Júlové knižné tipy

Po jarných skúškach som sa s plným nasadením vrhla na stoh kníh, ktoré na mňa čakali už príliš mnoho mesiacov. Počas semestra som sa totiž venovala skôr povinnému čítaniu a na môj nekonečný zoznam neprečítanej literatúry doma akosi nebol čas ani priestor. Ale poctivo sa to všetko snažím doháňať. A poviem vám, že už dlho mi čítanie neprinášalo takú radosť, ako práve teraz. :) Oveľa viac ma teraz láka vziať vo voľnom čase do ruky knihu, než zapnúť video na Youtube alebo ďalšiu epizódu seriálu. Robí ma to naozaj šťastnou, pretože pár mesiacov dozadu som nejakým nedopatrením skĺzla do toho, že som sa do čítania musela nútiť a až tak ma to nebavilo. Čo bol príšerný pocit, lebo knihy milujem nadovšetko snáď už od plienok. :) 

  

  V dnešnom článku som sa rozhodla ukázať vám nedávno prečítané diela, ktoré ma zaujali a o ktorých si myslím, že by sa mali dostať do povedomia širšieho okolia ľudí, lebo si to zaslúžia. Tak poďme na to. ;)

Michail Zygar: Všetci mocní Kremľa

  Článok začnem dielom, ktoré určite nezaujme každého. Ja sama som dokumentárne spracovanú knihu asi ešte nečítala a bolo to pre mňa niečo nové. Na úvod poviem, že nakoľko študujem ruský jazyk, povedala som si, že by bolo fajn dozvedieť sa viac o krajine, ktorá je mu vlastná. Až teraz totiž pociťujem to, ako prozápadne je orientovaný školský systém na Slovensku. Učili sme sa celú históriu USA, Francúzska či Veľkej Británie, ale zo všetkých hodín dejepisu si pamätám iba jednu jedinú, ktorá bola venovaná Rusku. A literatúra detto. Mali sme povinného Shakespeara, Salingera či Remarquea, ale z Rusov to bol jedine Puškin. Sama som si, bohužiaľ, chýbajúce informácie nedohľadávala, z čoho plynie, že som potom mala obrovské medzery v ruských reáliách. A štvalo ma to. Preto som si od babkovcov na Vianoce priala knihu Všetci mocní Kremľa, aby som trochu prenikla do filozofie ruského myslenia a ich politiky. 

  

  Priznám sa, že som v týchto vodách neplavec - politiku či ekonómiu skoro vôbec neriešim, nebaví ma to a vlastne ani nezaujíma. Z toho dôvodu som sa trošku obávala, či ma kniha nebude nudiť a či sa v nej nestratím. No prekvapila. Je písaná síce faktograficky, ale pútavo a aj laik si v tom nájde spôsob, ako všetko pochopiť. Hej, je pravda, že niečo bolo pre mňa zaujímavejšie ako niečo iné, ale tak to je aj v novinách či časopisoch. Obsah knihy sa viac-menej sústreďuje okolo Vladimira Putina a prečo je to pre ruské dejiny kľúčová postava (ktorej sa Rusi takpovediac nedokážu zbaviť :D). Musím uznať,  že už celej veci rozumiem o dosť lepšie a aj chladné vzťahy medzi Ruskom a USA sú mi zrozumiteľnejšie (počujem o nich stále aj keď nechcem, no nikdy som neskúmala, čo sa za nimi skrýva). Overall knižku hodnotím veľmi kladne a odporúčam každému, kto by chcel čítať niečo odlišné od letných románov. :)

André Aciman: Call Me By Your Name

  Nebýva u mňa zvykom, že by som skôr videla film ako čítala knihu, ale v prípade Call Me By Your Name to tak bolo. A viete čo? Vôbec to neľutujem, lebo aj kniha, aj film ma zasiahli. Úprimne si myslím, že sa skvele dopĺňajú a v niečom mi jedno dielo pomohlo pochopiť druhé a opačne. Ak ešte nie ste oboznámení s týmto príbehom, je to nekonvenčná romanca odohrávajúca sa počas horúceho talianskeho leta v 80. rokoch medzi dvomi mužmi. Je to maximálne otvorená a nahá spoveď Elia, pri ktorej budete mať chuť plakať od radosti, od smútku alebo len tak, pretože vás premôže atmosféra príbehu.
x

  Osobne si myslím, že pri tomto diele bol v niekoľkých ohľadoch lepšie zvládnutý film (ktorý maximálne odporúčam). Napríklad sa mi páčilo, že zatiaľ čo v knihe je spomenutých mnoho návštev, mnoho rodinných príslušníkov a priateľov, vo filme sa ich mihne len pár a to príbehu dodáva väčšiu intimitu. Lebo to je to, čo je podľa mňa v diele to kľúčové a prečo ma tak zasiahlo. Na druhej strane ale musím podotknúť, že sa ku mne doniesli aj názory úplne odlišné tým mojim, tak hádam, že si každý musí utvoriť svoj vlastný obraz. ;)

 Arthur Golden: Pamäti gejše

  Knižku možno viacerí poznáte aj vďaka rovnomennému filmu, ktorý je podľa mňa naozaj krásny a osobne zbožňujem jeho soundtrack, ktorý si do dnešného dňa stále púšťam na Spotify. :) Uvádza nás do sveta malej Čijo, ktorá je vytrhnutá z prostého života v malej japonskej dedinke a odvezená do Kjóta, aby sa tam vyučila za gejšu. Sledujeme jej ťažký a neveselý osud, ktorý predsa len naberie nevídaný smer. Dej je k tomu všetkému preťatý druhou svetovou vojnou a tým, ako veľmi sa život v Japonsku po nej začal meniť. Knižka je pomerne rozsiahla, ale čitateľa veľmi chytí a ani nezbadáte, akou rýchlosťou budete prevracať stránky. Navyše sa číta dosť ľahko a myslím, že je to určite veľmi fajn prázdninové čítaníčko. ;)
x

  Pamäti gejše som prvýkrát čítala v anglickej verzii, ktorú som ku podivu našla v našej levickej knižnici pred pár rokmi. Práve skúsenosť s originálom je u mňa drobným mínusom pri čítaní slovenského prekladu. Je tam niekoľko vecí, ktoré mi dosť vadia a ktoré by som rada videla preložené ináč. Ale to je jasné, že v preklade sa isté veci stratia (no nemuseli by sa :D). Každopádne milujem túto knižnú obálku a veľmi ma to pri každej návšteve Panta Rhei láka dokúpiť si ďalšie knihy z tejto edície svetovej literatúry. :)

Čo ste čítali v júli vy?

S.