Denník maturantky, časť tretia

20.3.2017

  Dozvedela som sa, že profesorka, ktorá nás má na starosti na občianskej, odchádza a dostaneme za ňu nejakú inú. INÚ? Inú nechcem! Teda, samozrejme, že sme si s touto pani zažili kopec krušných chvíľ pri drsnom skúšaní celej filozofie odpredu odzadu, to však neznamená, že nemám z tejto informácie chuť plakať. Bude mi chýbať, a to nielen pre jej kvality v oblasti vyučovania. Len málo učiteľov má nado mnou takú moc, že ma za každých okolností donúti dokopať sa ku knihám, a to je dobre. Taký by učiteľ mal byť. Preto silno dúfam, že za nasledujúce dva mesiace, čo ostávajú do maturít, nezleniviem natoľko, že zabudnem aj to, čo už viem. :D
30.3.2017
   Maturitné testy zo slovenčiny vraj obsahovali 2 otázky, na ktoré sa nedalo jednoznačne odpovedať. Preto sú anulované a každý maturant za ne automaticky dostáva bod, hocijako odpovedal. To ma núti zamyslieť sa, ako je čosi také vôbec možné. Keby sa to stalo na desaťminútovke v škole, v pohode. Ale celonárodné testovanie? Hm. Blamáž ako svet.

17.4.2017
  Počas veľkonočných prázdnin to osud zariadil tak, že som bola stále doma, tak som si povedala, že sa aspoň konečne plnohodnotne pustím do učenia. A čuduj sa svete, aj mi to šlo. Akurát ma toho stále čaká neopísateľne veľa, takže to do maturít ani nestíham. :D
24.4.2017 
  Ako jediná z ročníka som napísala slohy zo slovenčiny aj angličtiny na 100%, z čoho bolo veľké haló medzi učiteľmi aj medzi žiakmi. A to moja introvertná povaha len ťažko znášala. :D Pretože som ten typ, čo je najradšej neviditeľný a nepriťahuje žiadnu pozornosť. Nuž... dnes mi to dopriate nebolo a snažila som sa akosi prepadnúť čo najhlbšie pod zem. Nevyšlo. :D

26.4.2017
  Joj, ani si neviete predstaviť, ako veľmi ma otravuje ešte teraz chodiť do školy. Úprimne povedané, asi by som sa momentálne naučila viac doma. Napríklad na telesnej, triednickej alebo matike zbytočne zabíjam drahocenný čas. Len čo tieto predmety zo mňa ťahajú energiu a domov sa po nich doplazím v polopevnom skupenstve... :D
27.4.2017
  V poslednom čase ma hrozne štve, že zanedbávam blog, pretože je to stále pre mňa srdcovka. Najmä to písanie. Neviem, ako vy, ale mne vždy, keď na podobné veci vôbec nemám čas, hlava prekypuje novými nápadmi na článok a dokonca aj poviedky a i. A ide ma rozhodiť od hnevu, že si to všetko práve teraz nemôžem zaznačiť tak, ako by som chcela. Musím ale uznať, že mám momentálne trochu iné priority a väčšina mojej pozornosti sa orientuje na školu a na rodinu. Ale pevne verím, že nepríjemnosti sa vyriešia a že maturity a prijímačky preletia tak rýchlo, ako doterajšie 4 roky na strednej. Ach jaj, nech už je tu jún a sladké ničnerobenie.

S.