Ako som zatúžila po jednoduchšom živote

Pri článkoch tohto typu skutočne neviem, kde začať. Mám toho totiž v hlave príliš a zároveň vôbec (if it makes sense... I know it doesn't... whatever). Ako napovedá názov tohto príspevku, dnes to bude trochu osobnejšie a viac deep, nakoľko sa u mňa momentálne mení kvantum vecí; od mojich túžob až po estetiku. Pre konšpirátorov - nie, neprechádzam si žiadnym rozchodom ani inou osobnou drámou, vlastne som po tejto životnej stránke nesmierne spoko. Čo ma ale celkom znepokojuje, pretože mi potom nedáva zmysel, kde som ja vôbec prišla k tomu, že chcem začať žiť inak. Nič markantné mnou totižto neotriaslo. Nezažila som žiadnu hraničnú situáciu. Nezjavil sa mi nijaký duch ani som nemala žiaden spirituálny zážitok. Ničovaté nič. A predsa som sa jedného dňa zobudila a povedala si, že po 21 rokoch mám chuť skúsiť žiť ináč, ako som doteraz žila. Jednoduchšie ako po materiálnej, tak aj po duchovnej stránke.

  Verte mi, že sa nad tým zamýšľam skutočne intenzívne, no stále som sa nedostala k príčine svojej vnútornej premeny. Skrátka to tak nejako prišlo, zjavilo sa a začalo ma to ťahať inam. Myslím, že som si to najprv začala uvedomovať pri oblečení. Už pár mesiacov ku koncu minulého roka som sa vo svojich starých veciach začala cítiť nie celkom vo svojej koži. Je síce pravda, že som mala dosť ťažké, depresívne obdobie a utiekala som sa k voľným tričkám, mikinám a obyčajným rifliam. Absolútne nič dychberúce a zároveň to ani nebolo veľmi flattering. Tak som sa skrátka cítila. Že je mi jedno, ako vyzerám, čo na seba natiahnem... len aby to bolo pohodlné. No to bol iba malý zlomok môjho postoja k oblečeniu. V skrini mám stále hromadu vecí zo základnej školy a nechápte ma zle, do dnešného dňa ich nosím a mám aj celkom rada (alebo som len sentimentálna?), lenže vo mne nezapaľujú iskru radosti. Skôr ich vnímam tak metaforicky ,,ošúchane", že ich vidím už po miliónty raz a svojím spôsobom sú už pre mňa fádne. Také nijaké. Cítim, že už som sa od nich mentálne vzdialila. Stali sa mojou pomyselnou uniformou. Môj outfit na bežný deň na 95% vždy vyzeral nasledovne: rifle + tričko + tenisky. Taká nevyhnutnosť na celodenné sedenie v škole alebo státie v práci. Vytratila sa zo mňa chuť pekne kombinovať oblečenie, uvažovať, čo sa k čomu hodí a čo sa hodí mne. Jedna z mojich teórií prečo chcem tak zúfalo skúsiť niečo nové je, že som sa tých minulých návykov presýtila. Že potrebujem nájsť svoje nové ja a dostať sa s ním do symbiózy.

  Práve z tohto dôvodu som začala nakupovať kompletne nové oblečenie, ktoré by som si na sebe pred polrokom v žiadnom prípade nevedela predstaviť. Pribudli mi nové šaty, nové nohavice, ktoré sú historicky prvé nie rifľové v mojom šatníku, nové tielka a šľapky... Rozhodne sú všetky tie nové veci omnoho ženskejšie, minimalistickejšie, nadčasovejšie. Ale čo je pre mňa najdôležitejšie, robia mi radosť. Už dlho som sa v obchode s oblečením necítila tak šťastná a vzrušená z toho, že možno nájdem nový kúsok, ktorý vystihne môj momentálny štýl. Musím priznať, že vo veľkom ma v tomto nakopli kolegyne v práci, ktoré ma vždy chválili, keď som si u nás skúšala nejaké šaty alebo sukne. Vždy tvrdili, že sa mi také kúsky nesmierne hodia a nechápu, prečo stále nosím tie temer asexuálne tričká a džínsy. :D Zapôsobil aj môj priateľ, pri ktorom som vždy videla, ako mu zažiarili oči, keď som si raz za uhorský rok obliekla šaty. Tú radosť by som skrátka rada vídala častejšie. Inak si určite poviete, že toto zrovna neznie ako jednoduchší život, plnenie skrine a botníka, no pre mňa to tak je. Nakoľko verím, že tieto nové veci budem môcť nosiť aj o desať rokov bez toho, aby som si povedala, že to je príliš detské alebo že to bol iba bezduchý trend (keďže takých vecí vlastním dosť, napr.  tričká s infantilnou potlačou, košeľa s vybíjaním na golieri... *facepalm*). Konečne po dlhej dobe cítim, že sa opätovne nachádzam a že som na dobrej ceste. Svoje nové prírastky vám potom ukážem v samostatnom článku. ;)

