Čo som prečítala v novembri

Šialený rok 2020 sa pomaličky blíži k svojmu koncu a s ním aj mojich mega úspešných 366 dní - v zmysle plnenia čitateľskej výzvy. Tento rok som totižto načítala rekordné množstvo kníh a za túto skutočnosť nevďačím ničomu inému ako neslávne slávnej jarnej karanténe. Bližšie však o tom budem hovoriť neskôr, nakoľko chystám nejaký súhrnný článok k môjmu čítaniu v tomto roku. Zatiaľ sa poďme spoločne pozrieť na moje novembrové tipy, ktoré by sa vám mohli páčiť aj ako inšpirácia pod vianočný stromček. :)

ELENA FERRANTE - KLAMÁRSKY ŽIVOT DOSPELÝCH

Klamársky život dospelých bola klasická ferranteovka. Elena je stále verná svojmu štýlu a vykresľovaniu hrubých, no skutočne pôsobiacich postáv. V tomto diele sa ponárame do strhujúcich vôd krehkého dospievania, citlivosti voči radikálnym zmenám, náchylnosti na impulzívne reakcie, do vôd klamstiev a ich osídel. Osobne sa mi veľmi páčila téma cesty dievčaťa vychovávaného v ateistickom duchu k náboženstvu v spojitosti s hľadaním odpustenia vlastnému otcovi a nájdenia cesty k novému mužovi. Zaujímavé boli aj úvahy o tom, čo vlastne znamená byť vzdelaný a nevzdelaný. Na tento román som počula rôzne názory, napríklad, že takej Neapolskej ságe sa nikdy nevyrovná. Asi je to možné. Ale za seba hovorím, že na mňa Klamársky život dospelých naozaj zapôsobil.

Moje hodnotenie: 5*/5*

DANIEL TAMMET - NARODENÝ V MODRÚ STREDU

Narodený v modrú stredu je autobiografické dielo Daniela Tammeta, ktorý je odmalička iný. Jeho myseľ nefunguje tak, ako mysle väčšiny populácie. Na vzťahoch musel pracovať oveľa tvrdšie ako my, pretože je autista s Aspergerovým syndrómom, vďaka čomu je mu ľudská blízkosť trochu vzdialená. Veľmi mu to ide s číslami a v roku 2005 pokoril rekord v menovaní desatinných miest pí (zvládol ich až 22 500!). Má neuveriteľný talent na jazyky - kto sa už len za týždeň naučí po islandsky tak, aby mohol s touto rečou vystúpiť v televízii? Obsahovo je táto kniha poklad. Milujem čítať o výnimočných ľuďoch a ich skutočné príbehy ma inšpirujú. V tomto diele sa mi obzvlášť páčili pasáže, v ktorých autor opisoval svoju náklonnosť k číslam a novým jazykom - bolo tam cítiť, aký je zapálený pre vec, ako ho to fascinuje. Keď však opisoval, akým spôsobom sa učil nadväzovať vzťahy, text sa mi videl prostý a nezáživný, čo však môže byť spojené práve s tým, že autor v tejto sfére skutočne nie je doma a v otázke vzťahov trošku tápe. Veľmi povzbudzujúce ale je, že aj napriek svojej inakosti sa nedá zastaviť, neustále na sebe pracuje a vidieť za ním podstatné výsledky. 

Moje hodnotenie: 4*/5*

ПОЩЁЧИНА ОБЩЕСТВЕННОМУ ВКУСУ - ZAUCHO VEREJNÉMU VKUSU

Zaucho je programový zborník ruských futuristov z roku 1912, ktorý som čítala do školy, ale rozhodla som sa spomenúť ho aj vám, pretože nikdy neviete, koho to môže osloviť. Publikovali v ňom mnohí autori, za všetkých spomeniem asi najznámejšieho ruského futuristu Vladimira Majakovského. Manifest bol nepochybne zaujímavý, no dosť ťažký z hľadiska prelúskania a interpretácie textu, keď vezmeme do úvahy používanie tzv. zaumného (=vymysleného, autorského) jazyka.

Moje hodnotenie: 4*/5*

ALEXANDER SOLŽENICYN - RAKOVINA
Rakovina od Alexandra Solženicyna je doposiaľ zrejme to najlepšie, čo som kedy v rámci ruskej literatúry čítala. Ide o román zasadený do prostredia onkologickej kliniky v polovici 50. rokov, kedy je už Stalin dva roky po smrti a vo vzduchu začínajú visieť náznaky spoločenských a politických zmien. Na oddelení sa stretávame s Rusmi aj cudzincami, straníkmi aj vyhnancami, vzdelanými aj nevzdelanými. Prostredníctvom veľmi zaujímavých a brilantne vykreslených postáv autor uvažuje o etických otázkach v liečbe, o nádeji, strachu, socializme. Nosnou myšlienkou diela je však alegória v zmysle otázky, čo je rakovinou modernej spoločnosti? Musím sa priznať, že zatiaľ je môj vzťah k ruskej literatúre vlažný. Klasika ma nijako výnimočne neláka, hoci jedného dňa by som si vrcholové diela ruského realizmu rada prečítala. Momentálne som skôr naklonená ruskej literatúre 2. polovice 20. storočia (ideálne samizdatovej) a napríklad súčasnému Sorokinovi. Čítate ruskú literatúru? Baví vás skôr klasika alebo postmoderna? 📚

Moje hodnotenie: 5*/5*

S.