Prečítané za január

Dnešným článkom by som sa rada pomyselne vrátila k podobnej celoročnej sérii z roku 2020, kedy som mapovala knihy, čo mi prešli rukami v danom mesiaci. Minulý rok som svoje čítanie zaznamenávala na blogu v skrátenej verzii a v podstate som vám písala len o literatúre, ktorá naozaj stála za to. Tento rok by som sa opäť rada vrátila k recenznému typu článkov, aj keď netuším, ako mi to bude vychádzať popri štúdiu na štátnice. Ale to ukáže čas a aj tak sa z toho nestrieľa, keby mi aj jeden-dva články zo série vypadli. Veľmi totižto túžim prestať na seba vyvíjať nátlak v tých sférach, kde je to absolútne nepodstatné, napríklad pri písaní článkov na blog či čítaní kníh. Uvidíme, ako to pôjde. :) 

1. LEV NIKOLAJEVIČ TOLSTOJ - VZKRIESENIE
Tolstého Vzkriesenie nás zoznámi s dvoma mladými ľuďmi, ktorí k sebe kedysi zahoreli spaľujúcou láskou. Možno však bola príliš ničivá, lebo sa po rokoch stretávajú na súde, kde on je v porote a ona obvinená, čomu predchádzal celý zástup nešťastných udalostí. Tieto udalosti beztak zapríčinil on, keď jej ako nespútaný mladík daroval dieťa a okrem neho jej pri odchode nechal len storubľovú bankovku. Na súde si však uvedomí, že mladícka chvíľka živelnej rozkoše pokazila nevinnému stvoreniu celý život a naraz ho svedomie doženie k záväzku uľahčiť jej všetkými možnými spôsobmi zvyšok biednych dní. To všetko sa odohráva na pozadí kritiky súkromného vlastníctva, ľudského zmýšľania, viery a boha, spoločnosti, trestného poriadku a väzenského systému, ktorý bol krutý, nespravodlivý a ťažko napraviteľný. 

Povedala by som, že tento román je dielo veľmi ruské, podnetné, tiež čítavé a odhliadnuc od zložitých ústredných tém aj rýchlo dočítateľné. Bola to moja prvá kniha od Tolstého, ale určite nie posledná. Za mňa rozhodne 5*/5*. 📚👍🏾

2. ANDREJ BELYJ - PETROHRAD 
Petrohrad je jedno z najznámejších diel ruskej literatúry 20. storočia. Ústrednými hrdinami sú otec, vysokopostavený straník, a syn, ktorý po odchode matky zmení pohľad na svet a dokonca sa nechá dotlačiť do pokusu o atentát na vlastného otca. Dynamika ich vzťahu je však akoby vedľajšia, pretože prím hrajú opisy porevolučného Petrohradu, jeho farieb, vôní a zvukov, opisy rôznych predmetov, ktoré dopĺňajú obraz ruskej metropole a intenzívne vplývajú na zmysly čitateľa, ktorý sa vďaka tomu okamžite prenáša o sto rokov späť. 

Dlho (v podstate po celé čítanie románu) som sa nedokázala úplne naladiť na vlnu experimentálneho písania Belého a často som sa strácala v deji. Druhá vec ale je, že aj napriek svojmu čitateľskému tápaniu v spomínanej experimentálnosti vidím určitú genialitu a skutočne ju oceňujem. Knihu hodnotím na 4*/5*, pretože bola skutočne zaujímavá, ale do re-readingu by som zrejme nešla (a úprimne, do čítania tiež nie, keby som román nemala povinný ku skúške :D). 

3. HARUKI MURAKAMI - NORWEGIAN WOOD
Nórske drevo... och, kde len začať. Už dlho som pri knihe nemala tak veľmi rozporuplné pocity. Schválne som si dopredu vôbec nezisťovala, o čom tento Murakamiho román je, a veruže som aj zostala celkom prekvapená. :D Ale pekne po poriadku.

Nórske drevo malo podľa mňa krásne zádumčivú, introvert-friendly atmosféru, v ktorej som sa našla a cítila príjemne, lebo jej ako introvertka dobre rozumiem. Knihy, platne, hra na gitare, Beatles, jazzové kluby, rozjímanie, chvíle samoty a osamotenosti. Rozkvet mladosti, študentský život, spoznávanie vlastného ja, ľudí a vzťahov s nimi, sex a hľadanie (sa). Bolesť, vyrovnávanie sa so stratou, smútok a depresia. Tieto vrstvy románu boli krásne zvládnuté v rovine rozprávania o mladosti, ako ju každopádne takým či onakým spôsobom poznáme všetci.

