Prečítané v apríli

Začiatkom tohto roka som si myslela, že popri písaní diplomovky, odovzdávaní seminárok a plnení semestrálnych úloh nebudem mať vôbec čas čítať, lebo záver štúdia mi poprehadzuje zoznam priorít. Je síce pravda, že času na čítanie mám menej, ale na druhej strane si ho aj tak stále dokážem nájsť. Hoci aj vo vlaku či v električke ráno cestou do práce. Vážne čítam vždy, keď to ide. Preto som aj napriek študentským okolnostiam so svojím tohtoročným čítaním veľmi spokojná. Inak tomu nebolo ani v apríli, kedy som v rukách držala niekoľko skvelých kníh. Práve o nich by som vám dnes rada čo-to povedala. 

JOANNA GIERAK-ONOSZKO - 27 SMRTÍ TOBYHO OBEDA

Milujem knihy od Absyntu, pretože mi otvárajú oči. Bez zbytočného preháňania. Presvedčila som sa o tom pri Streľbe v Kodani, ktorá mi mnou idealizovanú Škandináviu ukázala v inom svetle. To isté sa stalo aj teraz, ibaže s Kanadou. Vždy som ju vnímala ako uvoľnenú liberálnu krajinu, kde sú veci na poriadku. Nemohla som sa však viac mýliť.

Vďaka reportáži Joanny Gierak-Onoszko som sa vnorila do trpkej minulosti tohto severoamerického štátu. Kanada sa totiž roky mlčky prizerala, ako európski misionári v internátnych školách berú do parády domorodé deti a vytĺkajú z nich popri negramotnosti aj ich rodný jazyk, kultúru, citové väzby, dušu. Autorka zaznamenala veľké množstvo autentických výpovedí mnohých z tisícok obetí, ktoré prežili internátne školy pre chudobné pôvodné obyvateľstvo. Preživší v brutálne otvorenej spovedi opisujú fyzické tresty, pohlavné zneužívanie, dehumanizáciu, pošliapanie dôstojnosti, čo viedlo k rôznym typom závislostí a neschopnosti začleniť sa neskôr do vlastného života i do spoločnosti. A tiež to, že kanadská vláda sa tomu všetkému iba prizerala. Vlastne nielen to. Účelne bránila tomu, aby po rokoch riadne prebehol proces odškodnenia obetí, ktoré sa aj napriek doživotnej traume rozhodli prehovoriť, vrátiť sa v spomienkach k hrôzostrašným detským letám a bojovať za pravdu.

Táto reportáž bola jednou z najbrutálnejších kníh, aké som kedy čítala. Miestami mi bolo fyzicky zle. Opisujú sa tam totiž neskutočné veci. Aj napriek tomu, že v knihe nájdete desiatky scén vykresľujúcich týranie detí, ma asi najviac zabolelo práve to, aké ľahké je potlačiť druhú kultúru, pridusiť ju, vymazať z povrchu zemského. A aká je to veľká škoda.

DELIA OWENS - KDE RAKY SPIEVAJÚ

Vskutku dojímavý príbeh o samote a o(d)pustení zasadený do prostredia divokej prírody Severnej Karolíny. Námet hodnotím veľmi kladne, najmä zachytenie spoločnosti, ktorá sa na každého, kto patrí na jej okraj, díva skrz prsty.

Každopádne som sa však nemohla zbaviť dojmu, že jednotlivé línie príbehu neboli dotiahnuté tak, ako byť mohli. Celý čas som čakala na nejaký zvrat, na nejaké prekvapenie. To sa ale nedostavilo a do značnej miery bolo pre mňa napredovanie románu predvídateľné.

Knihe som udelila 4* v hodnotení na Goodreads, ale poviem vám, že to boli určite slabšie 4*, ako zvyknem väčšinou udeľovať...

JÚLIUS SATINSKÝ - NEVARÍM, NEVARÍŠ, NEVARÍME

Toto bola taká zopár-desiatok-stranová jednohubka pred nedeľným obedom pre všetkých, čo nevaria, iba obsmŕdajú v kuchyni, nakúkajú do hrncov a zavadzajú tým, čo varia. Táto charakteristika na mňa veľmi sedí, preto mi sadla aj knižka. Nájdete v nej typický Satinského humor, rôzne slovné akrobacie a prazvláštne recepty či kulinárske fígle. 

Za mňa bolo toto také milé úsmevné čítanie, nič prelomové, ale také pohodičkové. Musím však povedať, že od Satinského som už čítala aj kvalitnejšie texty.

CHIMAMANDA NGOZI ADICHIE - AMERIKÁNA

Milujem čítanie, pretože mi neopísateľne rozširuje obzory. Milujem objavovať prežívanie a zmýšľanie vzdialených kultúr, kultúr, o ktorých, priznám sa, až tak veľa neviem a ani ma to k nim nikdy neťahalo. Až doteraz. Pretože som v tejto fáze svojho života objavila neopísateľnú fascináciu tým, ako rozdielne sa na život dívam ja a ako môj sused z vedľajšieho štátu.

Bola som absolútne odrovnaná Chimamandiným pohľadom na pôvod, rasu, rasizmus, motív úteku za lepšou budúcnosťou, ktorá nemusí zákonite znamenať lepšiu budúcnosť, a motív úteku späť domov. Tieto aspekty diela boli neopísateľne cenné. Nedokázala som sa s nimi síce stotožniť, pretože to nie je moja realita, ale dokonale som si užila čítanie riadkov spod pera niekoho, pre koho to realita je. Verím, že čítaním takejto literatúry môžeme všetci len a len rásť.

Na jednej strane by som knihe s kľudným svedomím udelila 5 hviezd, keby bola orientovaná na vyššie spomínanú problematiku. Na druhej strane sa však v románe vyskytla aj milostná zápletka, ktorá mi tu pripadala pomerne plochá. Boli síce ohňostroje, ktoré som dobre chápala a cítila, ale aj napriek tomu mi tam chýbal akýsi neurčitý náboj, také to čosi, vďaka čomu je čítanie čistý pôžitok od prvej strany po poslednú. Možno bol problém v postavách, ktoré som si skrátka nedokázala obľúbiť. Možno v rozvláčnych pasážach. Možno v zbytočne veľkom rozsahu diela. Vďaka tomu teda odo mňa 4*/5*.

GEORG STEFAN TROLLER - PARÍŽSKE ROZHOVORY

Toto boli také úsmevné povedačky parížskej smotánky 20. storočia a ich postrehy týkajúce sa vzťahov, lásky, úspechu, peňazí, frivolnosti, zábavy, chudoby. V podstate jednohubky - zaujímavé, ale pre mňa do značnej miery nonrelatable (často som krútila hlavou nad realitou vtedajších bohatých Parížanov). Avšak zaznelo aj veľa inšpiratívnych viet, bola to taká všechnopárty. Knižku som si prečítala na základe odporúčania Emy Mullerovej a hoci to nebude moja najobľúbenejšia kniha ever, úplne vidím, prečo ju má Ema tak rada. 

Čítali ste nejakú z týchto kníh? Myslíte, že by nejaká z nich bola dobrý darček ku Dňu matiek? Podľa mňa totiž určite! Nie je ale prekvapením, že knihomoľka ako ja vidí knižku ako to najlepšie, čo kto môže dostať... 😁 Budem však rada, keď mi v komentároch dáte nejaké tipy, čo iné sa oplatí darovať mame. Možno parfém alebo inú kozmetiku? Či niečo osobnejšie? Podeľte sa, čím sa chystáte v nedeľu obdarovať svoju mamu. 😊

S.