  Ďalšie aspekty môjho života, ktoré tiež ovplyvnila túžba po zmene, sa už netýkajú plnenia bytu, ale jeho vyprázdňovania. Napríklad som si prešla aj malou reformou v otázke kníh. Som vášnivý čitateľ a najradšej by som mala doma samostatnú miestnosť vyčlenenú ako knižnicu, ale... takto to bohužiaľ vo svete nefunguje. Ak nebudem vyslovene milionárka s veľkou vilou (čo, priznajme si, nevyzerá ružovo :D), tých kníh proste doma veľa nepotrebujem. Mnoho titulov síce beriem do rúk opakovane, ale mnoho si prečítam raz a nezasiahnu ma tak veľmi, aby som ich čítala dookola. Také knihy sa potom len zbytočne hromadia a doslova zapadajú prachom. Preto som si povedala, že si ich už nebudem kupovať toľko, ako predtým. Ak ma niečo naozaj neskutočne zaujme, okej, ale inak začnem viac využívať služby našej fakultnej (či hocakej inej) knižnice. Tak dva mesiace dozadu už som s tým začala a pevne verím, že mi to vydrží, čo mi ušetrí peniaze a zároveň aj miesto v byte. :)
 

 
  Jednoduchší život vediem aj v oblasti zveľaďovania bytu. Moje staré ja milovalo kadejaké serepetičky - sviečky, svetielka, kvety, doplnky, svietniky, obrázky... Stále sa mi to pomerne páči, no odkedy bývame s priateľom v byte, kúpila som tam len pár sviečok a nedávno Gullivera (= sukulent z prvej fotky :)). Mám takmer nulovú chuť zapratať ten svetlý minimalistický priestor dekoráciami. Ja, čo som si nikdy, nikdy nemyslela, že si obľúbim čistú bielu farbu a jednoduché línie. Koľká to irónia, že teraz to pokladám za vrchol estetiky! :)

  Keď sme pri tej bielej farbe a vrchole estetiky, uvažujem o tom, že kompletne zmením dizajn blogu. Pred pár rokmi som sa tu v nejakom článku zaprisahávala, že môj blog bude vždy farebný a pozadie vzorované, no teraz už to tak necítim. Jednoznačne som sa z toho miesta posunula míľovými krokmi (ktovie, či vpred) a vajbujem teraz s úplne inou estetikou než predtým (čo si môžete všimnúť aj na mojom novom Instagrame - to je ale rozdiel oproti starému účtu, že? :D). Neviem, či by sa tu dalo hovoriť o dospievaní, ale možno na tom čosi bude. Udivuje ma len to, že som túto vnútornú zmenu neplánovala a ani som o nej nepremýšľala, no skrátka sa to stalo. Ale viete čo? Fakt sa po dlhých mesiacoch cítim dobre a som 100% stotožnená so všetkými krokmi, ktoré momentálne podnikám. :)

  Teraz z trochu iného súdka. Ďalšia novota, čo mi robí radosť je, že sme doma začali naozaj poctivo separovať odpad. Doma u našich sme to nikdy nijako neriešili, čo je škoda, ale tak to proste bolo. Je síce pravda, že by bolo ideálnejšie nakupovať v bezobalových obchodoch a používať eko zubné kefky, aby sa zredukovalo množstvo smetí, ale teraz asi tak ďaleko ešte nie sme. :D Ja sa momentálne teším aj z toho, že môj frajer začal tiež triediť vyprodukovaný odpad, a to predtým triedil nanajvýš plastové fľaše. :D Samozrejme máme ešte pred sebou dlhú cestu, ale myslím, že sa neustále zlepšujeme. :)

  Čo sa týka duchovnej stránky života, nemám nijaké mega výrazné ciele. Skôr niečo, čo tu so mnou existuje už pár rokov, a to snažiť sa menej žiť v strese. Stále s tým mám obrovský problém, ale mierne som pokročila v tom, že akonáhle sa dostanem do vypätej situácie, objaví sa v mojej hlave hlas, ktorý sa snaží dať moje rozrušenie do poriadku. Dohováram si, že daná situácia nestojí za moje nervy alebo že je to len chvíľkové rozčarovanie, ktoré nijako neovplyvní môj život za 5 rokov. Osobne si však myslím, že toto bude moja úloha na celý život, nakoľko sa psychické zázraky nedejú za noc.

  Posledným bodom dnešného článku je strava. Veľmi túžim po tom, aby hlavnú časť môjho jedálnička tvorilo ovocie a zelenina v čo najprirodzenejšej forme. Na nich som totiž žila minulé leto a cítila som sa fyzicky výborne. K tomu stavu by som sa chcela prinavrátiť, hoci som obrovský milovník sladkostí, priam až závislák, a bude to vyžadovať pevnú vôľu. Chcem s tým začať naozaj pomaly a pozvoľna, pretože si myslím, že radikálne seknutie so všetkým nezdravým by ma len dohnalo k tomu, že by som chytila absťák a našla by som sa o polnoci s náručou plnou čokolády a čipsov. Čomu sa chcem za každých okolností vyhnúť. Ako to teda plánujem robiť? Pomaličky si odvykám po obede a večeri mať nejakú sladkosť alebo ju nahradiť ovocím, keď už si neviem pomôcť. Narovinu poviem, že stále to sladké papám, ale odvykanie si od neho bude u mňa dlhotánsky proces, tak snáď s tým neseknem úplne. ;)

  Toto bol zoznam najhlavnejších bodov v mojom živote, ktoré pomaličky začínam meniť. Ako som už spomínala, cítim sa vďaka nim šťastnejšia a spokojnejšia, lebo viem, že som sa vydala dobrým smerom. :) Prešli ste si takými zmenami niekedy aj vy?

S.