Čo som prečítala v januári

Ak sledujete môj blog aspoň posledný rok, mohli ste si všimnúť, že som vášnivým čitateľom (hoci stále nečítam tak veľa, ako by som si priala). Pred rokom v januári Candy Grant prišla so zaujímavou knižnou výzvou, do ktorej som sa hneď zapojila. Možno si spomínate, že som napokon svoj cieľ 30 kníh za rok zvládla, dokonca som zdolala ešte 3 navyše (článok tu). :) Nakoľko som úplný úchylák na akékoľvek zoznamy, ešte k tomu tie, čo sa týkajú kníh, musela som sa zapojiť aj tento rok. Cieľ som si uložila úplne rovnaký, ako pre rok 2019, to znamená 30 knižiek. Na jar ma totiž čakajú štátnice a nemyslím si, že budem mať veľa času na dosiahnutie môjho čitateľského sna (zvládnuť 50+ kníh za rok). To skúsime asi až v 2021. 

Čo je však podstatnejšie, rozhodla som sa tento rok zaznamenávať moju čitateľskú cestu ináč, ako vlani. Možno si spomínate, že som pokroky v #CandyGrantChallenge mapovala po desiatkach prečítaných kníh, avšak teraz to vyskúšame po mesiacoch. Uvidíme, ako mi to pôjde (hlavne teda okolo štátnic, ale to predpokladám, že na blogu utíchne život všeobecne, nielen v literárnej oblasti). Takže sa nechám prekvapiť asi úplne rovnako, ako aj vy a poďme rovno na januárové knižky. :)

1. Romain Gary - Šarkany

Šarkany sú prvou knihou, ktorú som prečítala v roku 2020. Ide o príbeh odohrávajúci sa v rokoch pred, počas a po druhej svetovej vojne. Hlavný hrdina Ludo sa ako malý chlapec zamiluje do Poľky Lily. V priebehu rokov sledujeme jeho krehkú lásku a zrazu bezhraničný strach, keď sa Lila po začiatku vojny stratí a Ludo vie, že jej hrozí strašné nebezpečenstvo. Román nie je len tuctový ľúbostný príbeh, je to dielo o sile viery aj o štipke bláznovstva, ktoré by si každý z nás mal uchovať. 

Moje hodnotenie: 4,5*/5*

2. Felix Weinberg - Bol som číslo 30529

Táto útla knižočka v sebe ukrýva zážitky Felixa Weinberga (židovského pôvodu), ktorý rozpráva svoj životný príbeh od detstva v Československu cez dni strávené v koncentračných táboroch Osvienčim a Terezín až po nový začiatok vo Veľkej Británii. V jeho rozprávaní bolo niečo neopísateľne smutné, možno to, že v niekoľkých pasážach opisoval, ako mnohí preživší holokaustu prikrášľujú a menia skutočné udalosti z táborov smrti, aby sa to lepšie vynímalo na stránkach bestsellerov. A možno to, ako veľmi ublížený sa až do konca svojho života cítil a ako veľmi nedokázal odpustiť. Kniha má na internetoch priemerné hodnotenia, ale poviem vám, že mňa sa fakt dotkla. 

Moje hodnotenie: 4,5*/5*

3. Paul Kalanithi - When Breath Becomes Air

Kniha When Breath Becomes Air je spoveď neurochirurga Paula Kalanithiho, ktorému diagnostikujú rakovinu. Vpúšťa nás do najtajnejších zákutí svojej mysle a vedie úvahy o tom, čo to znamená žiť a čo umrieť. Pri čítaní som mala často zimomriavky a neustále som myslela na to, aká zvláštna pozícia to musí byť - zo dňa na deň sa z lekára stať pacientom. A vedieť, čo vás z medicínskeho hľadiska čaká, no zároveň vlastne nevedieť vôbec nič. Knižka zaznamenáva Paulov príbeh až do úplného konca. Rýchle čítanie, ale vôbec nie jednoduché.

Moje hodnotenie: 5*/5*

4. Angelika Schrobsdorff - Nie si ako iné matky

O tejto knihe by som chcela povedať tak veľa a zároveň vôbec nemám slov. Nikdy v živote som ešte nečítala čosi podobné. Prináša úprimný obraz doby, Nemecka začiatkom 20. storočia až po koniec WW2. Autorka v biografii zachytáva život vlastnej matky, jedinečnej osoby, ktorá si za svoj život podmanila každého, kto jej skrížil cestu. Otvorene nás púšťa do jej podvedomia, vzťahov s mužmi aj vlastnými rodičmi a potom deťmi. Ako zabezpečená židovka je v čase druhej svetovej vojny poznačená protižidovskými zákonmi a na poslednú chvíľu emigruje do Bulharska. Život je tam ťažký a chudobný, na čo Else nie je zvyknutá, ale o to srdečnejší. Z príťažlivej, pestovanej ženy sa pre hrôzy vojny stáva ochrnutá starenka, ktorá sa po návrate do Nemecka nedokáže zmieriť so zničenou krajinou, ktorú tak milovala. Predovšetkým však s Nemcami, ktorí podľa jej slov vyžarovali pocit smútku nie nad holokaustom a zničenou Európou, ale nad tým, že ich zem vyšla z vojny ako porazená. Nesmierne otvorená spoveď autorky, Elsinej dcéry, ma totálne dostala a Nie si ako iné matky pokladám za doteraz najlepšiu knihu, akú som od vydavateľstva INAQUE čítala.

Moje hodnotenie: 5*/5*

5. Massimo Grillandi - Madame de Pompadour

Komu by som odporučila knihu Madame de Pompadour? Každému, kto má rád historické či notoricky známe osobnosti, biografickú prózu, Francúzsko v 18. storočí a celkovo kvalitné čítanie, ktoré opisuje nielen pikošky na kráľovskom dvore, ale aj politický a spoločenský kontext doby. Určite to nie je dielo, čo zasiahne masu ľudí, ale podľa mňa stojí za prečítanie. ;)

Moje hodnotenie: 5*/5*

6. Laco Novomeský - Do mesta 30 min

Do mesta 30 mi je taká malá chuťovečka do MHD-čky alebo na jedno popoludnie pri káve. Zaručene neosloví každého, ale ak máte radi socialistické slovenské slovíčkarenie, rozumej národnú literatúru druhej polky 20. storočia, pravdepodobne vás zaujme. Novomeský tu píše veľmi relatable veršíky, v ktorých sa síce dá dokonalo stratiť, ale v konečnom dôsledku sa v nich skrýva čosi večné. 

Moje hodnotenie: 4,5*/5*

Aké knihy ste v januári prečítali vy? :)

S.