Random 52

Minulý mesiac sa nám doma stala taká sranda, že sme náš mesačný balík dát stihli vyčerpať za dva týždne. Určite si dokážete predstaviť, aká zapeklitá situácia to musela byť pre štvorčlennú rodinu, z ktorej dvaja členovia chodia do školy a dennodenne potrebujú komunikovať s učiteľmi prostredníctvom mailov, sociálnych sietí či videohovorov. Zvyšné dva týždne sme teda fungovali v extrémne prísnom krízovom režime. Prvú skúšku tohto semestra som dokonca šla robiť k mamine do práce (vidíš tú dedication?). Samozrejme sme to všetko v zdraví tela i mysle prežili, ale aj tak ma celkom zarazilo, ako veľmi dnes závisí náš život na tom, či sme online. A to nehovorím len o tom, že som pociťovala Insta deficit. Skôr som si držala palce, aby zvyšok internetu vydržal dovtedy, kým si stiahnem z mailu novú úlohu, nájdem nový text na preklad, použijem online slovníky a transliteračný program. Pri obede mi fakt chýbalo pustiť si nejaký sitkom na Netflixe a večer ďalšiu časť rozpozeraného seriálu. Tak veľmi som bola na tento stereotyp zvyknutá, že keď zrazu vyfučal z okna, nevedela som presne, čo so sebou. Jednu obrovitánsku výhodu to však predsa len malo - posledné dva týždne ma opäť pevne zviazali s čítaním kníh (možno za to mohla aj autobiografia Michelle Obamovej, od ktorej som sa nemohla odlepiť). Milí moji, takúto prísnu online očistu z času na čas odporúčam aj vám. :)

Ja veru presne viem, prečo sem tak často nedávam žiadne fotky jedla. Máme to tu. Sama som sa práve spravila hladnou, ďakujem pekne. 

Ak sledujete na Instagrame môj dôchodcovský content, určite vám neušla naša malá Kaufland zeleninová záhradka. Možno až príliš horlivo tam totiž zaznamenávam jej progres, nakoľko som si v čase korontény našla cestu k pestovaniu čohokoľvek, čo neotravuje, len si pekne ticho rastie a od vás vyžaduje iba vyhrnutie žalúzií či pár kvapiek vody. 

Časť osobnej zbierky. Už sa teším, ako sa o pár rokov budeme na tomto baviť.

Prečo narcisy a tulipány nekvitnú večne?

Pred niekoľkými dňami som dala prvý raz šancu Ernestovi Hemingwayovi, nakoľko som túto knižku našla u starkých v knižnici. Veľa som neočakávala, resp. som nevedela, čo očakávať, ale unikátny humor autora ma navnadil prečítať si od neho aj niečo ďalšie. Máte návrhy?

Niekedy mám pocit, že toto naše bejby je umelé. :D Neviem, neviem. Aké máte skúsenosti s pestovaním mini paliem u vás doma?

Kúpiť si Tiché roky až potom, ako celý ošiaľ okolo tohto diela na sociálnych sieťach opadne - to je také ja. Presne to som veru spravila. A neľutujem. Viac vám o mojich pocitoch z tejto knihy poviem v nasledujúcom článku. ;)

Májové ranné idyly.

Odkedy sme sa presťahovali do domu (už je tomu 8 rokov), chcela som mať v izbe na stene ležiacej oproti mojej posteli malú galériu s fotkami mojich najbližších. Rodičov som s tým otravovala pekne dlho, ale akosi sa vždy našiel dôvod, prečo si neísť požičať vŕtačku a nespraviť to. Obrázky založené v rámoch mi až doteraz roky sedeli v skrini. Rozhodla som sa však trochu si preskladať izbu a v rámci toho som si obrazy vyložila na policu. Čo je mierne riskantné, nakoľko každú noc zaspávam s tým, že sa možno zobudím s rozbitým nosom a poličkou na ksichte, ale riskujem to. Predsa len, rada ich tam všetkých vidím. Akurát ešte budem musieť splašiť fotku s mojím milý a nejako ju tam vtesnať. 

S.