pondelok, 2. januára 2017

Môj Insta rok 2016

Tušíte správne - o malú chvíľu vás vpustím do zákulisia môjho roku 2016 z pohľadu najvýznamnejších udalostí zachytených Instagramom, ktorému som úplne prepadla. Bolo to 365 (a jeden navyše) dní plných smiechu, šťastia, lásky, splnených snov, no na druhej strane aj zamýšľania sa nad desivou budúcnosťou, prepadania smútku, melanchólii a vracania sa k minulosti, ktorej sa nedokážem zbaviť. Blogosféra je momentálne plná článkov o tom, ako pre mnohých z vás bol rok 2016 tým najlepším vôbec, no niečo mi hovorí, že ja sa k vám v tomto pridať nemôžem. Že už som zažila aj oveľa šťastnejšie roky, než bol tento. Netrúfam si povedať, či bude nasledujúci rok iný, pretože sa poznám a viem, čo asi od seba očakávať a čo nie. Čaká ma toľko zmien, že som skutočne vystrašená. A nemám poňatia, ako sa tohto strachu zbaviť. Na druhej strane však viem, že sa musím zo všetkých síl snažiť hľadať taký stav šťastia, aký som dosahovala pred rokom a pol, lebo spokojnejšiu S. ste ešte nevideli. Bolo mi dobre so svetom, s ľuďmi okolo aj so sebou samou. A k tomu by som sa hrozne rada vrátila, ani neviete, ako veľmi.
  Keď už s vami zdieľam tak obrovskú časť môjho života, nahliadnite aj medzi highlighty uplynulých 366 dní. :)

Táto fotka sa na mojom Instagrame objavila začiatkom januára. Milujem ju, lebo z nej priam sála ten chlad a mráz, no na druhej strane svojím spôsobom roztomilá ostýchavosť mne vlastná. Je to momentka, no výborne vystihuje moje pocity, keď ma niekto chce fotiť. :D

Okrem toho bol január zasvätený sebapoznávaniu. Veľa som premýšľala o svojich názoroch, postojoch, o tom, čo hľadám vo svete aj v ľuďoch ako takých, za čo chcem bojovať a čo chcem nechať ísť. Bola som vtedy skutočne šťastná v tom najhlbšom slova zmysle. Medzi iným som mala obrovskú chuť blogovať a moja hlava bola plná nápadov. Celkovo bol teda január jedným z najkrajších mesiacov roka. 

Kedysi na konci februára sme mali s kamoškou Aďou menší photoshoot a vznikol tam aj tento záber, ktorý som si úprimne neskutočne zamilovala. Sme to my, vyrehotané a tak trochu šialené, no kamky až za hrob. :)
 ★
Druhý mesiac roku 2016 priniesol poriadne dlhý štrajk učiteľov, kedy sme boli približne 2 týždne doma, čo sa neskôr odrazilo na enormnom dobiehaní učiva (rovná sa stresy :D). Vďaka tomu som aspoň poriešila mnoho iných záležitostí a človeka vždy poteší, keď si môže poškrtať povinnosti zo zoznamu. :) Na blog som napísala jeden veľmi osobný článok o láske z môjho pohľadu a je to jeden z tých, na ktoré som najviac hrdá. Popri príjemnostiach sa ale začali objavovať aj zdravotné ťažkosti v rodine a hoci toto patrí k životu, nedá sa s tým veľmi vyrovnať a ostať pokojný. To bol jeden z momentov, ktoré mi na čele nasadili minulý rok permanentné vrásky.
Zistila som, že v marci som mala akúsi Insta prestávku a pridávala až v apríli, no táto fotka vznikla koncom marca a očividne už bolo dosť teplo, aby sa nám predrali naše mini narcisy von zo zeme. A ja, tvor, čo zo všetkých ročných období najviac miluje jar, každý rok presne na toto čakám. Lebo je to neklamný znak toho, že zima konečne odišla. :)

