Som iná #8

V našom brnenskom byte nemáme na posteli vankúše. Také tie klasické veľké. Pre niekoho možno nepredstaviteľné, no my si vystačíme aj s tými malými s rozmerom cca 30x30 cm. Asi starnem alebo som len mega divná, ale milujem prať a následne vešať bielizeň. A ešte celkom rada žehlím (naozaj). Predpokladám, že som ten typ študenta, čo v triede nie je veľmi populárny, lebo nerada poskytujem druhým svoje poznámky. Hlavne, keď viem, že oni strávili prednášku na mobile. Prečo by som mala odvádzať prácu za nich? Môj mozog má taký zaujímavý režim, že keď vie, že musím na ďalší deň skoro vstávať, spustí lavínu overthinkovania a ja potom nedokážem zaspať. Vo všeobecnosti som nesmierne čistotný človek, ale čo sa týka umývania topánok, stále na to zabúdam. Nanajvýš ich dokážem vysprejovať, ale klasické čistenie zvonka... nehrozí. Iba, ak už je situácia alarmujúca. Celkom často sa zamýšľam nad tým, akí asi sú tí ľudia, čo si predo mnou robili poznámky do kníh z knižnice. 

- Rokmi už mám odskúšané, že akonáhle zjem niečo mastnejšie, dajme tomu hurku (i keď je pravda, že sa takýmto jedlám už dosť vyhýbam), okamžite sa to odrazí na mojej pleti. Je totiž okamžite mastnejšia, než zvyčajne.

- Teraz sa nesmejte, ale... Vo výťahoch bývam často veľmi zmätená, ktoré tlačidlo zodpovedá ktorému podlažiu. 

- Neznášam, keď som na vyšetrení u oftalmológa a spolu so mnou sú v ordinácii ďalší pacienti, ktorí vždy starostlivo kontrolujú moje čítanie z tabule s písmenkami. Určite si potom hovoria, aká slepá je tá dievčina. Fakt úžasný pocit, ďakujem pekne. 

- Vždy, ale fakt, že vždy musím mať nechty rovnakej dĺžky. Kedysi som to neriešila, ale teraz idem vyskočiť z kože, ak sa mi jeden nechet zlomí a ostatné držia. Všetky proste musia ísť dole, aby boli zarovno. 

- Fakt nemám rada prehnanú motiváciu. Napríklad na Instagrame. Sú tam totiž také profily, ktoré v každom príspevku hovoria o tom, aký je život super, ako treba makať, ako dosiahnuť každý cieľ... Ono to v princípe vôbec nie je zlé, práveže je v tom kus pravdy, no osobne mi prekáža tá frekvencia pozitivity, odhodlania a nadšenia. Osobne mám totiž niekedy dni, keď som sklesnutá, na nič sa necítim, nič sa mi nechce, a je to okej. Aj také musia byť. 

- Už snáď od škôlkarských čias nenávidím, keď niekto po druhom opakuje. A ešte fakt okato. A ani sa to nesnaží zakryť. Ech. 

- Bežne nemám nič proti hmyzu, ale v noci mám až panický strach z toho, že mi (najmä v lete) niečo vletí do izby a v spánku mi to sadne na tvár. Brrr. 

Ja len, že... embrace your oddities. :D (Spoznal tu niekto Yvie Oddly reference?)

S.