pondelok, 4. januára 2016

Ľudia

Jeden skvelý človek mi raz povedal, že to, kým ste, z vás robia ľudia, ktorým dovolíte dostať sa vám pod kožu. Ovplyvniť vás. Niekto môže mať dve, niekto dvadsať takých osôb. A každý do vášho života prináša niečo iné. Nevšedné. S niektorými ľuďmi vždy vediete hĺbavé debaty po večeroch pri tlmenom svetle lampy. S niektorými strávite jasný a živý deň plný nekoncentrovaného šťastia len tým, že ste spolu. Pri niektorých vám neprekáža, ak vás uvidia plakať. Niektorým podvedome a často aj vedome dovolíte, aby vás viedli a vždy ste zvedaví na ich názor, pretože je rozumný. Niektorí majú zvláštnu schopnosť dokázať vo vašom pohľade vyčítať všetko. S niektorými, hoci sa oproti svojmu minulému ja, ktoré vám z času na čas chýba, neporovnateľne zmenili, si stále máte čo povedať. Pri niektorých sa vám uľaví vďaka ich pozoruhodnej vlastnosti vedieť počúvať. A niektorí skrátka prijímajú rovnakú vlnovú dĺžku ako vy; smejete sa na rovnakých veciach, ale tiež v rovnakom momente dokážete povedať: "Toto je príliš". 
  Pre mňa je toto všetko osem ľudí. Osem ľudí, ktorí kompletne dotvárajú to, kto som. Každý z nich je iný, ale všetci majú v sebe istú dávku neobyčajnosti, ktorú v súčasnosti ťažko nájsť. Od každého prijímam čosi, od niekoho viac, od niekoho menej, ale predsa. Tvoria čriepky, ktoré do seba v konečnom dôsledku presne zapadajú. A v určitom momente sa nad tým všetkým pozastavíte a premýšľate nad tým, či to, čo vám prinášajú, je pre vás obohacujúce, alebo práve naopak. Totižto život je príliš krátky na to, aby ste robili, počúvali, schvaľovali, mysleli si a ospravedlňovali to, čo nechcete. 


Ľudia sú zvláštne tvory. Komplikované. S niektorými vybranými jedincami si rozumiete už po prvých piatich minútach konverzácie, ale niektorých nepochopíte ani po dlhšom čase strávenom po ich boku. V súčasnosti sa začína čoraz viac skloňovať slovné spojenie toxickí ľudia či napríklad energetickí upíri a verte alebo nie, každý z nás má niekoho takého vo svojom okolí. Sama mám naokolo takých ľudí požehnane a boli časy, keď mi svojimi skvelými "vysávačskými" schopnosťami vedeli spôsobiť poriadnu bolesť hlavy, ale pred pár mesiacmi som si uvedomila, že sa proti tomu dá skvele bojovať. Chce to síce poriadnu dávku sebaovládania a trpezlivosti, ale časom sa vám určite podarí týchto ľudí začať ignorovať. Premieňať ich plytké slová a skutky na vzduch, ktoré sa jednoducho rozplynie do okolia. 
  Najťažšie vždy je, ak vás o energiu oberá niekto, kto vám bol kedysi blízky. Vtedy v sebe zvádzate boj, či sa mu otočiť chrbtom alebo zotrvať v niečom, čo vás už ďalej neteší a neviete kvôli tomu po nociach spávať. Netvrdím, že nikdy nie je cesty späť, pretože je. Určite áno, avšak nie vždy sú obe strany pripravené na zmenu. A často je už príliš neskoro na akékoľvek zmierovanie. 
  Z vlastnej skúsenosti vám môžem povedať, že "dať košom" niekomu, kto býval kedysi spriaznenou dušou, je rovnako ťažké (ak nie ťažšie) ako bojovať za nápravu. Stalo sa mi to hneď s viacerými ľuďmi a pre mňa ako človeka s problémom hovoriť o svojich pocitoch, problémom vôbec hovoriť, sa to javilo ako nadľudská úloha. Nič z toho nebolo jednoduché a muselo prejsť niekoľko mesiacov, aby som si isté spomienky neprehrávala v hlave stále dookola, ale viete čo? Keď sa na to pozerám spätne, všetko to za to stálo. Pretože po dlhých rokoch rozporuplných pocitov v mojom vnútri sa tam konečne nachádza pokoj. 
  Nevýslovnú zásluhu na tom má moja osmička uvedomelých ľudí, ktorí o tom zrejme ani len netušia. A ani o tom, akú cenu pripisujem ich intelektu a závideniahodným povahám. Ako neskutočne si ich vážim a vážim si aj ich prítomnosť v mojom živote. Ale plánujem im to povedať. Všetkým. Lebo podľa mňa je neskutočne dôležité, aby vedeli, akú nevýslovnú cenu a dôležité miesto majú na svete. 
  Preto aj vy, ak máte svojim blízkym čo povedať, nedržte to v sebe. Pekné a úprimné slovo adresované správnej osobe môže totiž byť tým najkrajším darčekom, aký môžete človeku dať. :)

S.

4 komentáre:

  1. úplne krásne napísané!
    ja sa veľmi ľahko nechám ovplyvniť ľuďmi, ktorých mám rada. často to má svoje výhody, ale niekedy to je naozaj naprd.
    inak tento , teda vlastne už minulý, rok som si uvedomila, že "opustiť" ľudí, s ktorými ste boli kamarátmi veľmi veľmi dlho je naozaj ťažké. ale zato, že som to urobila, sa naozaj vo viacerých smeroch cítim lepšie. niekedy to treba takto spraviť, aspoň kvôli sebe ..

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. presne tak, opúšťať blízkych je ozaj zložité, ale myslím si, že keď ťa čo i len napadne, že by to zrejme bolo lepšie, treba to spraviť. niektoré veci sa totiž nedajú tak ľahko vyriešiť.. :/

      Odstrániť