Ukrývať sa v oblečení

Všetci sa mimo svojich štyroch stien ukrývame v oblečení, ale nie všetci sa v ňom ukrývame. Ja mám zrovna práve to ukrývacie obdobie. S netajeným obdivom hľadím na všetky tie sebavedomé ženy v krásnom oblečení s krásnym účesom, s krásnym make-upom. A taktiež hlavne na tie, ktorých telá a tváre sú tak fascinujúce, že prirodzene vyniknú bez akéhokoľvek prikrášlenia. V týchto dňoch sa cítim ako pravý opak vyššie opísaného prototypu ženy. Nerada sa dívam do zrkadla, nerada sa fotím. Pretože mám nepríjemný úzkostlivý pocit z toho, čo tam uvidím. 

Nikdy som nebola vyslovene štíhla. Celé svoje tínedžerské roky som strávila tým, že som jednostaj mala mindráky zo svojho vzhľadu. Silné stehná, veľký zadok, problematická pleť, medzierka medzi zubami, okuliare... Všetko to tam bolo a ja som si to veľmi dobre uvedomovala. V tom zraniteľnom veku som sa tajne v hlave porovnávala s kamarátkami, ktoré boli chudšie, vyššie, mali väčšie prsia. A rýchlo tiež prišiel moment, kedy som sa začala hanbiť kvôli tomu, čo si o mne asi myslia chlapci. Tak všeobecne všetci, ale hlavne tí, ktorí sa mi páčili. Málokedy som si pripadala naozaj pekná. Bolo to znásobené ešte aj tým, že mi do strednej školy mamina zakazovala líčiť sa, čo je vlastne úplne normálna vec, ale pre dospievajúce sebavedomie je to štipľavá facka. 

Kým jedna polka môjho tíndžerského mozgu sa zaoberala márnivými záležitosťami nízkeho sebavedomia, tá druhá bola, našťastie, racionálna a "normálna". Hoci moje telo nikdy nebolo 100%-ne zdravé bez vád a chorôb, vedela som, že funguje viac-menej ako má a čo nefunguje, to sa dá ľahko liečiť. Že mám funkčné končatiny, pľúca, tráviaci systém a všetko ostatné. A že to je to, na čom v skutočnosti záleží a čo je podstatné. Preto som si napríklad neordinovala diéty a neodopierala si krátke gate v letnom období. Podvedome som vždy mala chuť svoje telo zahaľovať pred zrakmi ostatných, lebo som si bola vedomá, že nie je zrovna modelkovské, ale málokedy som to aj naozaj robila, pretože z reálneho pohľadu mi to prišlo hlúpe a zbytočné. Veď prečo by som sa mala riadiť niekým iným. Dokonca sa mi časom podarilo vypestovať si trochu hrubšiu kožu a ignorovať blbé poznámky okolia pri pohľade na moje telo.

Druhá vec však je, keď započujete blbú poznámku od niekoho veľmi, veľmi blízkeho, čí názor si vážite. Aj keď je tá poznámka zaobalená ako sranda. Myslím, že moje sebavedomie je a vždy aj bolo v tomto ohľade veľmi krehké. A zrovna pár týždňov dozadu sa týmto spôsobom jemne pošramotilo. Odvtedy som sa ocitla v novoobjavených vodách - nesmierne ma prekvapilo, ako zle som na tom po dlhých rokoch relatívneho zmierovania sa s vlastným telom. Inak nenávidenej zime teraz ďakujem, že mi umožňuje schovávať sa v objemných svetroch a stavať tak bariéru medzi svojím telom a pohľadmi druhých ľudí naň. Viac ako kedykoľvek predtým mi je nepríjemné, keď ma fotia na preukaz alebo kamarát len tak pri pive, či keď si ma nejaký chlap obzerá. Keď si ma vlastne ktokoľvek obzerá. Sú momenty, kedy by som si priala byť neviditeľná. Alebo sa scvrknúť či schovať pod stôl, pretože mám dojem, že na mňa vskutku nie je pekný pohľad. 

Vybudovať si pevné základy sebavedomia spojeného s výzorom je veľmi ťažké. Najmä, ak nevyrastáte so vzhľadom dieťaťa z reklamy. Tieto veci sa ťahajú celý život. A je veľmi jednoduché tieto základy naštrbiť. V tých horších prípadoch sa mihnutím oka celé zosypú. V mojom prípade asi stále vyhráva tá racionálna stránka mojej mysle. Ešte vždy dokážem negatívne myšlienky zastaviť alebo si ich rozumne vyvrátiť. Ale asi mi bude hodnú chvíľu trvať, kým sa rozlúčim s úzkosťou a začnem sa opäť cítiť vo svojom tele spokojne. Kým prestanem v hlave počuť otravný hlas, ktorý mi šepká, že by som si ten koláč vážne nemala dať, aj keď chcem a nie je na tom nič zlé.

Týmto článkom som sa chcela len trochu vykecať a apelovať na vás, že poznámky týkajúce sa vzhľadu treba vždy formulovať jemne a hlavne si premyslieť, či je vlastne nevyhnutné, aby zazneli nahlas. Pretože tým druhého človeka môžete raniť tak, ako si ani nedokážete predstaviť, kým sa raz neocitnete v jeho hlave.

S.