Opäť doma
Zdá sa mi to neuveriteľné, ale po takmer pol roku som konečne doma, s našimi, na Slovensku. Zimu som prečkala viac-menej zavalená školskými povinnosťami a zavretá v brnianskom byte - krásnom a pohodlnom, ale bez mamininho s láskou navareného jedla, rozhovorov s rodičmi a otravovania mladšieho brata (hoci bez toho posledného by som sa aj kľudne zaobišla :D). Nikdy som si nemyslela, že rodinu tak dlho neuvidím. Keby som žila na Aljaške, tak možno, ale Brno je čo by som kameňom dohodila. A predsa to bolo všetko riadne komplikované, takže z mojich pravidelných návštev po dvoch týždňoch sa stalo extrémne dlhé, hluché obdobie. Našťastie sa však už skončilo. :)
Naozaj dlhú dobu som bola celkom v poriadku, dokonca aj Vianoce som prežila bez prelievania sĺz, nič mi zásadne nechýbalo a lockdownová depresia ma úspešne obchádzala. Ak uvážime moju úzkostlivú povahu, vydržala som až podozrivo dlho. Potom sa však v mojom živote ozval hromový zlom a hlboko vo svojom vnútri som vedela, že musím Brno zase na čas opustiť, lebo ma srdce ťahá inde.
Keď som v Bratislave prestúpila na rýchlik domov, každým kilometrom mi bolo ľahšie na duši. Cítila som, že to bolo správne rozhodnutie, zmeniť zase ovzdušie a vidieť najmilovanejšie tváre. Každým kilometrom sa zo mňa vyparovalo napätie posledných týždňov, každým kilometrom som sa cítila šťastnejšia. No a viete si určite predstaviť to naše zvítanie... :)
Tento príspevok sa môže javiť ako chaotický, nič nehovoriaci a vlastne aj zbytočný, ale vedzte, že pre mňa má veľkú hodnotu, lebo je nabitý extrémne silnými pozitívnymi emóciami. Z tohto dôvodu by som ho tu rada mala odložený, aby mi pripomínal toto dôležité životné obdobie. Zároveň by som chcela všetkým, ktorí sú práve v podobnej homesick situácii odkázať, aby ste sa držali. Pevne verím, že čoskoro bude všetko priaznivejšie, cestovanie ľahšie a vy sa tiež čo chvíľa zvítate so svojimi najbližšími. Corona tu bude asi ešte dlho, ale ak zachytíte aspoň náznak rozvoľňovania režimu, skočte po príležitosti a bežte domov, bežte tam, kam vás ťahá srdce. :)
S.
Počas roku 2020 som bola doma trikrát — vo februári ešte tesne pred tým, než toto všetko vypuklo, v lete, keď sa uvoľnili opatrenia, a potom až po pol roku na Vianoce. A bol to zvláštny pocit; keď som bývala v Bratislave, tak som chodila domov tiež každé dva-tri týždne, občas sa to natiahlo až na mesačnú pauzu, keď som toho mala na konci semestra veľa, ale po poslednej skúške som sa vždy ponáhľala čo najskôr domov. Teraz opäť neviem, kedy sa najbližšie dostanem do Prešova; a je zvláštne byť tak blízko, a predsa je tak komplikované sa tam dostať 😅 Ale teším sa s tebou, že si po tak dlhej dobe konečne doma — tak oddychuj a užívaj si každú sekundu s rodinou 🥰🥰
OdpovedaťOdstrániťSIMPLYBERENICA — INSTAGRAM — NOVÝ ČLÁNOK: Sprievodca bezobalovými obchodmi — Bez Obalu v Otrokovicích
Veľmi pekný článok. Tvoje slová sa čítajú s takou ľahkosťou. Úprimne toto je jeden z mojich najobľúbenejších druhov článkov. Veľa sa pri nich dozvieme o tvorcovi a ako keby si nám ukázala trošku tvojho vnútra, čo je v tomto veľmi povrchom svete už nie tak časté.
OdpovedaťOdstrániťxx Alexandra z 𝕄𝕊 𝔸𝕃𝕎𝔸𝕐𝕊 𝕃𝔸𝕋𝔼
Ty jo, jsi statečná, že jsi zvládla Vánoce bez své rodiny, to tě obdivuji! :)
OdpovedaťOdstrániťAť už je jen lépe, ale to bude, když ses konečně dostala domů :)
Little Dreamer
Může se ti to zdát jako nic neříkající článek, ale všichni jsme součástí toho, co se momentálně v našich životech děje, všech se nás okolnosti dotýkají a každý to nějak vnímá a je fajn, když o tom, jak to kdo cítí, člověk mluví nebo píše, protože i malé sdílení a vyjádření svých pocitů může pomoci :)
OdpovedaťOdstrániťSkvělé, že jsi se mohla opět vrátit za rodinou, určitě tyhle kontakty po psychické stránce člověku velmi pomohou. :) Lockdown už je pro všechny dlouhý a snad to brzy skončí...
OdpovedaťOdstrániťVeľmi obdivujem vás (či už študentov alebo pracujúcich mimo SK), ako zvládate situáciu skrz ktorú sa človek dostane domov ozaj až po pár mesiacoch. Musí to byť pre teba veľmi náročné a aj keď si to zvládala statočne, tak verím, že je krásny pocit byť zase doma. Domov je také čarovné miesto... Ja už síce nebývam u rodičov, ale vždy keď prídem aspoň na malú chvíľku do toho známeho miesta, svojej starej izby a rozprávam sa s maminkou, tak viem, že to budem volať domovom aj o sto rokov :). Uži si čas s blízkymi a tento článok nie je vôbec zbytočný! Radosť je super a keď sa o ňu človek delí, tak je ešte krajšia :).
OdpovedaťOdstrániťUži si Slovensko a domov. :) Treba myslieť pozitívne tiež verím, že sa to všetko čoskoro napraví a budeme opäť žiť, cestovať!
OdpovedaťOdstrániť