Čo som prečítala v júni

Moja pamäť musí byť fakt extrémne biedna, lebo keď som si skontrolovala svoj zoznam prečítaných kníh za jún na Goodreads, zostala som prekvapená. V podstate som si pamätala len prvé diely Anny zo Zeleného domu a Normálnych ľudí od Sally Rooney, i keď musím uznať, že to bolo skutočné gro minulomesačného čítania. Predpokladám, že počas nadchádzajúcich týždňov sa tento proces spomalí, keďže sa pripravujem na septembrové štátnice, ale už teraz sa teším na to, ako to všetko potom budem doháňať. :)

SALLY ROONEY - NORMÁLNI ĽUDIA (5*)

Normálni ľudia je román, ktorý sa v posledných mesiacoch veľmi často premieľal na čitateľských profiloch Instagramu. Zdá sa mi, že čitateľov rozdeľuje na dva tábory - niekomu sa páčil, niekomu vôbec. Ja osobne sa radím k tomu prvému. Knižka na mňa zapôsobila tým, že je skutočne o normálnych ľuďoch. O mileniáloch, našich rovesníkoch, ktorí sa snažia nájsť svoju cestu v dnešnom zmätočnom svete. Hľadajú sa vo vzťahoch s inými aj so samými sebou a zmietajú sa v mocnosti a bezmocnosti dní. Za mňa výborná chuťovka, navyše pomerne dosť relatable. Spočiatku ma ako veľmi systematickú osobu možno trochu dráždila absencia úvodzoviek v priamej reči v celom texte, ale pochopila som zámer autorky (zároveň to bolo niečo nové, nevšedné) a celkom som si na to zvykla. 

LUCY MAUD MONTGOMERY - ANNA ZO ZELENÉHO DOMU (5*)

Anna je u nás doma láska. S maminou každú Veľkú noc sledujeme starý televízny seriál, avšak nikdy sme nečítali celú knižnú sériu. Asi pred dvomi mesiacmi sme na Martinuse vychytali peknú zľavu na všetky knižky, tak sme si splnili sen a konečne ich máme doma. Hneď som sa aj pustila do čítania a prvá kniha sa čítala priam sama. Jednotka je milé čítanie o priateľstvách, láske, domove, vzdelaní a prijatí svojho zovňajšku ako pre veľkých, tak aj pre malých a v príbehoch o výrečnej Anne sa možno nájdeme všetci (ja teda rozhodne - najmä čo sa týka rojčenia). 

L. M. MONTGOMERY - ANNA V AVONLEA (4,5*)

Druhé pokračovanie Anny bolo rovnako príjemné čítanie ako jednotka, stále šlo o detské príbehy, strasti a radosti. Spolu s Annou sme sledovali vývoj jej vzťahov s priateľmi, blízkymi, susedmi a jej rozhodovanie, kam budú smerovať jej ďalšie kroky. Niektoré z príbehov (alebo lepšie povedané - Annine príhody) mi možno prišli trošku nudnejšie, ale overall bola aj táto kniha príjemná oddychovka. 

L. M. MONTGOMERY - ANNA V REDMONDE (4,5*)

Anna v Redmonde je opäť pekná knižka, v ktorej sa spolu s Annou vydávame na vysokú školu. Anna tam prežíva nové priateľstvá, prvé lásky a dokonca aj ponuky na vydaj. Popri tom všetkom si však aj naďalej ide za svojím snom a ukazuje tisícom vášnivých čitateliek, aká krásna a vzrušujúca je cesta za vzdelaním. Rovnako, ako aj v prípade druhého dielu, boli pre mňa niektoré pasáže v knihe nezáživné, ale myslím, že ich v priemere asi bolo menej než v Anne v Avonlea. 

L. M. MONTGOMERY - ANNA V SUMMERSIDE (3,5*)

Priznám sa, že štvrté pokračovanie Anny bolo z môjho pohľadu zatiaľ najslabšie zo série. Veľmi mi v ňom chýbali staré známe postavy ako Marilla, Gilbert či Diana, pretože v tejto knihe sa dej sústreďuje okolo Anninho pôsobenia na poste riaditeľky školy v Summerside. Zažíva tam nové dobrodružstvá so svojimi žiakmi či susedmi a tie potom prostredníctvom listov sprostredkúva svojim milovaným. Tento formát nebol môj obľúbený a obávala som sa, aby to tak nepokračovalo aj v ďalších knihách, pretože som sa v prípade tejto knižky musela do čítania štipku nútiť. 

L. M. MONTGOMERY - ANNIN VYSNÍVANÝ DOMOV (4,5*)

V tomto dieli sa Anna so svojím manželom sťahuje do malého domčeka, kde nadväzuje vzťahy so susedmi či napríklad strážcom majáku, z ktorých sa stanú veľmi príjemní ľudia s neľahkými osudmi. Piate pokračovanie u mňa veľmi vylepšilo skóre tejto série po trochu nešťastnej Anne v Summerside. Opäť to totiž bolo veľmi príjemné čítanie, postavy boli zaujímavé, hoci možno trochu predvídateľné. Koniec koncov má však tento príbeh rozprávkový nádych (nie je to žiaden filozofický román), takže som to mala stále na mysli. 

NATHANIEL HAWTHORNE - ŠARLÁTOVÉ PÍSMENO (4*)

Šarlátové písmeno sa považuje za dielo svetovej klasiky a veruže som rada, že som si ho prečítala. Nie je to síce môj najobľúbenejší román (autorov štýl mi veľmi nesedel, miestami sa mi čítalo ťažko), ale veľmi sa mi páčila téma a vykreslenie spoločnosti či doby, kedy sa príbeh odohráva. Už na začiatku sa dozvedáme, že v prísne teokratickej dedinke sa žena s malým dieťaťom v náručí stáva terčom urážok a posmeškov. Prečo? Preto, že dieťa, ktoré drží, pochádza z nemanželského vzťahu a hlavná hrdinka vytrvalo odmieta prezradiť, kto je jeho otcom. Silný príbeh o láske, vine a nevine, výčitkách svedomia a bolesti určite odporúčam, ale rozhodne nebude pre každého. 

Čo ste prečítali minulý mesiac vy?

S.