Dielo však malo aj druhú stránku, ktorá bola pre mňa problémová. Absolútne som nedokázala prísť na chuť postavám (ani jednej!), ich konaniu, zmýšľaniu a monológom. Prišli mi nereálne a ťažko uveriteľné vzhľadom k ich veku aj svetu, aký ho poznám ja. Plus tá autorova posadnutosť všetko kulminovať okolo sexu... Nechápte to zle, tematicky mi sex v diele vôbec nevadí, som úplne za, ale v Nórskom dreve ma celkom vytáčalo, ako absurdne bol tento akt všetkému príčinou i následkom (možno však táto groteska bol autorský zámer, ktovie). Dospelo to pri čítaní do toho štádia, že sa vývoj románu pre mňa postupne stal úplne predvídateľným. A to je škoda.

Chápem, že román vznikol v úplne inom časovom i kultúrnom prostredí než v tom, ktoré je mne vlastné, čo môže mať za následok moje nesúznenie s jeho obsahom. Ale aj tak sa zamýšľam nad tým, že South of the Border... sa mi od Murakamiho páčilo neporovnateľne viac. Nórske drevo som hodnotila 4*/5*

4. ALENA MORNŠTAJNOVÁ - HOTÝLEK
Autorský štýl Aleny Mornštajnovej hromade ľudí nesedí kvôli opakujúcim sa motívom v jej románoch. Generačnú tematiku v ťažkých časoch socializmu považujú za predvídateľnú a tým pádom už aj nezaujímavú. Čo úplne dokážem pochopiť a negatívne recenzie mi po väčšine dávajú zmysel. Ale. Mne Mornštajnovej romány skrátka sedia. Áno, štruktúrou sa jeden druhému značne podobajú, avšak to jej rozprávačské umenie je pre mňa zakaždým veľmi atraktívne. V každej jednej knihe sa teším na to, aké osudy postavám vymyslí tentokrát. Taký istý bol pre mňa aj Hotýlek. Príbeh jednej rodiny, temný, ťažký, zapletený, pomerne realistický. A za mňa na 5 hviezd.

5. RAINER MARIA RILKE - KNIHA OBRAZŮ
Rilke bol pre mňa až doposiaľ neprebádaným územím. Nikdy predtým som nečítala jeho poéziu, preto keď mi v hlave vzkrsla myšlienka, že by som si po rozsiahlych a podnetných románoch prečítala pre zmenu niečo veršované, voľba padla na tohto pražského rodáka. Jeho básne v tejto zbierke Kniha obrazů boli krásne a čítavé, o tom niet pochýb. Musím sa však priznať, že mi nie tak celkom sadla tematika niektorých jeho výtvorov (napr. stredoveké historické námety, náboženské smerovanie apod.). Viem, že je to čisto subjektívne, niekomu Rilkeho poézia môže sadnúť viac. Mňa sa však dotkla "len" na 4*/5*.

Čítali ste nejakú z týchto kníh? Aký bol váš čitateľský január?

S.

Komentáre

  1. Nórske drevo by som si veľmi chcela prečítať, lebo z každej strany naň počujem iný názor — niekto knihu miluje, iný ju odsudzuje. Tak som zvedavá, ako zapôsobí na mňa 😅 Ja teraz počúvam (audioknihy sa mi získali) Sharp Objects a uf. Mám z nej zmiešané pocity. Dej mi príde zaujímavý, milujem detektívne thrillery, ktoré ma držia pri stranách a nedovolia mi prestať doslova hltať príbeh, ale hlavná postava mi je strašne nesympatická 😅

    SIMPLYBERENICAINSTAGRAMTuhý šampón VLNY pre kučeravé vlasy od Mylo / Recenzia

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já mám s knížkami od Aleny Mornštajnové přesně ten problém, který popisuješ, opakující se motivy mi moc neseděly, proto jsem si dala od jejích knížek oddych a třeba se k nějaké další ještě vrátím :)

    Another Dominika

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Hotýlek mám také na seznamu, všichni si tu knížku chválí, tak se moc těším, až se k ní dostanu. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky