Láska menom Faliraki

Už počas minuloročného Silvestra na mňa začala dosadať fakt nepríjemná depka. Akosi som totiž mala cítenie, že rok 2017 bude zlý. A viete čo? Zatiaľ je. Aspoň pre mňa. Stavím sa, že z väčšiny článkov a fotiek na blogu či Instagrame niečo také ani nie je cítiť. To je dobre, pretože to tu nechcem zahltiť depkárčením. Ale na druhej strane som k vám rada úprimná, takže nebudem smútok falošne skrývať za úsmevy na fotkách a tvrdiť, ako je mi sveta žiť.
  Posledných pár mesiacov bolo šialených. S veľkým Š. Keď si trochu utriedim myšlienky, určite sem na blog postnem pár slov na túto tému, no zatiaľ vám prinášam vágny zhluk písmen, z ktorých verím, že pochopíte aspoň pointu. Zo všetkých tých zvláštnych udalostí som poriadne vyčerpaná a moja rodina tiež. Všetci sme fungovali na zotrvačníku a ledva prepletali nohami. Potrebovali by sme si oddýchnuť. Od všetkého a od všetkých. Na chvíľu neriešiť, akú zlú správu zase prinesie zvoniaci telefón, koľko nervov zase narobí tá či oná návšteva a ako sa zase niekto nevie normálne správať.
  Prvá pomoc bol neplánovaný útek do Grécka.

Som ten typ človeka, ktorý skrátka miluje teplo a more. Akonáhle mám tieto dve veci na dosah, nedokážem byť nešťastná. A musíte uznať, že s takýmto výhľadom každý deň je smútok predsa len zatlačený do úzadia. :)

Kto tiež miluje lety pri západe slnka?

Zase raz sme zakotvili na Rodose, konkrétne v mestečku Faliraki. Rodos je pre mňa ostrov, ktorý na mňa až tak nezapôsobil, ale musím uznať, že má naozaj nádherné čisté more, takže aj sto metrov od brehu stále dovidíte na piesočnaté dno. A je teplé, takže žiadne polhodinové pozvoľné namáčanie sa nehrozí - hodíte sa tam a zimomriavky nikde. ;)

Príbeh mojich 5-eurových Dior okuliarov sa dozviete o pár dní na blogu, stay tuned. :)

Žranka v našom hoteli bola fakt niečo. No zhodli sme sa, že sme aj pri širokom výbere stále jedli to isté. Napríklad moje raňajky vždy pozostávali z volského oka, zapekaných paradajok, mini šampiňónov, zeleniny, ovocia a palaciniek. :) Obedy a večere boli vždy grécky šalát a pizza + nejaký ten koláčik.

Hneď prvé ráno sme sa prebudili veľmi skoro a podarilo sa nám zachytiť pomaly sa prebúdzajúci rezort na fotkách. Slnko lenivo stúpalo po oblohe, ranné vtáčatá sa vydali na ranný beh po pláži, niektorí si šli zacvičiť jógu alebo zaplávať v mori. Úprimne... keď ho máte celé iba pre seba, musí to byť super pocit. :) Nám sa však už potom vôbec nechcelo vstávať tak skoro, takže takýchto radovánok sme si neužívali. :D

Hojdacie siete ma v hotelových záhradách potešili najviac, pretože po niečom takom celý život túžim. Mať hojdaciu sieť niekde v záhrade za domom a počas teplých letných dní si tam čítať knižky v príjemnom chládku stromov... :)

Od dovolenky pri mori očakávame jedno veľké ničnerobenie. Na počesť toho sme s maminou pred pár rokmi prišli s pojmom chrochňačka. V podstate to znamená, že len sedíte/ polihujete, čo by ste kameňom dohodili máte vecká, sprchy, jedlo, pitie aj more. Nemusíte sa o nič starať, lebo je o vás postarané. Tak si len čítate, spíte, kvasíte a priam cítite, ako vám mäknú mozgové bunky. Ale to je dobre, lebo ste na dovolenke a môžete si chrochniť. ;)

Moje dovolenkové čítanie. A áno, na pláži som bola častovaná veľmi šokovanými pohľadmi. :D

Tento rok bol náš hotel trochu vzdialený od centra Faliraki, tak sme sa tam prešli len dvakrát. Navštívili sme našu obľúbenú zmrzlináreň Pagotomania, kde sme boli už minulý rok. Majú tam široký výber príchutí a všetky sú naozaj geniálne, ale aj pekne drahé. :D Keď sa tam však ocitnete, určite odporúčam skúsiť aspoň jeden kopček.

 Ranné prechádzky.

 Tento pohľad neomrzí naozaj, že nikdy. Takto vyzerá láska.

Najviac sme milovali tie lenivé večery, keď sa všetci z pláže pobalili a ponáhľali na večeru, no my sme boli kráľovné času. Plávali sme v takmer prázdnom mori, užívali si zapadajúce slnko a často tam aj zaspali, lebo po rušnom dni konečne nastal pokoj. Nielen na pláži, ale aj v nás. Práve tento stav duše sme tam išli nájsť. A v tom bola naša týždňová neplánovaná dovolenka úžasná, hoci až príliš krátka. No na krásne sa ľahko zvyká, však? :)

S.