#CandyGrantChallenge: 10/30

Možno ste v blogosfére postrehli, že Candy Grant prišla s jedinečnou výzvou na tento rok: viac čítať. Kočka si naplánovala aj nejaké ďalšie výzvy, ktoré môžete sledovať na jej blogu aj Instoši, no priznám sa, mňa úplne najsamviac oslovila práve tá knižná. Už niekoľko rokov si robím zoznam kníh, ktoré do roka prečítam. Práve v 2018 som ich zatiaľ prečítala najmenej - celkovo 22. Toto číslo je tak žalostné, že ma opantala neopísateľná túžba navýšiť ho. Výzva od Candy mi teda prišla neskutočne vhod, poriadne ma nakopla a naštartovala moju vôľu. Povedala som si, že chcem tento rok prečítať aspoň 2 knižky do mesiaca, no neskôr som sa zaťala ešte viac a číslo som zdvihla na 30. Veľmi mi pomohla aj registrácia na Goodreads, nakoľko je tento knižný portál presne niečo pre ľudí, ako som ja. Knižky si tam krásne organizujete podľa rokov, žánrov, obľúbenosti, skrátka čohokoľvek. Plánujete si tie, čo chcete prečítať, tie, čo práve čítate, aj tie, čo už máte prečítané. Dokonca sa čitateľská výzva dá plniť priamo tam (všimnite si pravú tabuľku na tomto blogu). :) 

  V dnešnom článku som sa rozhodla predstaviť vám prvých 10 prečítaných publikácií, ktoré som už zdolala. Zároveň mám pre vás menšie recenzie, pretože si myslím, že by knižky mohli zaujať aj vás. Tak poďme na to. ;)

  1. Donatella Di Pietrantonio: Tá, čo sa vracia

  Po prečítaní tejto knihy môžem zhodnotiť jedno: s Elenou Ferrante akoby boli autorky dvojičky. Štýl písania sa veľmi podobal na Neapolskú ságu. Dokonca aj samotný námet a prostredie sa veľmi ponášali na diela Ferrante, keďže sme sa aj v Navrátilke stretli drsným talianskym prostredím druhej polovice minulého storočia. Hlavnú hrdinku jej uhladení rodičia s pekným domom a vyberanými spôsobmi vrátia jej skutočnej rodine, ktorá sa jej ako malej vzdala. Tam čelí špine, chudobe, o všetko sa musí deliť s niekoľkými svojimi súrodencami a skrátka to nie je život, na aký bola zvyknutá. Preto sa rozhodne nevzdať myšlienky na návrat k svojim nepravým rodičom. Postupne zbiera všetky možné informácie o nich a skladá si obraz toho, prečo ju vrátili. Knižka je písaná veľmi pútavo, takže ju zaručene zhltnete aj za dva dni. Za mňa by toto mohlo byť ideálne letné či vlakové čítanie.
  Moje hodnotenie: 5/5

  2. Trygve Gulbranssen: Večne spievajú lesy
Knihu Večne spievajú lesy som u starkých v knižnici obzerala roky (nesrandujem :D), no podvedome som sa obávala toho, že tam nakoniec nájdem príbeh, ktorý ma vôbec neosloví. Rozhodla som sa však dať jej šancu a dobre som spravila! Na jej stránkach sa skrýva nesmierne ľudský a láskou nasýtený príbeh niekoľkých generácií rodu Bjӧrndal. Stretávame sa aj s tým, akú moc a vplyv majú peniaze, no zároveň aj náboženstvo a viera. Som síce ateistka, ale niektoré postrehy z knihy ma naozaj zaujali. Ak máte chuť na klasiku, ktorá zároveň nie je veľmi okukaná a túžite sa aspoň v predstavách preniesť do divokej nórskej prírody, toto je to správne dielo. :)
  Moje hodnotenie: 5/5

