Čo som prečítala v decembri

Tak, a máme tu nový rok. Neviem, ako vy, ale mne sa v posledných mesiacoch zdá, že čas plynie takou rýchlosťou, ako ešte nikdy. To, čo mi pripadá ako 5 minút, je v poslednej dobe takých 15 či 20. :D Preto sa mi len ťažko verí, že rok 2020 je už skutočne minulosťou. S ním aj minuloročná reading challenge, ktorú sa mi podarilo zakončiť s rekordným číslom 56. Pre niekoho to vôbec nemusí byť veľa, ale ja som na toto skóre fakt hrdá a teším sa z neho. Dnes sa teda 12-článkový cyklus o mojom čítaní v roku 2020 uzavrie. Predstavím vám totiž posledné 3 knižky, ktoré sa mi podarilo prečítať v decembri, a potom hurá na plnenie výzvy 2021!

ERNEST HEMINGWAY - SLNKO AJ VYCHÁDZA

Hemingwayov román Slnko aj vychádza nás zoznamuje so skupinou zámožných priateľov žijúcich svoje bohémske povojnové dni v hoteloch, kaviarňach a baroch Európy. Na čitateľa ich ľahkosť bytia pôsobí neprirodzene vzhľadom k hrôzam prvej svetovej, ktorá sa v knihe skončila len nedávno. Samotná hlavná postava, hoci priamo zasiahnutá vojnou, sa nad ničím nevzrušuje, pôsobí bezemočne, aj napriek tomu, že hneď pod nosom sa mu odohráva neľútostný boj o ženu, do ktorej je sám zamilovaný. Musím povedať, že Ernestovi skutočne rozumiem a páči sa mi, ako písal či prečo tak písal. Ale viem si predstaviť, že hromade ľudí tento román nesadne a povedia si, že veď sa tam vôbec nič nedialo. Čo je svojím spôsobom pravda, ak sa pozeráme iba na povrch. Osobne milujem jeho postavy, ktoré v podstate nikdy adekvátne nereagujú, hoci sa svet otriasa v základoch. Vidím tu analógiu s románom Zbohom zbraniam, ktorý však na mňa urobil trochu lepší dojem, a preto dávam románu Slnko aj vychádza 4*/5*.

ANNA GAGARINOVÁ - ПАМЯТЬ СЕРДЦА (SPOMIENKY V SRDCI)

Toto bola moja úplne prvá kniha prečítaná v ruštine. Sprvu som sa toho obávala, ale nakoniec to bolo čítanie bez väčších ťažkostí. Určite pomohlo aj to, že som si veľmi užívala samotný príbeh. Ide totiž o memoár mamy Jurija Gagarina, ktorý sa stal prvým človekom vo vesmíre. Spomína na to, že jeho rodičia pochádzajú zo skromných pomerov a celý život tvrdo pracovali. Nemali toho veľa, ale o to viac dbali na vzťahy v rodine. Malý Jurij od detstva miloval školu a poznávanie a podľa všetkého to bol  jeho hnací motor v sústavnom posúvaní sa vpred. Počas vojny zažili útlak fašistov, ktorí im dokonca odvliekli dve najstaršie deti. Neďaleko od ich chyžky sa v tom období zrútilo lietadlo a rozhovor s pilotom zrejme v Jurijovi rozprúdil túžbu stať sa letcom. Knižka zachytáva silné momenty, kedy sa Jurij stal kozmonautom, ako sa vrátil späť na zem, ako sa stal Hrdinom ZSSR, ako si založil rodinu, cestoval po svete a napokon umrel pri leteckom nešťastí. Mala som strach, že to bude celé óda na ZSSR (čo vlastne tak trochu aj bola :D), ale nebolo to vôbec premrštené, skôr to proste logicky patrilo k tejto rodine. Rozhodne jedna z najzaujímavejších kníh roka 2020. (V slovenskom preklade inak nie je, myslím, že ani v českom.)

Moje hodnotenie: 5*/5*

DMITRIJ GLUCHOVSKIJ - TEXT

Tento román žánrovo ani zďaleka nepatrí medzi diela, ktoré primárne vyhľadávam. Obyčajne ma psychologické romány s prvkami thrilleru či detektívky nelákajú. A úprimne sa priznám, že keby som túto knihu nemala v osnove jedného predmetu v škole, nikdy by som po nej nesiahla. 😄Dmitrij Gluchovskij však v Texte vytvoril vcelku zaujímavého ruského hrdinu Iľju - ten sa po odpykaní trestu, ktorý nespáchal, pri návrate domov dozvedá, že mu zomrela matka a už viac nemá nikoho. Opantaný odmietaním skutočnosti sa rozhodne pomstiť človeku, ktorý ho pred rokmi neprávom zašil do väzenia. Vďaka mobilu mŕtveho Pjotra sa vo svojom mentálnom delíriu začína vŕtať v minulosti svojej obete, pričom si skrz esemesky s jeho blízkymi lieči svoje vlastné komplexy z neprítomnosti otca, smrti matky, rozchodu s priateľkou a konca priateľstva s dávnym kamarátom. V jeho mysli sa odohráva morálny boj - utiecť pred spravodlivosťou ďaleko od Ruska alebo dopriať matke slušný pohreb. Oboje totiž mať nemôže. Musím povedať, že Text ma celkom zaujal. Bolo to psycho, depresívne a naozaj choré. Čitateľ rozhodne aspoň na moment pouvažuje o ľudskej osamelosti, vylúčení zo spoločnosti, spravodlivosti, prehnitosti systému či o fakte, že v mobiloch nosíme celý svoj život. A že život je šialene krehká vec. Rozhodovala som sa medzi 4* a 5*, ale nakoniec aj vďaka škrípavému prekladu dávam tomuto vydaniu 4*.

V roku 2021 asi nebudem reading challenge updatovať v článkoch každý mesiac, ale ešte neviem, ako presne to zmením. Ak máte nejaké nápady alebo preferencie, sem s nimi, prosím. :) Páčia sa vám tieto knižné články? 

S.