Hoci sa príroda okolo mňa prebúdzala a obliekala do farebného šatu, vo mne po februárových udalostiach ostalo semienko pochybností a neschopnosti užívať si každý deň naplno. Stránila som sa ľudí, no vtedy som bola ponechaná napospas hlasným myšlienkam, a tak nebolo dobre ani jedno, ani druhé. Ujasňovala som si, že mám radšej pokoj a ticho ako hlučnú spoločnosť. A zas a znova som sa zahĺbila do seba, tento raz však najviac v celom mojom živote.
V apríli som sa naplno odviazala a do mojej izby pribudlo toľko nových dekorácií, že by to zaplnilo menší byt. :D Ale neľutujem žiadnu kúpu, pretože vďaka všetkým týmto hlúpostiam, čo človek vôbec nepotrebuje, sa vo svojej izbe cítim tak príjemne, že sa to slovami skutočne nedá opísať. :)
V skutočnosti vlastne ani netuším, ako prešiel apríl. Vďaka blogu som si trochu osviežila pamäť a zistila, že som dosť kritizovala negativitu okolo seba a to, že ľudia si navzájom dupú po snoch a túžbach. Majstrovala som nové a nové dekorácie do izby a tie aprílové sú asi moje najobľúbenejšie z celého roka. :) Taktiež som bola na konci marca hrozne chorá a to ovplyvnilo celý apríl aj zvyšok roka, lebo som kvôli tomu vybehla z rutiny cvičenia (ku ktorej sa ale od nového roka plánujem vrátiť), takže som z toho bola príšerne nervózna. :D
Máj bol krásne teplý, slnečný a pre mňa dôležitý najmä v tom, že som zistila, že RHCP plánujú na september v Prahe koncert (a v hlave si už premietala všetky plány, ako a kde kúpiť lístky, koho vziať so sebou, ako cestovať, kde nocovať a podobne, lebo som vedela, že tento rok bude tým, kedy ich konečne uvidím live :).

V máji som vám napísala fakt rozsiahle články o tom, prečo blogujem a aké je to žiť v koži introverta. Tieto dve veci mi myseľ zamestnávali aj po dopísaní týchto článkov a vôbec celý máj tomu bol zasvätený. Vtedy som vám tu ponúkala svoje knižky na predaj za malý peniaz a mnoho z nich je stále v ponuke. ;)
Jún priniesol úžasné akcie s úžasnými ľuďmi, medzi inými aj Deň piknikov strávený, ako inak, na pikniku v Sade Janka Kráľa v Bratiske. Inak bol plný slnka a bezstarostnosti, pretože úspešne končil tretí ročník na strednej, mimochodom ozaj jednoduchý, leto bolo na dosah a sloboda už v hrsti.

Boli tu články o drinkoch, o DIY do izby a zo všetkého kričala spokojnosť. Stalo sa niekoľko pekných akcií, rozhovorov, zážitkov a ľudia boli až na drobné depky celí rozžiarení. Zase raz to bolo naozaj veľmi živé, farebné a šťastné obdobie života.
V júli sa toho až tak veľa nedialo a pamätám si, že ani nebolo bohvieaké počasie. Z tohto blázninca sme utiekli do horúceho Grécka a táto fotka je práve z nebeskej cesty tam.

Júl bol medzníkom medzi užívaním života a serióznym zamýšľaním sa nad budúcnosťou. Čo maturity, kam po nich, čo študovať, kde študovať a načo vlastne. To všetko (a niečo navyše) prinieslo naozaj zaujímavú depresiu, asi jednu z najhorších v mojom živote. Doteraz pociťujem jej následky. Spoločnosť mi na dennom poriadku robil nový album RHCP a zas a znovu sa mi potvrdilo, že táto skupina je tu so mnou v najlepšom aj najhoršom. A že ma dennodenne zachraňujú (rozumej keď už nič iné, odpútavajú od chmúrnych myšlienok :D).
Ak ste so mnou tak dlhú dobu, v auguste sme s kamoškou zavítali na Grape, o ktorom som vám písala tu. Nebol to môj najobľúbenejší festivalový ročník, ale na druhej strane bol plný fajn zážitkov a v konečnom dôsledku ho neľutujem. (A už mám aj kúpené lístky na budúcoročnú Pohodu, weeey!)

