Prečítané v marci

Po mesiaci tu opäť máme nové prečítané, pričom marcové čítanie vždy býva môjmu srdcu veľmi blízke. Prečo? Veď predsa marec - mesiac knihy. Toto motto vo mne síce zakaždým evokuje škaredú a pre väčšinu nástenkárov otravnú školskú výstavku s knižnou tematikou, ale na druhej strane ma ako knihomoľku teší, že tak polooficiálne existuje mesiac celý zasvätený čítaniu a láske k literatúre. Moje marcové čítanie bolo dosť zaujímavé a hoci som toho nestihla nejako závratne veľa, i tak som spokojná. Mám pre vás totiž veľmi cenné tipy, po akej kvalitnej knihe siahnuť najbližšie. 

NINA ŠPITÁLNÍKOVÁ - SVĚDECTVÍ O ŽIVOTĚ V KLDR

Sloboda je pre mňa neopísateľne veľmi dôležitá. Je mi jednou z najväčších cenností aj napriek tomu, že som jej opak, absolútnu neslobodu, nikdy na vlastnej koži nezažila. Našťastie. 

Práve preto bolo pre mňa čítanie Svedectva neskutočne náročné. Ostatne asi ako pre všetkých čitateľov. To, čo sa tam písalo, by mohlo byť fantastickým námetom pre nový dystopický trhák. Až na to, že táto dystópia je pre 25 miliónov obyvateľov KĽDR skutočnosťou. To nevymyslíš, to je život.

Toto dielo bolo jedinečné. Autorka v rozhovoroch so siedmimi utečencami približuje stránky bežného severokórejského života. Ako vám štát priradí manžela. Ako je účelom ženy v zväzku rodiť deti. Ako sa vo voľnom čase nevenujete sebe ani rodine, ale strane a budovaniu štátu. Ako deti v školách rátajú matematické príklady o počte zavraždených Američanov a nepriateľov štátu. Ako si v oficiálnom kaderníckom salóne smiete vybrať len z oficiálnych, stranou povolených účesov. Ako vás môžu verejne popraviť, ak u vás pri kontrole nájdu zahraničný film. And the list goes on.

Oceňujem, že autorka do diela zahrnula rozhovory s ľuďmi rôznych vekových kategórií, rôznych sociálnych vrstiev, rôznej povahy i rôzneho vzťahu k štátnej ideológii. A taktiež to, že sa veľmi snažila rozhovor viesť zo svojej strany tak objektívne, ako sa len dalo, hoci muselo byť nesmierne ťažké držať svoje pohľady zo slobodnej Európy na uzde.

Po prečítaní tejto knihy si ešte viac vážim slobodu, aj keď som si nemyslela, že sa to ešte dá. No som strašne vďačná, že ma tu žiaden chumaj nenúti zavesiť si jeho obrázok na stenu a pravidelne ho leštiť.
Moje hodnotenie: 5*/5*

ROBERT FROST - NA SEVER OD BOSTONU

V marci som sa po prvý raz zoznámila s Robertom Frostom. Dlho ma zaujímalo, ako asi píše tento americký básnik a musím povedať, že mi až tak nesadol. Možno je to danou zbierkou, možno tematikou, ktorá mi vôbec nebola blízka a do ktorej som sa nevedela ponoriť. Verše boli pekné, to áno, ale nezanechali vo mne túžbu skúmať ďalšiu Frostovu tvorbu. 

Moje hodnotenie: 3,5*/5*

JANE AUSTENOVÁ - OPATSTVÍ NORTHANGER

Tento román ani v najmenšom nemá na moju milovanú Pýchu a predsudok, dokonca som si často hovorila, že pôsobí tak, ako keby toto dielo napísala úplne iná autorka. Rozdiely v štýle i prepracovanosti diela sú veľmi citeľné, na druhej strane je však citeľný aj Austenovej ostrovtip - rada sa kvalitne vysmieva hlavným aj vedľajším postavám, čomu zostala verná aj v Northangeri. Spoločenská satira je u Austenovej vždy veľmi lahodná. 

Každopádne však bol tento román roztomilo naivný, bolo to také jednoduché čítanie asi skôr pre mladšie ročníky vyžívajúce sa v romantike anglického 19. storočia. Ako tínedžerka by som zostala očarená. Nemôžem však tvrdiť, že som si toto ľahšie čítanie medzi hŕbou náročnej literatúry neužila. 😁Už sa teším, kedy spoznám aj zvyšok tvorby tejto skvelej spisovateľky.

Moje hodnotenie: 5*/5*

ASNE SEIERSTAD - JEDEN Z NÁS

Pre tých, čo nemajú radi dlhé recenzie - táto reportáž bola nesmierne kvalitná a zaujímavá, hoci miestami naozaj brutálna a ťažko spracovateľná. Z ponuky vydavateľstva Absynt zatiaľ to najlepšie, čo som čítala.

Pre tých, čo si radi prečítajú aj pár slov naviac: už od prvých strán som zostala príjemne prekvapená, že hoci je Seierstadovej rekonštrukcia Breivikovho života nabitá faktami, aj tak skôr mala ráz beletristického diela. Zrejme vďaka tomu čítanie plynie veľmi ľahko a rýchlo, netreba sa teda báť temer 600-stranovej bichle.

Počas celého procesu čítania tejto knihy som uvažovala nad tým, koľko práce muselo autorke dať spracovanie danej témy. Venovala sa totiž Breivikovmu životu od raného detstva v nefunkčnej rodine cez osamelé graffiťácke dospievanie až po fanatické priklonenie sa k antimultikulturalizmu. To všetko na základe rozhovorov s ľuďmi z Breivikovho okolia, pretože sám hlavný hrdina odmietol Seierstadovej poskytnúť svoj pohľad na vec. Okrem toho však autorka opisuje životy niekoľkých rodín, ktoré boli dotknuté Breivikovým bombovým a streleckým útokom z 22. júla 2011, a následný súdny proces.

Vďaka knihe som sa dozvedela mnoho informácií, o ktorých som predtým netušila. Napríklad, že keby nórske úrady a polícia reagovali rýchlejšie a efektívnejšie, mohli Breivika zastaviť oveľa skôr (sám útočník dokonca dvakrát volal na políciu, aby sa udal) a ušetriť tak hromadu nevinných životov. Pri čítaní som mala sto chutí kričať, ako je možné, že mal Breivik toľko "šťastia". A aké je desivé, že sa medzi nami pohybuje toľko šialencov, ktorí na prvý pohľad pôsobia normálne, až kým im neprepne.

Jeden z nás je veľmi silné, brutálne, kvalitné dielo, ktoré ani po 10 rokoch nestráca svoju aktuálnosť.

Moje hodnotenie: 5*/5* (kľudne aj 6, aj 7)

Čo dobrého ste naposledy prečítali vy?

S.