streda, 22. júna 2016

Prečo som sa rozhodla neísť na stužkovú

Ako už napovedá názov článku, ďalšia vec z môjho zoznamu netypických vyhradených názorov sa točí okolo mojej neprítomnosti na stužkovej, ktorá moju triedu čaká... ani neviem kedy, ale v podstate je to nepodstatné. :D Vždy, keď túto skutočnosť niekomu oznámim, stretávam sa skoro s identickou reakciou u všetkých - čó, prečo nejdeš, na stužkovú musíš ísť, veď tam máš kamarátov, zabavíte sa, to je len raz za život, potom to budeš ľutovať, prečo ti to rodičia dovolili a podobne. To, ako to vidím ja, mi prišlo ako fajn téma na samostatný článok, pretože neprítomnosť na stužkovej je naozaj čosi, čo ľudia vo všeobecnosti (hlavne tí stužkovo nabudení) absolútne nechápu a sú schopní zavolať vám záchranku, lebo pochybujú o tom, že nie ste nebezpeční sami pre seba ani okolie. :D 
  V tomto článku sa vám teda pokúsim zhrnúť všetko, čo proti akcii tohto typu mám a podať vám môj pohľad na to, prečo sú to pre mňa zbytočne vyhodené peniaze.



  Nuž, začala by som možno tou praktickou stránkou veci, a tou sú peniaze. Tí, čo ste už stužku mali a zrejme aj tí, čo sa len chystáte, viete, že peniaze sa fakt rozkotúľajú všetkými smermi. Sála, hostia, jedlo, fotografi, kameramani, nejaký ten DJ... Baby samozrejme prehádžu celý svet hore nohami, aby našli tie správne šaty (a aby každá v miestnosti bledla závisťou), topánočky - čím vyššie, tým lepšie, pár desiatok eur kaderníčke, u ktorej si termín dohodli už tak tri a pol roka dopredu, kozmetičke, ktorá ich premení na stvorenia, v ktorých len ťažko budete hľadať ľudí, s ktorými ste strávili roky na strednej, a nesmieme zabudnúť ani na manikúru, lebo tá povýši stužkový outfit na vesmírnu úroveň. Čo som tým však chcela povedať je, že všetkých týchto vecí sa vám nazbiera 305 a výsledná suma neustále rastie a rastie. Stavte sa, že ešte týždeň pred akciou budete za niečo musieť doplácať. 
  Keď si to všetko zrátate dohromady, vyjde vám číslo, pri ktorom je už celkom na mieste uvažovať, či vám stojí za to vyhodiť takú hŕbu peňazí za jeden večer. Presne týmto smerom som myslela aj ja. Za 300-400€ si totižto môžete nájsť aj nejakú peknú dovolenku na peknom mieste. Ja s partiou premýšľame nad Parížom, hoci ako prvá destinácia bolo dohodnuté Nórsko. Avšak nenarodili sme sa do miliardárskej rodiny, čiže... Paríž. :D Uvidíme, ako nám to napokon celé vyjde, ale každopádne svoju stužkovú si spravíme na poriadnom výlete v zahraničí, z ktorého budeme mať omnoho viac ako z jedného prechľastaného večera. 

  Ako som už mierne načrtla vyššie, väčšina ľudí v stužke vidí fakt len príležitosť na ožratie. Počula som o desiatkach prípadov, ktoré sa opili ešte pred programom a celý večer bol dosť veľké fiasko, hoci dotyční si na druhý deň ani nič nepamätali. Voči tým ostatným, ktorí sa tam chceli skutočne zabaviť na úrovni a mať naozaj pekné spomienky, to ale nie je bohvieako fér. Keď sa predsa chcem spiť do nemoty, vybrakujem účet v banke a sadnem si v piatok večer do krčmy medzi štamgastov. S tým úzko súvisí aj pozývanie priateľov a návštevné hodiny, kedy sa tam dokonca prídu ožrať totálne cudzí ľudia. A to je mi už brutál čudné. :D 

