Random 50

Neviem, či na mňa sadá jarná únava alebo je niečo vo vzduchu, no posledné dni až týždne sa cítim strašne bez energie (dúfam, že to nie je symptóm koronavírusu). Nechce sa mi obliecť sa, sadnúť na električku a ísť si odsedieť totálne nudnú prednášku, som vyčerpaná z myšlienky, že mám prázdnu chladničku a treba ísť do obchodu, som vyčerpaná, len čo ráno otvorím oči (navyše aj dolámaná) a som vyčerpaná hlavne z tohto šialeného počasia (jeden deň 15° a oslepujúce slnko, o pár hodín na to fučí a všetko pokryje námraza). V tranzitných obdobiach sa skrátka cítim brutálne nesvoja, no a jedno tu máme opäť. Prechod zo zimy do jari na mňa skutočne nepôsobí pozitívne. A to je dosť na houby, keďže práve toto je obdobie, kedy by som mala začať poriadne zarezávať, lebo termín odovzdania bakalárky a hlavne štátnice sa blížia. No ja mám pocit, že som zastala na mŕtvom bode, kedy sa nedokážem rozhýbať k ničomu. Najradšej by som šla spať a prebrala sa o dva mesiace. Alebo až cez leto.

Jedným z mojich osvedčených tipov, ako proti tomuto bojovať, je obklopiť sa príjemnými vecami, ktoré mi tak či tak spravia náladu. Pre mňa sú to aj maličkosti, napríklad moja najnovšia toaletka Tropicale, o ktorej som písala tu. Vďaka nej je myšlienka na leto taký mini motivátor v mojej hlave. 

Viete, kto bola Milada Horáková? Toto meno sa na našom dejepisnom seminári v maturitnom ročníku na gymnáziu spomenulo iba okrajovo v súvislosti s trestom smrti v Česko-Slovensku. Nič viac som sa o nej v škole nedozvedela. Život Milady Horákovej však nedefinovala jej smrť po vykonštruovanom procese a odsúdení za vlastizradu, ale jej odpor proti totalite, jej odvaha a pevná vôľa. Aj napriek nízkym hodnoteniam odporúčam film Milada, nakoľko téma je dodnes až desivo aktuálna. Nájdete ho napríklad na Netflixe.

Počasie je síce šialené, ale aspoň už máme čoraz viac slnečných rán. :)

S mojou reading challenge som začala celkom dobre, ale už cítim, že spomaľujem. Ale v podstate asi nepomáha ani to, že akurát čítam 400-stranovú Sklenenú izbu. 

Táto fotka je už staršieho dáta, ale nejako som na ňu natrafila v počítači a hovorím si, že ma celkom láka podstrihnúť si vlasy. Aby som trochu podporila moje vnútorné jarné svieže rozpoloženie, ktoré je momentálne non-existing.

Aj východy a západy slnka už začínajú byť oveľa krajšie, z čoho sa moja duša veľmi teší. :)

Od tety som ešte na Vianoce dostala tieto antistresové omaľovánky. Úprimne som si fakt nemyslela, že sa do nich tak zažeriem. :D Ale zažrala som sa a konečne som sa dostala do toho správneho meditačného módu, ktorý majú pomôcť dosiahnuť. Aby som bola úplne úprimná, najbližšie ich chytím do ruky asi až cez leto, ale už teraz sa na to hrozne teším.

V tomto meste je ešte stále toľko zákutí, ktoré si chcem zvečniť, že si to dávam ako záväzok na tento rok. Behať po Brne s hlavou vykrútenou smerom k architektúre a nebesám.

Tu vidíte, aká som preohromne spokojná s veľkými mäkkými svetrami. Láska. Hoci by som už radšej nosila ľanové gate a tielka.

S.