piatok 15. septembra 2017

Leto plné rozjímania

Moje tohtoročné leto bolo sprevádzané najdlhšími prázdninami, aké môže človek v živote zažiť. Prechod medzi strednou a vysokou školou, inak známy aj ako 4-mesačné ničnerobenie, ubehol neuveriteľne rýchlo. Hovorí sa, že čas beží závratnou rýchlosťou pre tých, ktorí žijú naplno každý deň. To sa o mne povedať nedalo. Voľno som skôr zasvätila pokojným činnostiam ako čítanie a písanie. Kopec času som venovala filmom a seriálom, ktoré som ešte počas maturít odsunula bokom. Z toho vyplýva, že som bola skutočne často doma - ale neprekáža mi to, som ten typ, čo si to skrátka dokáže poriadne užiť aj vo vlastnom hniezde (a aj pri činnostiach ako umývanie okien, ak mi pri tom hrajú moje obľúbené Spotify playlisty). ;) To hniezdo však celé leto okupovali páni robotníci, takže som sa veľmi často budila na zvuky zbíjačky a pokrikovanie chlapov... No sen, čo vám poviem. Každopádne sa ale z výsledku tešíme, lebo dom konečne vyzerá presne podľa našich predstáv. :)
  Aby sa však nepovedalo, že som z domu nevystrčila ani nos, strihla som si dve dovolenky, pár cestovateľských akcií, desiatky grilovačiek, dve-tri prespávačky a niekoľko rendez-vous s najbližšími. Traja z nich si počas leta strihli krásne okrúhle narodeniny, čo sme aj patrične oslávili (i keď nutné povedať, že aj diaľkovo). Teplo som si neužila tak, ako som chcela, pretože najhorúcejší týždeň nášho slovenského leta som strávila v Paríži.
  Keď sa na to všetko spätne pozerám, kľudne to mohlo byť najkrajšie leto môjho života. Ale nebolo, lebo mu niečo chýbalo. 

Jún
  Pohľad na túto fotku vo mne zakaždým roznieti oheň smútku. Ako som už vo viacerých článkoch tu na blogu naznačovala, tento rok je pre našu rodinu veľmi ťažký. A to hneď z niekoľkých hľadísk, no tým najťažším je prekonať stratu blízkeho. Niekoho, kto je pri vás odmalička, kto bol súčasťou vašich najšťastnejších okamihov a kto vám ukázal najčistejšiu lásku, akou je vôbec možné milovať. Kto je pre vás každým dňom väčšou inšpiráciou. Je to rana. O to väčšia, keď to príde náhle. Smutnú správu som dostala uprostred slovenčiny dva týždne pred maturitou a v tom momente som si myslela, že sa nikdy nedám dokopy. A svojím spôsobom som sa zatiaľ nedala. Viete... mala som obrovské šťastie, že som počas takmer 20 rokov, čo behám po tejto planéte, ešte nestratila nikoho blízkeho. Nepoznala som ten pocit, nevedela som, čo všetko to obnáša. Som za to nesmierne vďačná, ale svojím spôsobom to celé o to väčšmi bolí. Teda nie som si istá, či je bolesť vhodné slovo. Lebo to, čo cítim od onoho osudného dňa, sa skôr dá definovať ako prázdno. Takže si určite viete predstaviť, čo zamestnávalo moju myseľ a odpútavalo ma od prežívania pekných chvíľ. Aj stále zamestnáva. Niet dňa, kedy by som na to všetko nemyslela. A keď niekde narazím na starú fotku, v hlave sa mi vynorí tá či oná spomienka alebo sa rozhodnem na prstenníček navliecť prsteň, čo mi tá osoba darovala na narodeniny, sú to muky. Ale aj to patrí k životu a bohužiaľ sa tomu musíme poddať, lebo nad smrťou nie je možné vyhrať. 
  Jún bol mesiacom, kedy v nás doznievali zážitky z maturít. S kamarátom sme hneď vo štvrtok po poslednej skúške vybehli do mesta a pri pohári vína ostali až do noci. Hneď potom ma čakala víkendová prespávačka s kamoškami, veľa kávových a pivných stretnutí. Medzi iným som mala aj troje prijímačky na výšku, čiže stresy navyše. Podnikli sme pár výletov do Blavy, aby sme si nahrabali niekoľko outfitov vhodných do metropoly lásky. S kamoškou, čo sa po gympli vydala za novým životom do Anglicka, sme posledný spoločný deň strávili sledovaním obľúbených filmov (rozumej Hriešny tanec a Twilight, ktoré poznáme naspamäť :D). Bola som s druhou kamoškou v kine na Baywatchi a odpadla som, aká blbosť to bola - nie, že by som čakala niečo iné. :D S treťou kamoškou sme sa vydali do wellnesu v neďalekej dedine, kde sme zažili aj kúpanie v daždi. Posledný júnový deň som strávila v spoločnosti seba, keď som išla na menšiu pochôdzku po Bratislave a bolo to veľmi fajn. :)