  Jedným z mojich najobľúbenejších bodov tohto článku je rozhodne to, ako sa pred stužkou celá trieda do krvi háda, osočuje a kritizuje. Nikto nie je s ničím spokojný, ale nikto ani nie je ochotný priložiť ruku k dielu. Však tak je to najľahšie. Počas toľko očakávaného večera sa zrazu všetci tvária ako najväčší kamaráti, užívajú si, smejú sa spolu, zabávajú sa a padajú sľuby, ako ich priateľstvo neskončí ani po konci strednej... áno. :D Týždeň po stužkovej si už nedokážu prísť na meno a keď sa stretnú na ulici, radšej sa obrátia na druhú stranu, aby sa nemuseli navzájom pozdraviť. Isteže, česť výnimkám, ale ak zalovím v pamäti, asi som ešte nepočula o žiadnom takom prípade, kedy by to dopadlo ideálne.

  Ak ma už pár týždňov sledujete, možno ste vyrozumeli, že som veľmi hlboký introvert (a asi aj sociopat :) a dávam si veľký pozor, s kým sa bavím a s kým nie. A musím povedať, že čo sa týka stužkovej v mojej triede, tak sú to hlavne ľudia, čo ma odrádza od toho ísť tam. V triede je nás spolu všetkých 32, takže určite chápete, že sa tam stretáva hrozne veľa rozličných pováh. Nikoho nekritizujem, nejdem ich riešiť, akurát poviem, že niekde sa skrátka cítite príjemne, niekde nie. A zrovna v triede ja sa teda vôbec príjemne necítim. :D Narážajú tam na seba energie, ktoré sú úplné antipóly. A som toho názoru, že povahu človeka nezmeníte, takže je viac-menej zbytočné sa pokúšať o nejaké zmierovanie vlnových dĺžok. (Ale je to sranda, lebo keď sa niečo takéto vyskytlo na základnej, dalo sa s tým niečo robiť, no na strednej už na to nemám chuť a je mi to jedno. :D To asi prichádza s vekom, blbosti totiž treba filtrovať.)
  Hlavná myšlienka tohto odstavca je taká, že si nedokážem predstaviť baviť sa tam s ľuďmi, s ktorými som si za 4 roky sotva ráno povedala ahoj a poobede ďalšie ahoj. 2 slová. Netvrdím, že sú zlí, akurát sme každý niekde inde a ani nemáme chuť bližšie sa spoznávať. A, paradoxne, zrovna dvaja ľudia, ktorých v triede milujem najviac, na stužkovú tiež nechcú ísť, takže tým pádom u mňa táto udalosť padla na celej čiare. :D

  Viete, čo najviac zbožňujem? Argument, že stužková je tradícia a tradície sa nesmú meniť. Pf. Kto to kedy kam napísal? Čo za nezmysel to je? Nikto nikomu neprikázal, že je to povinné a musí sa to každý boží rok opakovať podľa nejakej zvláštnej šablóny. A ľudia ako ovečky to nasledujú v slepom domnení, že keď sa to ta robí už X rokov, tak je to správne. Naša mentalita je proste založená na tom, že nové veci sú zlé veci, čo prakticky hraničí s xenofóbiou. Podľa mňa by napríklad bolo veľmi fajn ísť na stužkovú k moru, na poznávací zájazd alebo vymyslieť niečo neobkukané a originálne. Povedzme si na rovinu, aj samotná stužkovacia slávnosť môže byť plná elegancie a pátosu aj niekde úplne inde ako na pódiu v mestskom kulturáku. Je to však zakorenené niekde hlboko v ľuďoch a ešte veľa vody pretečie, kým sa to začne meniť.

  V samej podstate si myslím, že stužková nie je zlá vec a mohlo by to byť naozaj pekné. Ale nie takým štýlom, ako sa robia v dnešnej dobe. Všetko je totálne na jedno kopyto, ešte aj priebeh má každá jedna rovnaký. Opakuje sa aj program, afterfilmy a aj pocity účastníkov. Pýtala som sa maminy, aké to bolo, keď mala stužkovú ona, ale povedala, že skoro rovnaké ako dnes. Tiež z toho nebola nadšená a prezradila mi, že ona by na svoju stužku tiež najradšej nebola šla. A práve to je dôvod, prečo ma naši v tomto mojom rozhodnutí podporujú.