  3. Margaret Atwood: Príbeh služobníčky

Túto knižku som si chcela prečítať už nejaký ten piatok, pretože som sa bleskurýchle stala fanúšikom seriálového spracovania. To ma doslova opantalo, pretože som pri obrazovke sedela napätá ako strunka a musela som sa nesmierne krotiť, aby som si nepozrela všetky časti naraz. :D Z tohto dôvodu som mala hrozne vysoké očakávania, no ako to už chodí, v takých momentoch bývame sklamaní. A aj som bola. Knižka nám toho povie oveľa menej ako seriál. Dostávame sa do styku možno s prvými pár epizódami, ktoré sú navyše dosť okresané, keďže je príbeh písaný ich-formou. Nachádzame sa výlučne v Offredinej hlave a osobne mi chýbalo vedieť čosi viac o ostatných postavách. Dej nie je veľmi dynamický, ale pomerne dobre sa číta. Najviac oceňujem hlavnú myšlienku a tému knihy, pretože tá je pre mňa one of a kind (veď uznajte: opakované znásilňovanie posledných plodných žien v utopickej snahe zachrániť spoločnosť pod záštitou Biblie? Waaat?!). Páčil sa mi aj záver, ktorý sa odohráva v ďalekej budúcnosti, kde Offredine spomienky na nahrávke slúžia ako obraz vtedajšej spoločnosti. Okrem toho však mohol byť príbeh trochu viac detailnejší. 

  Moje hodnotenie: 4/5

  4. Elena Ferrante: Temná dcéra

Myslím, že už som to niekde písala, no napíšem to znovu. Na štýl Eleny Ferrante si väčšina čitateľov musí najprv zvyknút, no potom ich už naveky drží v osídlach. U mňa to bolo rovnako. Neapolská sága bol taký rozbeh a pri Temnej dcére už som vedela, čo čakať. Hrozne som sa na to tešila a opäť sa mi potvrdilo, že tento stroho-obsažný taliansky štýl ja môžem. :) Na Ferrante najviac zbožňujem to, ako dokáže jednoduchými slovami povedať veľkú vec, resp. prichádza s umeleckými prostriedkami tam, kde by som ich nečakala. Ďalším plusom je, samozrejme, príbeh. Tu sa stretávame so zrelou Ledou, ktorá sa sama vyberie na dovolenku a na pláži pozoruje taliansku rodinku. Jedného dňa sa ich dievčatku stratí bábika a dozvedáme sa, že práve hlavná postava je tým, kto jej ju vzal. Čo ju k tomu viedlo a prečo jej ju nevrátila skúmame v pokračovaní románu. Za mňa veru pecka, ktorá sa opäť raz ľahučko číta. :)

  Moje hodnotenie: 5/5

  5. Joanna Connors: Nájdem si ťa

Nájdem si ťa je druhá absyntovka, ktorú som od tohto vydavateľstva čítala. Okamžite ma zaujala, pretože spracúva aktuálnu a veľmi pálčivú tému - znásilnenie. Je to vlastne reportáž Joanny, ktorá všetko, čo opisuje v knihe, zažila na vlastnej koži. V mladosti bola znásilnená a ako jedna z mála obetí sa rozhodla incident nahlásiť na políciu. Páchateľa dolapili a všetko sa zdalo v poriadku, ale Joanne zostali hlboké rany na duši, ktoré vo veľkom ovplyvňujú jej život dodnes. Zaumienila si teda útočníka konfrontovať a zistiť, čo v ten osudný deň zviedlo ich cesty dohromady, no zisťuje, že je už dávno po smrti. Vydáva sa teda na dlhú cestu, kde vyhľadáva členov jeho rodiny, aby o ňom zistila čo najviac a snáď aj odpustila. Na mňa kniha zapôsobila skutočne veľmi. Aj keď je to miestami hrozné čítanie, nebudete sa chcieť od stránok odtrhnúť. Myslím, že je nesmierne podstatné, aby sa o tomto hovorilo, pretože stať sa to skutočne môže komukoľvek. 

  Moje hodnotenie: 5/5

  6. Heather Morris: Tetovač z Auschwitzu

Skutočne nepoznám nikoho, koho by nezaujímala tematika koncentračných táborov a druhej svetovej vojny. Čo sa toho týka, čítala som zatiaľ Mengeleho dievča a Krvavé jahody, preto som bola veľmi zvedavá aj na Tetovača z Auschwitzu. Román je napísaný podľa skutočných životných príbehov Laleho a Gity Sokolovcov, ktorí boli Slovákmi väznenými v Birkenau. Práve tam sa spoznali, zaľúbili sa do seba a zaumieili si, že si spoločne vybudujú pekný život, keď sa peklo v tábore skončí. Kniha prináša čitateľovi pohľad na strasti aj radosti väzňov, nad ktorými ale bdela šťastena. Lalemu bola totiž pridelená práca tetovača, z ktorej plynulo niekoľko výhod. Bolo skutočne zaujímavé pozorovať, ako prebiehal chod tábora, hoci pri tejto knihe som sa nedokázala zbaviť pocitu, že to bolo všetko akosi písané z rýchlika. Ak by mal román ešte o 200 strán viac, podľa mňa by to pokojne zniesol a čitateľský zážitok by bol viac umocenený. Na druhej strane sa takéto diela hodnotia veľmi ťažko, takže je to asi na osobných pocitoch. 