Depka pokračovala. Čo pokračovala. Ešte sa znásobila. Bojovala som proti nej stretávaním s najbližšími, akciami, ktoré mi nedovolili myslieť na hlúposti, hudbou aj písaním. S rodinou sme sa zase raz boli nadýchať gréckeho vzduchu, no musím povedať, že pre mňa osobne bola táto dovolenka sklamaním, čo tiež neprispelo k pozitívnemu naladeniu. Jediným svetielkom nádeje bol blížiaci sa september, ktorý sa mi navždy zapísal do hlavy. :)
Tu ste si už pred štyrmi mesiacmi mohli prečítať o mojom splnenom sne - zažiť Red Hotov na vlastnej koži. Patril im prvý septembrový víkend a energiu z tohto koncertu som čerpala až do konca mesiaca. A pevne verím, že takýto obrovský zážitok vo mne bude rezonovať ešte ani na smrteľnej posteli. :)

Koncert mi proste zlepšil život. Nekecám. :D September 2016 mám po predepkovanom lete uložený v hlave ako šťastný, žiarivý mesiac plný energie, úsmevov, šťastia. Jednoznačne to najlepšie, čo ma v minulom roku postretlo. Vedela som, že toto je moja injekcia pozitivity a že z tohto zážitku budem čerpať optimistické vibrácie ešte veľmi dlho. Pridala sa k tomu aj situácia na Bratislavskom hrade, kde sa s nami až príliš horlivo fotili japonskí turisti a bolo to tak milé, že sa mi aj teraz z toho chce skákať radosťou. :D
Október priniesol moje neobľúbené ročné obdobie - jeseň. Všetci okolo mňa sa však z nej tešili a mňa to nakazilo aj napriek tomu, že som zásadne proti. :D Moja izba sa tak premenila na doupě žiariace odtieňmi žltej, oranžovej a červenej - a nesťažovala som sa. :D
V októbri som sa oficiálne stala 19-ročnou. Čaká ma posledný násťročný rok a tým aj koniec detským letám. Čo bol tiež významný míľnik, keď tak nad tým uvažujem. :D Vtedy som to až tak veľmi neriešila, načo aj, ale čas stále beží a o chvíľu sú tu ďalšie narodky. Och, moje božstvá, nie som na to asi ešte pripravená. :D Vypustila som von článok o mojej existenciálnej úzkosti, ktorý naznačoval ďalšie neveselé obdobie života. 
V novembri som na Insta uverejnila túto moju amálkovskú fotku z jesenného fotenia na oznamko a ani si neviete predstaviť, ako som sa tam do seba zaľúbila. :D A taktiež do parku, kde sme fotili, lebo tam to vyzeralo ako v slnkom zaliatej farebnej rozprávke. :)

Tento mesiac priniesol udalosti, ktoré vo mne rozpútali taký zmätok, ako ešte nikdy. Čo ako by som vám o tom chcela povedať viac, nenachádzam vhodné slová. Moje srdce dostalo a stále dostáva poriadne zabrať a zrazu riešim úplne iné veci, ako svoju budúcnosť, no aj naďalej rovnako (ak nie ešte viac) vážne. 
Posledná dvanásta fotka pochádza zo 16. decembra, kedy sme boli pozrieť A. na stužkovej. Na blogu už som vám písala, prečo ja stužkové nemám rada a prečo som na tú svoju ani nešla, tak verní čitatelia vedia (ak ste noví a máte záujem, môžete si prečítať tu). Avšak mojich kamarátov som chcela ísť pozrieť, pretože viem, že to pre nich mnoho znamená a na tom záleží najviac. :) Takže som prehrýzla svoju nechuť k takýmto akciám a touto decembrovou som uzavrela tohtoročné návštevy. :D

Tento mesiac bol zasvätený vrelému očakávaniu Vianoc a ignorovaniu všetkého ostatného (no dobre... ignorovala som všetko ostatné okrem občianskej, z ktorej som písala dvojhodinovú písomku z celého doterajšieho učiva evr, takže som sa na to učila ako blbá :D). Konalo sa mnoho návštev, mnoho spokojnosti. Odhliadnuc od pár drobností, bolo to príjemné zakončenie roka. :)