 Ako to vidíte vy? Aké máte dojmy z vašej stužkovej a naopak, ako sa na ňu chystáte?

Prosím, neberte tento článok príliš vážne, jedná sa čisto o zbierku mojich vlastných osobných pocitov a názorov, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi iných ľudí. Ale je to fajn, všetci sme rôzni a každý máme svoju pravdu. Niekto proste stužkové môže, niekto nie. Mier s vami. :) 

S.

9 komentárov:

  1. Jako je vidět, že to máš rozmyšlený. A jestli si fakt takový introvert jak píšeš a neužila by sis to, tak tě i docela chápu. Já osobně bych to asi nevynechala no...:)

    eLblog

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ono... viem, źe keby som tam bola, tak už by som sa snažila z toho večera vytrieskať čo najviac a užiť si to. Ale určite by tam bolo mnoho vecí, čo by mi vadilo a celý zážitok kazilo. :)

      Odstrániť
  2. Tiež som nebola,z toho dôvodu že náš triedny kolektív bol absolútne hrozný. Samozrejme som musela počúvať tie kecy okolo ako to budem strašne ľutovať :) Nakoniec to u nás dopadlo tak, že stužková skončila po dvoch hodinách, pretože "zdravé jadro kolektívu" sa zobralo a odišlo na svoju vlastnú VIP party. Zvyšok triedy buď znechutene odišiel domov alebo ostal (ostalo nejakých 5 ľudí + učitelia). Teraz mám 22 a vôbec svoje rozhodnutie neľutujem :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Naprosto mi mluvíš z duše. Já jsem na stužkováku sice byla, ale že by to bylo něco, kde rozhodně nesmím chybět, tak to rozhodně ne :D. Povedlo se mi bojkotovat i maturitní ples, kde jsem vydržela pár hodin a pak se rychle vypařila, takže nějaký zašlapávání šerpy o půlnoci jsem úplně propásla a nelituju toho. Nemám tyhle povinný akce ráda, radši ten čas strávim nějak smysluplněji, nehledě na ty vyhozený peníze přesně jak píšeš.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Úplne s tebou súhlasím. My to máme v triede tak isto.. množstvo rôznych pováh a s väčšinou ľudí si poviem len tie dve slová ráno a poobede - ahoj a ahoj. A dokonca možno s niektorými ani to nie. Myslím, že keby sme mi dve spolu v triede tak by sme si sadli, máme toho dosť spoločného :D
    Girl with pink nails

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Chápem tvoje dôvody a pokiaľ naozaj nie ste scelený kolektív tak to možno fakt nemá význam. Pokiaľ ale ide o našu stužkovú, áno možno sme sa trochu občas povadili (bolo nás 31 dievčat - PaSA), no v konečnom dôsledku to bol krásny slávnostný večer ktorý sme si užili spolu aj s našimi rodinami a keby sa mala opakovať znovu, šla by som na ňu zas. Je to ako s promóciou alebo svadbou.

    NITA

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V tvojom prípade to bolo určite super a dokážem si to predstaviť aj takto. :) Len skutočnosť je s tým nezlúčiteľná. :D

      Odstrániť
  6. To máš dobré, keď si môžeš vybrať, či pôjdeš na stužkovú alebo nie. Ja som tiež nechcela ísť, ale musela som, naša triedna učiteľka by neakceptovala, aby niekto nešiel, ak nemal naozaj objektívny dôvod. Bolo to pred 10 rokmi a vtedy stužková ešte toľko nestála, nebolo nevyhnutné mať šaty, účes a makeup ako na ples, takže peňazí som kvôli tomu veľa neminula, len bolo treba si to "odtrpieť". Keby som však nešla, triedna učiteľka by sa mi určite pomstila na maturitách, a to som nechcela. Ale dodnes na ten večer radšej nespomínam. Odišla som odtiaľ samozrejme medzi prvými, a ani to sa triednej nepáčilo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To ma ozaj mrzí, že si sa nemohla slobodne rozhodnúť. Každý by mal mať túto možnosť, pretože aj ja sama viem o ceľa ľuďoch, čo tam ísť nechceli, ale boli donútení.

      Odstrániť