Reading Challenge 2021: Top knihy za leto

Knihy momentálne dosť podstatnou mierou určujú smer mojich dní. O to viac ma hnevá, že práve tu na blogu to v posledných mesiacoch nie je veľmi cítiť. Dnešný post je teda aspoň čiastočnou snahou napraviť to. A to rovno vo veľkom štýle, pretože dnes vám predstavím najlepšie knihy, ktoré som prečítala počas leta. Viem, leto už je dávno za nami, ale nižšie spomenutá literatúra ma v čase jej prečítania dosť zasiahla a istým spôsobom sa v mojej mysli drží doteraz. O akých knižkách vlastne hovorím?

Hanya Yanagihara - Malý život

Malý život bol jedna emočná facka za druhou. Bol to jednoznačne najsmutnejší, najťaživejší a najdepresívnejší román, aký som kedy čítala. Práve vďaka ťažko vstrebateľnému deju som tak trochu dúfala, že na konci ma bude čakať typický americký happyend, ktorý by vymazal predošlých 680 škaredých stránok. Čím som však staršia, tým viac mám pocit, že som z happyendov v podstate otrávená, lebo pôsobia nasilu umelo, takže vlastne oceňujem, že v Malom živote sa na záver žiadne dúhy ani jednorožci nekonali.

Je však skvelé, že sa na trhu objavil román, ktorý do hĺbky skúma sociálne a psychologické problémy dnešnej spoločnosti, o ktorých sa až tak často nehovorí. Rasa. Orientácia. Kariéra a peniaze. Zneužívanie. Týranie. Vyhľadávanie odbornej pomoci. Všetko toto sa deje. Preto som rada, že tieto real and raw témy Hanya naozaj premyslene spracovala.

Nie je to ľahké čítanie, priam naopak. Niekedy mi pri určitých pasážach bolo dokonca nevoľno (čo je určite malý disclaimer pre citlivé povahy!). Ale aj tak Malý život veľmi odporúčam. Silné. 📖

Čítali ste tento román? Čo naň hovoríte?

Margaret Mitchellová - Odviate vetrom

Odviate vetrom je najlepšia kniha, akú som zatiaľ tento rok čítala. Ako zatiaľ jediná z mojej reading challenge 2021 ma donútila čítať do neskorej noci a po prebudení ju zas okamžite chytiť do ruky. To je pre mňa znamenie, že daná literatúra mi sedí ako riťka na šerbeľ.

Podvedome som očakávala klišé americkú lovestory, nič viac, nič menej, ale nemohla som sa viac pliesť. Dostala som perfektnú hĺbkovú analýzu južanskej spoločnosti tesne pred, v priebehu a tesne po občianskej vojne, dostala som vhľad do pálčivej problematiky otroctva a oslobodenia černochov, dostala som vysvetlenie mnohých špecifík vzťahov Američanov k Američanom. Plus teda aj kus spomínanej lovestory. Ale takej veľmi real and raw, boľavej, zraňujúcej, zároveň vášnivej, prudkej a neskutočne príťažlivej.

Román odporúčam všetkým, ktorí si tykajú s americkou kultúrou a históriou, ktorí milujú knižnú klasiku, veľké ľúbostné príbehy, sledovanie progresu a rastu literárnych postáv, silné emócie pri čítaní (ja som napríklad aj slzu vyronila), krásne slovné obraty a v neposlednom rade literatúru s istou pridanou hodnotou. 👌🏾

Čítal tu niekto Odviate? 

Alena Mornštajnová - Listopád

Najnovší román Aleny Mornštajnovej ponúka viac-menej presne to, čo aj autorkine predošlé diela. Dej sa opäť raz rozvíja v minulom storočí, postavy trpia vlastnými rozhodnutiami i rozhodnutiami totalitného režimu v ČSSR. Malý twist je pri tejto novinke v tom, že Mornštajnová čitateľovi predostiera alternatívu novembra '89, kedy nedôjde k žiadnemu prevratu, akurát k upevneniu moci komunistov.

Román bol podľa mňa veľmi čítavý, boli v ňom pasáže, ktoré mi nedovolili knihu pustiť z ruky. Mornštajnová o socializme a živote obyčajných rodín skrátka písať vie.

Na druhej strane sa ale nedokážem zbaviť pocitu, že by som si od autorky konečne rada prečítala aj román zasadený v súčasnosti, resp. hlbšej minulosti než v 20. storočí, dej ktorého by nebol prepletený totalitným režimom, skrátka niečo úplne nečakané. Pretože téma socializmu v našom prostredí je nepochybne zaujímavá, ale trošku ma už začína nudiť. Mornštajnová má veľký potenciál, ktorý by som chcela vidieť pretavený do inej témy. Verím tomu, že by sme všetci padli na zadok, keby prišla s niečím rýdzo svojím, ale zároveň úplne novým.

Anthony Burgess - Mechanický pomaranč

Po prečítaní prvých strán Mechanického pomaranča som si predstavovala, ako knihe nakoniec udelím prinajlepšom 2 hviezdy. Po prečítaní posledných strán nadšene dávam 5 hviezd a skladám pred autorom klobúk.

V knihe sa skrýva príbeh mladistvého delikventa Alexa, ktorý je zrelý do väzenia s najvyšším stupňom ochrany či aspoň do poriadne prísnej polepšovne. Vďaka svojim ohavným aktivitám sa skutočne dostáva za mreže, kde podstúpi novú liečbu. Tá má z neho vytĺcť násilnícke pohnútky a spraviť z neho dobrého človeka. Čo s ním však nakoniec spraví si rozhodne prečítajte sami.

Pomaranč je ozaj geniálne, mnohovrstvové dielo. Čitateľ uvažuje nad morálkou v otázke zásahu do ľudskej podstaty, nad zločinmi a trestami, nad policajnou brutalitou, nad hrozivou mocou vlády. To všetko na pozadí brilantnej hry s jazykom - Burgess používa množstvo slangových výrazov typických pre vyjadrovanie tínedžerov. Tie však prepletá s biblickou a shakespearovskou angličtinou, nadužíva slovo 'like', ktoré v čase vydania románu (1962) ešte v hovorovej reči nebolo tak zaužívané ako dnes, a v neposlednom rade sa skrz hlavnú postavu vyjadruje prepisom ruských slov. Niektoré musí čitateľ veľmi dlho skúmať (môj favorit je medzijazykové paronymum 'horrorshow' z ruského 'chorošo'/хорошо) a snaha dešifrovať ich podčiarkuje autorov zámer preniesť do jazyka pachuť vymývania mozgov.

K dielu je ozaj ťažké nájsť si cestu, preto chápem všetkých tých, čo ho hodnotia negatívne. Treba sa prehrýzť úvodom (a vlastne aj jadrom a záverom) a nevzdať to, hoci budete mať sto chutí knihu kvôli jazyku i neveselému deju zahodiť. Stojí však za prečítanie a čo viac - za zamyslenie.

S.