Veľkosť Michelle Obamovej

Michelle Obamová. Žena, ktorá sa preslávila statusom manželky Baracka Obamu, uvoľneného génia s jedinečným zmyslom pre humor, syna belošskej Američanky a černocha z Kene, ktorý v rokoch 2009-2017 pôsobil ako prezident Spojených štátov amerických. Žena, ktorá je so much more than just a wife. Presne o nej sa dnes s vami chcem porozprávať, pretože po prečítaní jej autobiografie, ktorá vyšla v roku 2018 pod názvom Becoming mám pocit, že by sme sa ňou mali všetci okamžite inšpirovať. Prečo? 

Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá a veľmi zložitá zároveň. Aby ste ju 100%-ne pochopili, dôrazne odporúčam prečítať si Michellinu knihu, ktorá je pre mňa (len tak medzi rečou) jednou z najlepších, aké som kedy čítala, a zároveň aj jednou z najcennejších. Určite sa mnohí zhodneme na tom, že Michelle Obamová je výrazná a silná ženská osobnosť. Vnímala som ju dokonca aj vtedy, keď ma politika ešte absolútne nezaujímala (ani tá naša, nieto ešte americká). Vnímala som, že jej prejavy sú vždy zanietené, ale majú hlavu a pätu a skutočne prehovárajú k ľuďom. Obyčajným, radovým, roztrúseným po celej krajine i svete, nielen k hŕstke oligarchov a amerických redneckov žijúcich na juhu USA (guess which US president I'm referring to here). Hovorila o potrebe zavedenia zdravšej stravy do amerických kantín, nakoľko sa v posledných rokoch v USA prudko zvyšovala miera detskej obezity. Upozorňovala na pálčivý problém neregulovaného používania zbraní, dôležitosť vzdelania, pomoc veteránom a rodinám amerických vojakov začleniť sa do života aj po ukončení služby v armáde. Otvorila Biely dom bežným ľuďom, nie snobom s napchatými vreckami, vyzliekla služobníctvo z frakov a nahradila ich pohodlnejším oblečením a neoblomne vychovávala svoje dcéry tak, že aj keď bývajú v Bielom dome, izby si budú upratovať samé. Toto všetko je len zlomok toho, prečo túto ženu neskonale obdivujem. 

Vo svojej autobiografii Michelle veľmi úprimne píše o tom, odkiaľ prišla. Jej rodičia celý život tvrdo pracovali a hoci nepatrili k bohatej časti obyvateľstva, vždy boli poctiví a pre svoje deti chceli čo najlepšie vzdelanie. Neustále ich podporovali, poskytovali im slobodu v rozhodovaní, boli liberálni, ale zásadoví a ja som sa len utvrdila v tom, že človeka najviac vytvaruje prostredie, v ktorom vyrastal. Čo na mňa však zapôsobilo najviac bolo, keď som sa dočítala, že práve vďaka svojej rodine si Michelle nikdy nemyslela, že jej tmavá pleť by malo byť čosi, čo ju môže brzdiť. Nikdy sa nepovažovala za menejcennú - o to viac ju prekvapilo, keď odišla z rodného Chicaga na vysokú školu a zažila napríklad aj situáciu, kedy sa od nej musela odsťahovať belošská spolubývajúca na internáte, lebo mama dotyčnej sa bála, že jej dcéra žije s černoškou. Zaujímavá bola pasáž ešte z obdobia na strednej škole, kde mala Michelle pohovor so študijnou poradkyňou, ktorá jej priamo povedala, že M. nie je materiál pre univerzitu z Ivy League. No viete čo? Michelle sa tam predsa len dostala (okrem Princetonu študovala i na Harvarde) a o tomto zážitku napísala: ,,V pracovni poradkyne som sa viac neukázala. Nepotrebovala som jej povedať, že sa mýlila a že napokon som predsa len vhodnou kandidátkou na Princeton. Ani jedna z nás by z toho nič nemala. Nepotrebovala som jej nič dokazovať. Dokázala som to sama sebe."

