Štiavnické uličky

Banská Štiavnica bola v detstve našou obľúbenou prázdninovou destináciou, keď som leto trávila u starkých v dedinke pri Žiari nad Hronom. Veľa sme chodili po oblasti Štiavnických a Kremnických vrchov a zrejme to je dôvod, prečo je mi táto časť Slovenska tak milá. A prečo ma často láka sa sem vrátiť. Nedávno nám s kamoškou po dlhej dobe plánovania vyšiel výlet do jedného z našich najkrajších miest - do Banskej Štiavnice. Bola som tam naposledy asi pred piatimi rokmi, preto ma celkom prekvapilo, ako sa mesto zmenilo. Nepamätala som si, že by som tam predtým registrovala také húfy turistov. Vždy tam nejakí boli, ale teraz som tu vo veľkom počula ďaleké nárečia (niektoré skutočne neidentifikovateľné) a cudzie jazyky (napríklad nemčinu). Na jednej strane sa teším, že sa cestovný ruch na Slovenku pomaličky, ale isto začína snažiť postaviť sa na vlastné nohy; na strane druhej je mi dosť ľúto domácich, pretože mne by na ich mieste naozaj nesmierne prekážal náhly ruch v historických uličkách. 

Všetko však má svoje pre aj proti, preto som bola milo prekvapená, koľko nových reštaurácií, kaviarní a obchodíkov v Štiavnici vzniklo v posledných rokoch. A očividne sa im aj darí, pretože K. mi hovorila, že niektoré sú na scéne už nejaký ten piatok. No ani sa nečudujem, pretože sa vždy nájde niekto (najmä turista, samozrejme ;), kto bude hladný, smädný alebo bude túžiť po suveníre zo známeho banského mestečka. :)

V rámci nášho výletu sme sa prešli aj po botanickej záhrade, ktorá bola prístupná 7 dní v týždni (boli sme tam v nedeľu podvečer) a hlavne zadarmo. Prekvapila ma jej rozloha a najmä to, že sme v nej objavili hneď niekoľko sekvojí. Už dlhé roky sú to pre mňa najfascinujúcejšie stromy na svete a nikdy predtým som ich naživo nevidela. Tieto boli navyše naozaj veľmi staré, tým pádom obrovitánske. Ak máte radi botanické záhrady či proste prírodu, botanickú v Štiavnici nesmiete vynechať. :)

Prirodzene sme sa k podporovateľom miestneho cestovného ruchu pridali aj my. Deň pred naším výletom som trochu brázdila Instagram a hľadala, kam by sme sa mohli schovať pred silným slnkom. Našla som kopec totálne Insta kaviarničiek, na ktoré bola radosť pozerať, no nakoniec sme si vybrali jednu s názvom Stará škola. Interiér majú priam fascinujúci, možno až trocha hipsterský, no zaručene mierne retro, takže ostali verní svojmu názvu, a teda konceptu. K. si dala kávu a ja limonádu s perfektným Rafaello cheesecakom. Teda, objednala som si aj kávu, no tú mi trochu roztržitá obsluha zabudla priniesť. A nakoľko nie som zrovna zákazník, čo sa rád pripomína, nechala som to tak. Ale nabudúce už asi skúsim nejaký iný podnik (hoci to celkom zachránil vyššie spomínaný koláč :D), výber je totiž v Štiavnici veľký a Stará škola na mňa neurobila až taký veľký dojem. 

Čo sa týka priemerných štiavnických cien, povedala by som, že sú si naozaj vedomí toho, že záujem turistov o toto miesto rastie. Hlavne v oblasti centra sa viete najesť a napiť za sumy porovnateľné povedzme s Bratislavou, a to je čo povedať. Ako jednorázová záležitosť okej, raz vás to nezabije, ale domácim v rámci marketingu cestovného ruchu môže prekážať aj rast cien v podnikoch. Otázne ale je, aké sumy sa platia v podnikoch mimo centra. Neviete o tom náhodou niekto niečo?

Aj napriek cenovej hladine však toto mestečko odporúčam navštíviť, hlavne, ak uvážime, že je odtiaľ blízko napríklad k tajchom, k Počúvadlianskemu jazeru, na Sitno, ku kaštieľu v Svätom Antone, do Vyhní, kúpeľov v Sklených Tepliciach či k stredisku Salamandra.

S.