Čo si teda myslím o svojom roku 2016? Že bol... taký... ako horská dráha. Raz som bola hore v oblakoch, plná zadúšajúceho šťastia, splnených prianí a lásky, inokedy dole v najčernejších depkách a úprimne aj slzách. Takto sa to počas uplynulých 12 mesiacov stihlo otočiť niekoľko ráz. No hoci som zažila aj nepríjemné veci (ktoré si však väčšinou privádzam sama), som TAK VEĽMI vďačná za tie krásne, až to bolí. Zažila som neskutočné veci, ktoré si vážim viac než čokoľvek iné. Mám šťastie mať po boku úžasných ľudí, ktorí hoci majú sami problémy, nikdy neváhajú podať pomocnú ruku mne - aj keď som ich odstrkovala a bola totálna pain in the ass. :D Na veľa vecí som sa začala pozerať dospelejším pohľadom, vážne sa zamýšľať, čo zo mňa bude o 5 rokov, aké sú moje prednosti a čo sú nedostatky. 2016 bol rok venovaný môjmu vnútru a rozvíjaniu porozumenia všetkým procesom, čo vo mne prebiehali. Pretože verím, že aby sa človek mohol posunúť vo svete, musí sa najprv posunúť sám v sebe. A to je vždy dobrý štart. :)

Aký bol váš rok 2016?

S. 

14 komentárov:

  1. Najprv som ani poriadne neplánovala čítať sumarizáciu roku vo všeobecnosti u blogeriek, no niektoré články ma celkom milo prekvapili. :) Ja sa tiež nepridávama do skupiny "môj najlepší rok", pretože síce nebol ani zlý, ale netitulovala by som ho ani najlepším. Mal lepšie i horšie chvílky, nudné dni plné ničnerobenia ale aj dni plné inšpirácie a kreativity. Uvidíme, čo prinesie tento ďalší rok.
    P.S. Tá fotka z lietadla je nádherná! ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja vždy rada spätne pozerám fotky, hlavne tie, ktoré mi trošku priblížia tie krásne momenty a spomienky :) xx

    Simona | LIVEINFOXWORLD.BLOGSPOT.COM

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja som tiež tento rok nemala moc dobrý, prepadali ma rôzne nálady a častokrát bolo ťažké to hodiť za hlavu a ísť ďalej.. no tieto fotky sú parádne je pekné mať také momenty :)

    ORLLING

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Pěkný tip na článek. Takhle si shrnout celý rok :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ohlížet se je potřeba a to obzvlášť když je za čím ;) Moc pěkný článek, s těmi jahodami vypadáte přísně :D

    http://www.obycejny-blog.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Krásně napsané. Je skvělé, že jsi si udělala takový přehled každého měsíce. Když si budeš ten rok 2016 chtít připomenout, budeš tu mít všechno. :) i když se na něco třeba ne moc hezky vzpomíná. :/
    Krásný rok 2017! ❤

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Já vás nechápu...Nechápu vás, co máte tak hezký insta..Já ho prostě neumím mít, žádné fotky mi nenavazujou nic! :D Každopádně ti přeji ještě krásnější rok 2017 :)))
    www.littlepieceofmyhappiness.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ti. :) Ver mi, že ja som zo začiatku bola tiež hrozne nespokojná so svojím Instagramom. :D Ale asi až v posledných mesiacoch som našla schému, podľa ktorej pridávam fotky a konečne sa mi to páči.

      Odstrániť
  8. Zrovna nedávno jsem si projížděla profil na insta a vzpomínala na celej divokej rok 2016 a přála si aby byl rok 2017 stejně krásný ale míň divoký a tobě přeji ať se rok 2017 co nejvíc vydaří ! :)

    LenaČerge

    OdpovedaťOdstrániť
  9. pekné fotky, no najviac sa mi páči ta prvá, presne takú nejakú výraznú bundu som hľadala na lyže :)
    Drew's Beauty

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Veľmi pekné fotky.. aj ja som v poslednej dobe Instagramu prepadla, no mojich fotiek za rok 2016 nie je veľa :)
    Caroline

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Mám ráda podobné články :) Do Řecka se chystáme letos, tak snad ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Kársny ro si mhola amť ! :) super fotky ! :))

    Tammybeaty

    OdpovedaťOdstrániť