Michelle otvorene rozpráva o skleróze multiplex, ktorou trpel jej otec, ako to poznačilo ich rodinu, aké manželstvo videla u svojich rodičov a aké ho chcela mať s Barackom. Avšak práca jej muža bola náročná, pretože Barack, ktorý pochádzal z rozvrátenej rodiny bez tuhých koreňov, sa cítil doma všade a so všetkými, a čo je najhlavnejšie - chcel slúžiť všetkým. Čakali ich ťažké roky, počas ktorých sa páru nedarilo otehotnieť a neskôr skoordinovať svoj čas tak, aby sa spolu aspoň stihli navečerať spoločne v normálnom čase. Nie vždy sa im to darilo, Michelle s deťmi často na Baracka čakala do noci, až sa rozhodla: ,,...zaviedla som nové pravidlá, ktoré väčšmi zodpovedali mojim potrebám, ako i potrebám mojich dcér. Večera bola vždy o pol siedmej. ... Svetlá sa zhasínali presne o ôsmej. Bol to naozaj pevný režim a záviselo od Baracka, či nás stihne alebo nie. ...Pripomenula som si svoju túžbu vychovať z dcér silné a sústredené ženy, ktoré by sa nepodriaďovali mužskej prevahe. Nechcela som, aby uverili, že život sa začína vtedy, keď príde domov hlava rodiny. Nečakali sme na otca. Teraz bolo jeho úlohou držať s nami krok." Zasiahla ma aj časť, kde Michelle písala o tom, ako si Barack aj napriek enormnému nedostatku voľného času vždy našiel chvíľku na to, aby zašiel do posilňovne. Spočiatku bola nahnevaná, závidela mu, pretože zatiaľ čo jej muž stíhal prácu aj relax, ona mala na krku domácnosť aj ich dve dcéry. Potom sa však rozhodla svoje negatívne emócie nasmerovať inak. Nechcela pokračovať v hneve voči manželovi, čo by bola tá najjednoduchšia cesta ľudského zmýšľania - začala uvažovať, ako by si popri svojej práci a staraní sa o deti našla ten čas tiež. Nový denný plán, time-management a hlavne pevná voľa jej pomohli všetko toto napokon dosiahnuť. Michelle so sebou veľmi bojovala aj v inej oblasti - chcela Baracka len pre seba a svoju rodinu, pretože to bolo pre ňu po vzore rodičov najdôležitejšie, chcela byť sebecká a mať úplne bežnú, šťastnú domácnosť s veselými deťmi a prítomnosťou oboch rodičov, no pochopila, že Barack má svojou briliantnou mysľou šancu zlepšiť úroveň života miliónov Američanov. Ona bola tou, kto definitívne rozhodol, že Barack v roku 2008 kandidoval za prezidenta USA, i keď sa obávala toho, čo táto obrovská zmena prinesie ich manželstvu a dvom deťom. Prekvapivo však z toho vyšli ešte silnejší než pred začiatkom Barackovho funkčného obdobia. 

Popri všetkých veciach, ktoré som spomenula vyššie, a aj tých, ktoré ešte len spomeniem v druhom pokračovaní tohto článku, ma asi najviac inšpiruje práve Michellin vzťah s manželom (spolu so vzťahom k sebe samej). Láska tak silná, že presahuje hranice ľudského chápania. Vôľa tak pevná, že sa dokáže preniesť cez vlastné túžby a podriadiť sa vyššiemu dobru. Tá podpora, pomoc, hrdosť, pokora, odhodlanie, rácio, bezhraničná dôvera, ľudskosť, otvorenosť a popri tom aj uvoľnenosť, radosť a láskyplné podpichovanie medzi nimi dvomi by nám všetkým malo slúžiť vzorom. Rovnako ako schopnosť jeden druhého nezištne tlačiť dopredu, stáť si pevne po boku a nedať sa zlomiť prvou, druhou ani stou životnou skúškou, keď viete, že ten druhý za to stojí a že spolu ste silnejší. Truly a power-couple! 

S. 

Komentáre

  1. Wow. Už dlouho jsem žádný článek o životě veřejně známé osobnosti nehltala takovým způsobem. Kniha mě zajímá čím dál tím víc a při příští návštěvě knihkupectví si jí budu muset pořídit :)

    Pauline's Tiny World

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, veľmi si to vážim. :) Knižku si určite prečítaj, je veľmi silná.

      Odstrániť
  2. Musím říct, že o této knize čtu snad ze všech stran, ale jelikož mám ráda silné ženy, ráda bych se k ní jednou dostala, tak snad!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Choď do toho! Verím tomu, že sa ti tiež nesmierne zapáči. :)

      Odstrániť
  3. so nice post :) I follow you # 422 , follow back?

    https://insandfashion.blogspot.com/

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Michelle je úžasná :D Už som to spomenula a spomínam to opäť, no jej príbeh by mali čítať všetci.

    BarsVee┃Moja skincare so značkou Himalaya - BarsVee na Instagrame🌸

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky