Tento článok by som pokojne mohla začať a rovno aj ukončiť jednoslovnou odpoveďou na otázku z nadpisu. Kedy som dorástla do povinného čítania? Teraz. Do istej miery je to generalizované tvrdenie, pretože diela zo zoznamu povinnej literatúry sa jedno od druhého značne líšia nielen žánrami, ale aj dobou vzniku, témou, spracovaním apod. Tým pádom aj vplyvom na čitateľa, jeho interpretáciu a prijatie estetickej informácie. Sú romány ako napríklad Jana Eyrová či Na západe nič nové, ktoré som si zamilovala už ako tínedžerka, lebo som bola schopná pochopiť veľkú väčšinu autorských zámerov či problematiku hlavných myšlienok diel. Na druhej strane som sa však stretávala s dielami, ktorým som v časoch strednej školy (a základnej už dupľom) nerozumela a musela som do nich dorásť. A až teraz vo svojich 24 rokoch mám konečne pocit, že som do nich aj dorástla.
Takým klasickým príkladom pre mňa vždy bol (a vždy asi aj bude) Starec a more. Spomínam si, že túto novelu sme mali uvedenú v čítanke na základnej škole a mala byť zaradená aj do nášho povinného čítania. Nepamätám si dôvod, ale viem, že vtedy som toto Hemingwayovo dielo nečítala. Jeho čas prišiel až minulé leto a poviem vám, konečne to bol ten správny čas. Keby som totiž Starca a more čítala ako 11-ročná, zaručene by mi to prišlo nudné, zdĺhavé, málo dynamické, nezáživné - a to hovorím ja, čo som odmalička obrovský milovník kníh. Čo potom tí, ktorým čítanie nevoňalo nikdy?
Často sa zamýšľam nad tým, že decká na základnej podľa mňa nemajú takú kapacitu, aby adekvátne uchopili také dielo, ako je napríklad vyššie spomenutá novela. Netuším, či to za socíku bývalo lepšie, či je moja generácia a tie, čo prichádzajú po nej, menej inteligentná a čitateľsky zdatná ako v minulosti, ale skutočne si myslím, že dnešné dieťa má veľký problém preniknúť k podstate takéhoto diela a ešte si ho aj obľúbiť, rozpoznať jeho kvality. Tvrdím to na základe vlastnej skúsenosti, pretože kvality tejto novely som bola sama schopná rozoznať až nedávno. Ale takýchto príkladov by som mohla uviesť oveľa viac.
Problematike povinného čítania v slovenských učebných osnovách som nikdy celkom nerozumela. No rada by som. Veľmi by som chcela, aby mi niekto ozrejmil, podľa akých princípov sú, resp. boli vystavané, keď som ja navštevovala základnú školu. Vždy som totižto bola za to, aby boli deti vedené k čítaniu, ale nikdy som nebola fanúšičkou u nás zaužívaných postupov založených na nútení čítať pomerne ťažkú a pre deti nezáživnú literatúru. Na našich hodinách literatúry často vládol železný, vojenský režim, pričom na jednej strane sa mi prísnosť učiteľky páčila, na druhej som už vtedy bývala smutná z toho, koľkým spolužiakom znechutila čítanie ako také.
Je to škoda, pretože často okolo seba vidím, že ak si k čítaniu niekto nenájde cestu v detskom či adolescentnom veku, nenájde ju už asi nikdy. Možno som trochu zaujatá, ale školy, keď už nie rodičia, by v tomto smere mohli odvádzať trochu lepšiu prácu. Áno, zabŕdam už možno do takých sfér, kde sa dá argumentovať tým, že veď aký učiteľský entuziazmus a motiváciu zapaľovať v deťoch nejaké vášne by som chcela za priemerný slovenský učiteľský plat, ale... aj tak. Vždy som tvrdila a vždy aj tvrdiť budem, že čítanie je cenné, čítanie otvára oči, rozširuje obzory a vďaka nemu rastieme. Ako ukážková knihomoľka by som si priala, aby čítali všetci. Ale poriadne texty, nie somariny na Facebooku. Lebo ľudia potom otupejevjájú. Či sa snáď mýlim?
Čo si o povinnom čítaní i čítaní ako takom myslíte vy? Čítali ste povinné diela? Ktoré z nich boli vaše obľúbené?
S.
Já upřímně našla cestu ke čtení v 11 letech, kdy vycházely takové ty dětské případy a záhady. Je ale pravodou, že škola mě pak od nějakých děl vyloženě odradila a nějaké autory mi znechutila. Fun fact: na maturitu jsem přečetla všechny knihy, kromě Starce a moře, vytáhla jsem si ji totiž na tréninkové maturitě a znechutila se mi tím :D
OdpovedaťOdstrániťPak jsem si vytáhla Hanu od Mornštajnové a to byla pohoda, tu knížku jsem měla ráda :)
To je skvelé, že sa u vás v osnovách objavila aj súčasná česká literatúra. :) Aj to, že si na maturitu prečítala skoro všetky knihy! Mám pocit, že súčasná literatúra sa u nás celkom obchádza. Akoby to zastalo kdesi v 90. rokoch a ďalej sa nevyučuje ani dejepis, ani literatúra. Čo je škoda, hlavne keď vezmeme do úvahy, že odvtedy už prešlo 20 rokov a za ten čas sa toho dosť stalo.
OdstrániťVybrala si si veľmi dobrú tému na písanie a súhlasím s tebou. Doteraz si pamätám na tú nechuť z čítania povinnej literatúry, ktorú som mala počas základnej školy. Zmiernilo sa to počas strednej školy, tak som si jednoducho povedala, že by sme mali poznať svoju históriu a hľadala som si ďalšie výhovorky, ktorými by som samej sebe ozrejmila, prečo ešte stále čítame také hlúposti. Čo sa týka kníh na základnej škole (predovšetkým na 1. stupni), pozerám sa na to ako študentka predškolskej a elementárnej pedagogiky. Na hodine Základy literatúry nám učiteľ predstavil množstvo skvelých diel, ktoré by bolo omnoho zaujímavejšie ako tie, ktoré v osnovách máme teraz. Možno v minulosti mali nejaký zmysel, ale dnes už je to nezaujímavé a ako si aj ty sama povedala, veľmi ťažké čítanie, ktorému dnešné deti nechápu. Už iba keď si zoberiem seba samú a svoju generáciu, tak sme tomu veľmi nerozumeli, nie to ešte tie oveľa oveľa mladšie deti. Do povinného čítania by som určite zaradila knihy od Roalda Dahla alebo Harryho Pottera...
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za podnetný komentár. :) Nečakala som, že zareaguje niekto, kto študuje pedagogiku. Nemáš teda náhodou nejaké info z prvej ruky, či sa v blízkej budúcnosti nechystá prekopanie osnov v rámci povinného čítania?
OdstrániťNechcem pôsobiť nejako kacírsky, moja knižnica pár podobných diel tiež obsahuje. Ale práve táto knižka mi k srdcu nejako neprirástla. Tie myšlenky mi neprišli jednak nejako objedné, za druhé tam občas autor vyvracia sám seba. A v neposlednom rade tam vyvracia autorov a určité "odborové" autority, s čím sa jednoducho nemohol a vlastne ani nechce zmieriť. ;-) Myslím teraz predovšetkým v žánrovej oblasti. Táto knižka mi jednoducho k srdcu príliš neprirástla. :)
OdpovedaťOdstrániťJa si pamätám, že som neznášala povinné čítanie a to sa považujem za celkom knihomoľa, milujem klasickú literatúru no ako dieťa nemáš šancu pochopiť podstatu niektorých diel a pochopiť ich na takej úrovni ako sa očakáva. Súhlasím, že by deti mali mať povinné čítanie už na Zš aby sa učili rozoberať diela a možno si vytvorili vzťah k čítaniu ale prečo ich trápiť napríklad už spomínaným dielom Starec a more? Tie osnovy sú stavané podľa mňa ešte niekedy za socíku, keď nie skôr a doteraz neboli inovované a to je z môjho pohľadu chyba. Rozoberáme od detstva starých autorov (nevravím, že nie sú dôležití) a nový autori nemajú šancu. To čo bola pre našich starých rodičov/rodičov novodobá literatúra sa pre nás stáva klasikou bohužiaľ nie všetci to vidia a tak trápia ďeťuchy s niečím na čo ich mozog nemá kapacitu, respektíve si to nevedia prehodiť do života lebo mnoho diel s touto dobou nesúvisí a mnoho je písaných v dobe o ktorej už ani my nemáme tucha. Je oveľa viac krajších kníh ako už Luckou spomínaný Harry Potter a celkove Rowlingová patrí na Zš. Myslím, že pri záživnejších dielach by si aj deti vytvorili vzťah ku knihám ako takým a nebolo by toľko plaču pri čítaní. Sama idem teraz študovať učiteľstvo Sjl v kombinácií s Anj tak som zvedavá ako to dopadne a či pri povinnom čitaní nezaplačem aj ja.
OdpovedaťOdstrániť