Random 57

Viem, že som vám v posledných príspevkoch spomínala, že budem teraz blogovanie brať v trošku voľnejšom režime, ale samotnú ma prekvapilo, že som tu mala skoro mesiac prázdnin. Sprvu to bolo hlavne pre školu, koniec semestra a následné skúškové sú vždy dosť time-consuming. Ale po splnení všetkých povinností som akosi upadla do pokojného stavu mysle, ktorý podporovalo časté čítanie, stretávanie s kamarátkou po dlhej dobe nevídania sa a moja nová vášeň - bullet journaling, o ktorej vám však poviem viac až neskôr. Úprimne som za toto voľno rada, pretože som sa krásne odreagovala a vyčistila si hlavu. Každý z nás to raz za čas potrebuje, venovať sa sebe a svojim záujmom. Dnes som však opäť pocítila chuť otvoriť Blogger a myslím, že ďalšia mesačná odmlka zas na istú dobu nehrozí. :) 

Embrace your tiger stripes.

V jednu extrémne mrazivú, no nádherne slnečnú nedeľu som sa vybrala na prechádzku do ľudoprázdneho centra Brna. Neviem, či som vám to už spomínala, ale prázdne Brno je moje najobľúbenejšie Brno. :)

Zasnežený Petrov a februárové zubaté slnko.

Doriana Graya som prednedávnom čítala prvý raz v živote. A už po prvých stranách mi prišlo ľúto, že málokto dnes píše tak, ako autori v 19. storočí. Tie kvetnaté opisy, metafory, skryté významy... Portrét Doriana Graya je skutočne výnimočný a dnes už kultový príbeh mladíka, ktorého temná duša nekorešponduje s jeho anjelskou tvárou, čo si uvedomí až pri pohľade na svoj vlastný portrét. Portrét znetvorený všetkými životnými chybami a diabolskou povahou. Pohľad na ohyzdnú tvár v ňom však nevyvolá túžbu zmeniť sa, práve naopak. Až do úplného konca zostáva márnivý, sebecký a pokrytecký.

Tento román je skutočne výborný vhľad do prehnitej ľudskej duše. Pravdou však je, že ma toto dielo nepohltilo až tak, ako som čakala (možno som príliš dlho mala príliš vysoké nádeje a nakoniec to nebolo tak celkom to, čo som si vybájila... Ostatne, presne to sa mi s knihami na wishliste deje často... 🙈). Zhrnula by som to tak, že som rada, že som si Doriana prečítala, ale necítim potrebu ísť do toho ešte niekedy znovu, preto 4*/5*. 

Čítali ste tento román?

Na Valentína som od milého dostala takéto krásne kvety. Nie som veľký fanúšik tohto sviatku, ale som veľký fanúšik akýchkoľvek prejavov lásky. :)

Pohľady na tieto krásne ulice zívajúce prázdnotou vo mne budú po prekonaní pandémie a zaplnení mesta vyvolávať ohromnú clivotu. Teraz si Brno nesmierne užívam, hoci je pravda, že je v tom čosi zvláštne smutné.

Som jediná, komu sa tohtoročná zima v Brne zdala extra mrazivá a hlavne s extra častými snehovými prehánkami? Prisahám, že za posledné roky som tu nezažila toľko snehu, ako teraz! :D

Čitatelia a milovníci kvalitnej literatúry, zbystrite pozornosť! Na mojom Instagrame práve prebieha súťaž o knižku Narodený v modrú stredu z vydavateľstva Absynt. Je to autobiografické dielo Daniela Tammeta, ktorý je odmalička iný. Jeho myseľ nefunguje tak, ako mysle väčšiny populácie. Na vzťahoch musel pracovať oveľa tvrdšie ako my, pretože je autista s Aspergerovým syndrómom, vďaka čomu je mu ľudská blízkosť trochu vzdialená. Veľmi mu to ide s číslami a v roku 2005 pokoril rekord v menovaní desatinných miest pí (zvládol ich až 22 500!). Má neuveriteľný talent na jazyky - kto sa už len za týždeň naučí po islandsky tak, aby mohol s touto rečou vystúpiť v televízii? Obsahovo je táto kniha poklad. Milujem čítať o výnimočných ľuďoch a ich skutočné príbehy ma inšpirujú. V tomto diele sa mi obzvlášť páčili pasáže, v ktorých autor opisoval svoju náklonnosť k číslam a novým jazykom - bolo tam cítiť, aký je zapálený pre vec, ako ho to fascinuje. 

Avšak hoci bola knižka veľmi zaujímavá, cítim, že ju rada prenechám niekomu inému, tak ak vás anotácia aspoň trochu zaujala, pokojne sa zapojte. :) Súťaž potrvá do 1.3. a zapojiť sa môže ktokoľvek zo Slovenska a Česka. 

No a na záver jedna z mojich najobľúbenejších tohtoročných fotiek - spravená bola v deň, keď som si konečne po polroku šla po svoj bakalársky diplom. :)

S.