Čo som prečítala v apríli

S mojím čitateľským nasadením som bola v apríli veľmi spokojná. Páčil sa mi môj štart a v podstate aj pokračovanie, ktoré bolo mierne podporené malým množstvom času, ktorý som strávila online (o našom dobrodružstve s prečerpanými dátami som vám písala v predošlom random poste). Keďže som sa po večeroch nevenovala sledovaniu filmov a seriálov, poctivo som si čítala knižky. Veľmi mi však pomohlo aj to aké knižky som čítala. V apríli som totiž chytila dobrú slinu a nemusela som sa k čítaniu ani trochu nútiť, ani trochu premáhať. Práve o dielach, ktoré ma tak pohltili tento mesiac, by som si s vami dnes chcela pokecať a možno vás aj inšpirovať k tomu, aby ste po nich siahli tiež. Lebo, my gosh, fakt sa to oplatí. 

1. Janko Kráľ: Balady

Romantická tvorba slovenských autorov bola odjakživa v školách obľúbenou témou mojich učiteliek slovenčiny, no ja som voči nej prechovávala averziu. Možno práve preto, ako veľmi nám každý túto literatúru strkal pod nos. Ako to už u mňa býva zvykom, tvrdo toto vonkajšie úsilie ignorujem a až potom, keď ma nikto do ničoho nenúti, po tom siahnem. Počas posledných mesiacov som si začala nachádzať cestu k povinnému čítaniu. Sama od seba som napríklad siahla po Hájnikovej žene, teraz to zas boli Balady Janka Kráľa. Netvrdím, že je to vrchol literatúry, ale sú naozaj pekne lyrizované, takže je čítanie pre väčšinové publikum príjemné a ľahké. Témy jeho balád sú síce ťaživé, ale  ich zmysel je ,,viditeľný voľným okom" (myslím tým, že si nemusíte týždeň lámať hlavu nad tým, čo chcel autor asi povedať). U mňa táto útla knižočka mierne predčila očakávania. :) Čítate niekedy diela povinného čítania alebo vám prídu nudné, nezáživné?
Moje hodnotenie: 5*/5*

2. Alena Mornštajnová: Tiché roky

Tiché roky si skutočne zaslúžia to veľké haló, ktoré sa okolo nich nieslo po sociálnych sieťach. Autorka prekrásne vyfarbuje ľudské charaktery svojím pokojným rozprávaním, ktoré sa začína pred dlhými rokmi na počiatku komunizmu v Česko-Slovensku až dodnes. Vďaka tomu sa kniha číta neskutočne ľahko aj napriek ťaživej téme rozkolu v rodine, ktorý zasahuje niekoľko generácií. Už od prvej stránky viete, že sa stalo niečo vážne, ale dovolím si tvrdiť, že tipnúť si je v tomto prípade naozaj ťažké. Výborne však ako čitateľ nasávate atmosféru deja a najmä emócie postáv. Už začiatkom roka som si od Mornštajnovej kúpila Hanu a po prečítaní Tichých rokov sa na ňu teším o to viac. :)

Moje hodnotenie: 5*/5*

3. Dominik Dán: Pochovaní zaživa

No... kde len začať. :D Dominik Dán je pre mňa dosť nezáživný spisovateľ. Osobne nemám rada jeho štýl písania ani jeho postavy v detektívkach, zato napríklad moja mamina ho žerie, miluje jeho humor aj štruktúru príbehov a má v poličke všetky jeho kriminálky, takže je to veľmi subjektívne. Prečo som sa teda rozhodla prečítať si tento román, hoci všetko nasvedčovalo tomu, že sa mi nebude páčiť? Odpoveď je prostá - zaujala ma téma. Tento román je totiž napísaný na motívy skutočných udalostí, ktoré otriasli Slovenskom pred nejakým časom - obyčajný kuchár, ktorý sám seba tituloval doktorom, si zriadil starobinec a v spolupráci s personálom sa za tučné odmeny zbavoval svojich klientov. Desivé, že? Myslím, že autor mohol tento skutočný príbeh poňať trochu inak a vniesť do príbehu moment prekvapenia či gradácie. Takto ste totiž v podstate od začiatku vedeli, čo sa deje a ako to skončí. Vadilo mi, že Dán z takej silnej témy spravil priemerné oddychové čítanie. 

Moje hodnotenie: 4*/5*

4. Ernest Hemingway - Zbohom zbraniam

Toto bola moja prvá skúsenosť s Hemingwayom a hodnotím ju veľmi pozitívne. Zbohom zbraniam je príbeh mladého Američana, ktorý slúži v Taliansku počas vojny. Zoznamuje sa so sestričkou z Anglicka a hoci sa sprvu bráni, prichádza láska. Medzitým je povolaný na front - čelí tam mnohým nebezpečným situáciám, ktoré však berie s akousi nevídanou ľahkosťou, absolútne bez vzrušenia. Podarí sa mu z frontu utiecť ukrytý vo vlaku až do Milána, kde sa opäť stretáva so svojou milou a spoločne sa vyberú do Švajčiarska (na člne, počas búrky, s obloženými chlebíčkami v taške, len tak), pretože za útek z bojov mu hrozí guľka. Na postavách sa mi zapáčilo práve to, ako bezstarostne si žili aj napriek pohnutým vojnovým časom. Bavili ma aj ich niekedy absurdné a nikam nevedúce rozhovory, čo by sme mohli spojiť s pragmatickým humorom Ernesta Hemingwaya. Hoci príbeh končí neveselo, čitateľ má stále pocit, že postavám sa dejú veci, ktoré akoby sa ich týkali len naoko a žijú si svoj život ďalej. Prečo? No, možno preto, že skrátka musia. Z môjho pohľadu jedinečné a zaujímavé spracovanie vojnovej témy. Mnoho čitateľov knihu hodnotí premierne, čo v podstate chápem, dej skutočne nie je pútavý pre každého, ale u mňa to bol veru zásah do čierneho.

Moje hodnotenie: 5*/5*

5. Michelle Obama - Môj príbeh

Poznáte ten pocit, keď si prečítate knihu a máte pocit, že vám zmenila život? Alebo minimálne pohľad naň? Presne toto som zažila pri čítaní Michellinej autobiografie. Zoznamovanie sa s jej životným príbehom... to bol kolotoč emócií. Bez hanby priznávam, že som pri tejto knihe niekoľkokrát plakala. A uvedomila si zásadné veci o svete i sebe samej. Michelle (aj keď je to černoška, ktorá študovala na Harvarde a bola prvou dámou USA, a teda nemáte zdanlivo vôbec nič spoločné) podáva svoj príbeh tak, že si vy z neho vezmete presne to, čo sami potrebujete, a to bolo na ňom to nádherné. Ešte ma určite budete počuť rozprávať o tomto literárnom počine, chystám o ňom totiž samostatný článok. Medzitým však knihu odporúčam všetkými desiatimi a je jedna z najhodnotnejších, aké som kedy držala v rukách. 

Moje hodnotenie: 100*/5*

Čo pekného ste prečítali v apríli vy?

S.