Košice, aneb na východe niečo je

Už je tomu pekných pár rokov, čo som prvýkrát pomyslela na to, že by som chcela navštíviť druhé najväčšie mesto Slovenska - Košice. Lákalo ma jeho historické centrum a možno trochu aj to, že sa nachádza naozaj ďaleko na východe, keďže v tej časti Slovenska som nikdy nebola. Na druhej strane je však diaľka obrovské mínus a rozhodne najzávažnejší faktor v argumentácii, prečo som sa do Košíc vybrala až teraz. Skrátka a prosto (a úprimne) - podniknúť nekonečnú cestu vlakom sa mi veľmi nechcelo. A neklamme si, dnes v našich vlakoch ani nemáte tú istotu, že vôbec docestujete. :D Presvedčilo ma však to, že ako študent by som mala túto strastiplnú cestu vlakom predsa len zadarmo, že kamoš mal práve čas robiť mi spoločnosť a iné plány neboli v podstate žiadne. Všetko nasvedčovalo tomu, že kedy inokedy bude lepšia doba na podniknutie tohto výletu, ako teraz?

  Ako sme do Košíc dorazili a napokon zistili, že na východe niečo predsa len je, sa dozviete v pokračovaní článku. ;)

  Z Levíc sme mali vyraziť krátko pred desiatou ráno, avšak tabuľa na stanici hlásila 30-minútové meškanie. Dosť kvalitný začiatok. A ešte kvalitnejšie pokračovanie, lebo už v Žarnovici (čo je, prosím pekne, od Levíc tretia zastávka) sme mali pocit, že cestujeme tri roky. Po ceste sa to meškanie zvýšilo na 45 minút a keď to pridáte k trase, ktorá trvá bežne necelých 5 hodín, nie je to radostná skúsenosť. Naozaj sa nám to riadne vlieklo. Ešte k tomu sme mali šťastie na spolucestujúcich, čo v kupé stiahli niekoľko pív a z času na čas sa nás snažili zapojiť do rozhovoru. Ew. Určite si dokážete predstaviť náš pocit vykúpenia, keď sme konečne položili nohu na košickú pôdu. 

  V Košiciach sme strávili jednu noc a ako je to už u mňa zvykom, bývanie som riešila cez Airbnb. Našli sme si malé, ale vkusné štúdijko doslova 5 minút vzdialené od Hlavnej ulice. Navyše bolo aj za super cenu a na hlavu nás vyšlo 23€. Ak by to niekoho zaujímalo bližšie, bolo to ubytko na Baštovej a pani majiteľka tam ponúka aj väčší bytík hneď vedľa štúdia. 100% ho môžeme odporučiť, pretože bolo krásne čisté, príjemné na pohľad a v super lokalite. :)

  Náš dvojdňový plán vyzeral asi tak, že prechádzka, galérie a jedlo. V podstate asi taká turistická klasika, lenže po našom. Prechádzali sme sa po Hlavnej, ktorú lemovali naozaj nádherné domy s očarujúcimi fasádami. Niektoré z nich by som pokojne študovala aj hodiny. Takou budovou bolo napríklad aj Štátne divadlo v Košiciach (detail viď na fotke), ktoré je skutočne impozantné a na môj vkus presne tak zdobené, ako by honosná kultúrna zastávka mala byť. To isté platilo aj pre Dóm sv. Alžbety, ktorý sme dokonca stihli práve v čase zapadajúceho slnka a vznikli nám tam krásne fotky zachytávajúce moment, kedy sa slnečné lúče lenivo opierali o jeho múry. Architektúru však najčastejšie obdivujeme len zvonka - napríklad na vyhliadkovú vežu sme nešli. Teda, do Dómu sme vkročili z miernej zvedavosti, ale pobudli sme tam snáď iba minútu. Prečo? No, svätostánky zrovna pre nás veľmi nie sú. :D A taktiež nie sme zrovna fanúšikovia najväčších turistických spotov, takže takú Spievajúcu fontánu sme obišli bez záujmu. 

Toto bola bomba. Fakt že hej (teda, pre nás iba zvonku :D). Každopádne na tejto stavbe sa dá obdivovať každý jedel detail (a že ich je!) pekelne dlho.

  Nakoľko sa s R. pokladáme za kultúrne uvedomelých ľudí, zašli sme si, ako som už spomínala vyššie, do niekoľkých galérií. Toto je záber z Východoslovenskej galérie, ktorú nájdete na Hlavnej ulici neďaleko Dómu. Vstupné pre študentov bolo 2€. Výstavy prebiehajúce v súčasnosti trvajú do polovice septembra až októbra, a to: Mark Ther - Jesus Maria, Hoří; Laco Teren - Putujúce duše; František Foltýn - Od košickej moderny k parížskej abstrakcii a Košická moderna - človek a mesto. Neviem, či sme mali skrátka šťastie alebo tam počas pracovných dní veľa ľudí vo všeobecnosti nechodí, ale natrafili sme len na jednu dievčinu a tá nám tiež rýchlo ušla. Veľmi sa mi páčilo aj to, že toto bola prvá galéria, v ktorej za mnou nepríjemne nesliedil dozor a mohla som umenie nasávať v pokoji. V nadzemných podlažiach nájdete priestory ponášajúce sa na klasickú konzervatívnu galériu, no v suteréne sa ukrýva úplne vybombený moderný priestor (viď foto hore). Výstava prebiehala aj tam a táto sekcia na mňa urobila asi najväčší dojem, pretože samotný priestor bol brutálne fascinujúci. 

  Ďalšou galériou bola VUNU galéria, kam sme mali malý problém dostať sa, pretože sme z nejakého dôvodu nevedeli nájsť vchod, resp. každé dvere ponášajúce sa na vchod boli zamknuté. Otváracie hodiny sú po-pia 17:00-19:00 a my sme prišli presne o šiestej, takže sme boli trochu zmätení. :D Z nebies sa nám však úplne randomne zniesol týpek, ktorý nás tam zaviedol, lebo tam práve prišiel meniť okno. :D no pochopíte to?! Galéria je maličká, bola to vlastne jedna miestnosť aktuálne s  húsenicovými prácami Andreja Dúbravského.  Vstup tu bol voľný. Fakt pôsobivé, určite príjemný spot pre ľudí otvorených umeniu (ak teda nájdu otvorený vchod :D). 

  Úplne poslednou zastávkou v Košiciach bola Kunsthalle, kde sme ako študenti platili 50 centov. Opäť raz sme mali šťastie a celé priestory sme mali len pre seba. Keď už sme pri tom priestore, košická Kunsthalle je vlastne zrekonštruovaná stará plaváreň, čo mi príde úplne perfektné a vyzerá to tam úžasne. Samotné výstavy to posúva na vyšší level. Do 15.9. tam prebieha výstava Ašota Haasa, ktorý je známy vizuálne jedinečnými objektami. Mnohé diela visia na stene, no namiesto v 2D sú skonštruované v 3D. Niektoré sú fantastickými očnými klamami. Vydávajú tiež rôzne zvukové aj grafické efekty a pôsobia priam extaticky. Za mňa úplná pecka a niečo pre vás, ak máte radi moderné umenie. ;)

  Počas dvoch dní v Košiciach sme s R. niekoľkokrát poznamenali, že to bol vydarený gastrovýlet. Fakt sme hrozne veľa jedli a pili. :D Začali sme na káve a koláči (zaslúženom po tej útrpnej ceste vlakom!) v Artfore na Hlavnej (ktoré je zároveň aj kníhkupectvom), pokračovali večerou v reštaurácii Zvon (majú úžasne vyzerajúcu pizzu, no my sme si dali špenátové špagety a veľká spokojnosť!), na ďalší deň brunchom v podniku Gesto (síce ďalej od centra, ale oplatí sa, všetko v ich menu vyzerá famózne) a končili sme v totálne insta-hipsta kaviarni Pogo Urban Cafe. Všetky tieto miesta môžem len a len odporučiť. A fun fact na koniec, hoci dosť podstatný - mysleli sme si, že ako druhé najväčšie mesto Slovenska budú mať Košice podobne nastavené ceny ako v Bratislave. Ale čuduj sa svete, jedli a pili sme za úplne prijateľné ceny. Tak napríklad limonádu za 1,70€ som už dlho nevidela ani v Leviciach!

  Overall som s naším výletom spokojná. Našli sme príjemnú rovnováhu medzi jedlom, kultúrou a ničnerobením - veď koniec koncov, načo sa na dovolenke niekam náhliť. :) V Košiciach sa mi veľmi páčilo to, že všetko pre turistu podstatné sme našli na jednom mieste a dalo sa to obehať napešo (ešte aj na vlakovú stanicu). Nie som si istá, či sa ešte priamo do Košíc vrátim, lebo sme toho videli naozaj dosť, ale v prípade nejakej dobrej výstavy alebo filmového festivalu by som sa možno nechala zlákať. :) 

Ak ste sa dostali v čítaní až sem, blahoželám. :D Boli ste niekedy v Košiciach? Kde na Slovensku ste dovolenkovali vy?

S.