  Moje hodnotenie: 4/5

  7. Peter Popluhár: Kde všade som (ne)zomrel

V tomto článku som vám už písala o tom, že som knihu Kde všade som (ne)zomrel dostala na Vianoce od frajera, nakoľko obaja už roky sledujeme Peťa Popluhára na sociálnych sieťach. Jeho veselé cestopisy sme si s chuťou prečítali obidvaja, pretože je to niečo iné, ako bežne čítame. Peťov cynizmus a ostrovtip je niečo, čo nám sedí a skrátka nás jeho zážitky bavia. :) Osobne sa mi veľmi páči aj grafické spracovanie knižky, ktoré je pestré a priťahuje pozornosť ku každej strane. Jediné, čo by som na knihe zmenila, je, že sarkazmus mohol byť v niektorých prípadoch ešte štipľavejší. Peťo fakticky dokáže zapotiť neskutočné hlášky a v knihe ich tiež je hojne, no možno bol trochu brzdený vydavateľstvom a pod., aby to nevyznievalo úplne vulgárne. No ja by som to brala, lebo je mu to vlastné. 

  Moje hodnotenie: 4/5

  8. Július Satinský: Listy Oľge

Satinského Listy Oľge sú knihou, ktorú zaručene neprečítate za jeden večer, no o to hodnotnejšie sú. Je to zachovaná korešpondencia Jula a jeho prvej manželky. Listy niekedy sprevádzajú kresby, fotografie, pohľadnice či básne. Všetko si zachovalo pôvodný vzhľad (veď samotná obálka knihy pripomína tú poštovú) a vďaka tomu sa čitateľ môže presunúť v čase o niekoľko desaťročí dozadu. Okrem ich ľúbostného vzťahu sa dozvedáme aj o komunistickom režime, Julovom štúdiu či hereckých začiatkoch. Satinský s Lasicom sú pre mňa národnými umelcami, ktorých humor je tak sofistikovaný a inteligentný, no zároveň často priam vulgárny a prostý, že padám zo stoličky. Toto dielo je zážitok od začiatku do konca, no vlastne dúfate, že ten koniec nikdy nenastane. 

  Moje hodnotenie: 5/5

  9. Venedikt Jerofejev: Moskva - Petušky

Tipujem, že toto dielo bude asi najmenej známe z celého článku. O Moskve-Petušky som sa dozvedela na jednej prednáške v škole, kde o novele lektorka hovorila s veľkým zanietením. Uvádza nás do dňa s opilcom Venečkom, ktorý obložený alkoholom cestuje z Moskvy do Petušiek za svojou ženou a synom. Po ceste stretáva rôznych ľudí a scápe sa tak, že na konečnej zabudne vystúpiť. Vráti sa teda späť do Moskvy a to je posledná vec, ktorú v živote urobí. Priznám sa, že námet knižky sa mi páčil nesmierne, ale spracovanie presiaknuté liehom ma dosť odpudzovalo (kniha dokonca nesie pseudonym ,,Biblia alkoholikov"). Navyše boli stránky napráskané biblickými a historickými referenciami, ktoré mi, poviem vám, až tak veľa nehovorili, takže som miestami bola zmätená, ale... :D Som rada, že mám o jednu knižnú skúsenosť viac. 

  Moje hodnotenie: 4/5

  10. Milan Lasica: O ľuďoch a ľuďoch

Ako som už spomínala vyššie, duo L+S pre mňa naveky zostane tým najlepším, čo sme kedy na slovenskej humoristickej sfére mali a budeme mať. Preto ma veľmi potešilo, keď som u nás v univerzitnej knižnici našla slovenskú sekciu a v nej zbierku fejtónov pána Lasicu. Fejtóny boli na rôzne témy a keďže je to knižka už tak 10 rokov stará, veľa sa v nej písalo o digitalizácii, počítačoch a mailoch, ale aj témach bežného dňa, ako napríklad nevera či peniaze. Kniha sa čítala priam sama a bol to neskutočný relax, behom ktorého som sa vždy usmievala popod fúz. Ak niekde knižku nájdete, určite si ju vezmite! 

  Moje hodnotenie: 5/5

Čo zaujímavého ste naposledy čítali vy? Plníte knižnú výzvu? Alebo nejakú inú? 

S.