektívne si neviem predstaviť, že by sa udialo niečo, vďaka čomu by som sa stala napríklad moslimkou. Celý život doposiaľ žijem ako neveriaca a nemám v pláne to meniť. Svojim zásadám som verná a zatiaľ ma nik nepresvedčil o niečom lepšom, if you will. Navyše si myslím, že v tomto prípade by bolo úplne zbytočné akékoľvek presviedčanie, pretože keď raz takú či onakú podobu božstva  či náklonnosti k nemu nepociťujete vo svojom vnútri, nedá sa to naučiť ako poučky zo skrípt. A nedá sa to siliť, nedá sa k tomu nútiť a nedá sa to do tela naliať zázračným lievikom (tu si môžete vyvodiť, čo si myslím, povedzme, o takej teokracii alebo téme seriálu Príbeh služobníčky :D). 

Z Insta ankiet na túto tému vyplynulo, že 

• 25 ľudí pripúšťa, že by niečo mohlo zmeniť ich celkový pohľad na vieru, 
• 21 tvrdí, že ich presvedčenie je silné 
• a 42 ľudí si myslí, že to je ťažko povedať.

4. Je viera zaujímavý predmet diskusie?

Moju odpoveď môžete vytušiť napríklad na základe toho, že vôbec píšem tento článok. :D Túto tému pokladám za ohromne zaujímavú, podnetnú a otvárajúcu mnohé dvere k tolerancii. Okrem toho mám rada, keď majú ľudia na akúkoľvek serióznu tému taký či onaký názor a rada si ich vypočujem. Človek od človeka sa totiž rôznia a nemyslím si, že je možné nájsť na svete dvoch rovnako veriacich kresťanov alebo hinduistov. Každý verí po svojom, a to je skvelé. Čo je však trochu menej skvelé - mám pocit, že s rozmachom sociálnych sietí majú ľudia stále väčšiu obavu o niečom takom ako viera prehovoriť nahlas, lebo sa na nich okamžite znesie vlna kritiky. Nie si dosť veriaca, si fanaticky veriaca, si bezbožnica, si horšia kresťanka ako ja, si hriešnica, si zlá. Plus moje obľúbené - keď veci vidíš inak ako ja, okamžite je tvoj názor nesprávny a poriadne ti to dám najavo. Verím, že vy ako čitatelia môjho blogu chápete, že toto je naozaj choré a fakt cez čiaru, preto prosím všetci popracujme na tom, aby bol svet lepší a krajší - aby sme neosočovali, ale akceptovali, lebo na svete nie je iba jedna pravda a vnútorné prežívanie každého z nás je jedinečné. A aby sa tak stále menej ľudí obávalo byť na internete úprimní. 🙏

• 66 ľudí na Instagrame tiež považuje túto tému za zaujímavú, 
• 17 ľudí si to nemyslí 
• a 7 ľudí nevie odpovedať. 

Hoci som článok pomenovala Monológ o viere, predsa len by som bola rada, keby sa tu z toho stal dialóg. Vskutku ocením každý jeden komentár, myšlienku či názor k tejto téme, lebo ju pokladám (a veru nie som sama) za nesmierne zaujímavú. Nikto z nás pravdepodobne nebude vidieť veci rovnako, ale je to v poriadku - každý sme predsa iný. Len prosím o diskrétnosť a rozvahu vo vyjadrovaní - nechceme predsa uraziť či dotknúť sa ostatných čitateľov. Ďakujem. :)

S.