 Júl
  Júl bol okrem mojej účasti na Pohode o dosť kľudnejší ako jún. Bolo to hlavne preto, že moji kamaráti sa porozliezali za pracovnými povinnosťami a mali skutočne minimum voľného času. A bolo ťažké ich voľný čas skĺbiť s mojím voľným časom. Celkom ma mrzelo, že moja robota sa toto leto trochu zastavila, lebo som bola jediná bez príjmu! :D V snahe vyhnúť sa tomu som prelozila veľa inzerátov, ale nič ma neoslovilo natoľko, aby som to skúsila. Júl však priniesol aj príjemné akcie ako napríklad premietanie filmu Bába z ledu v amfiteátri pod hradom u nás v LV, návšteva môjho bratranca s jeho malou polročnou dcérkou a hubárska výprava u starkej. :)

August
  August bol pre mňa mesiacom, počas ktorého som bola asi najspokojnejšia. Mohol za to fakt, že som polovicu z neho strávila v zahraničí. :D Ako už viete, s kamarátom sme v prvý augustový týždeň leteli do Paríža a potom s rodinou do Grécka. Obe dovolenky boli skutočne úžasné a veľmi ťažko sa mi vracalo domov. Niesli sa totiž v duchu oddychu, slobody a nemyslenia na všetko zlé, čo sme nechali doma. Môj blog 19. augusta oslávil 7. výročie (weeey!). Konečne som si poriadne zaplávala, nachytala vitamín D a prečítala 12 kníh. :)

September
  Koniec augusta znamenal priblíženie nástupu do novej školy. Okrem zápisu predmetov a iných záležitostí sme sa začiatkom septembra vybrali do Brna, aby sme si povybavovali všetky možné zľavové preukazy (lebo predsa nebudeme jazdiť za plné ceny... :D). Bolo to super, lebo sme veľa vybavili a zároveň to bol veľmi fajn výlet. Stihla som si tiež kúpiť nový mobil, lebo môj predošlý už nestíhal a bála som sa, aby mi nevypovedal službu práve v Brne. Neviem, kde by som si tam narýchlo zháňala nový (a za čo :D). September tiež priniesol cesty k starkej, túlanie sa po Ikei a vinobranie v neďalekej susednej dedine, kde sme si s kamoškou užili burčák. :) A medzi iným sa konečne ukončili všetky práce, čo prebiehali na našom dome. Na fotke hore môžete vidieť naše nové sivé chodníky, antracitové dvere a šedý obklad na stenách. Prvé poschodie je biele a veľmi pekne to spolu kontrastuje. Moderné ako ríbezľové vínko!

*
  Keď som si pre tento článok listovala diárom, spomenula som si hneď na niekoľko akcií, na ktoré som už aj zabudla. Celkom ma potešilo, že som spravila toto zhrnutie, lebo sa k nemu určite rada vrátim aj ja sama, ako to je napríklad v prípade tohto spred dvoch rokov. Milujem si pripomínať to, na čo sa oplatí spomínať. Svojím spôsobom je toto pre mňa symbolický článok, pretože zajtra sa sťahujem do Brna a za mojím letom som spravila aspoň takúto pomyselnú bodku. :) V podstate netuším, ako to bude ďalej s blogom. Určite neplánujem skončiť, ale možno nebudem mať toľko času na fotenie a písanie, ako by som chcela. No uvidíme. Niečo určite vymyslím, lebo po pauze počas maturít som nabrala druhý dych a opäť raz moje sŕdcko prekypuje láskou k blogovaniu.

Aké ste mali leto vy? :)

S.

3 komentáre: