streda 21. februára 2018

Random 29

Pri písaní tohto random postu som sa nevedela zbaviť radostného pocitu, že už je (hádam) posledný zimne ladený a každý, ktorý príde po ňom, bude hýriť farbami a slnečnými fotkami. Rovnako sa už neviem dočkať, keď budem mať aj svoju izbu zaliatu slnečnými lúčmi, lebo v posledných mesiacoch sme si ich až tak neužili. :) Som proste jarný človek a už sa teším na ten moment, keď začnú pučať lístky na stromoch, kvitnúť tulipány a narcisy a pokožka konečne nachytá vitamín D. Ale vážne. Pretože vždy v zimných mesiacoch mám pocit, že vyzerám ako smrtka bez štipky farby v tvári. To sa ale dúfajme o pár týždňov zmení... :)

sobota 17. februára 2018

Som iná, časť piata

Z umelých nechtov mám zimomriavky -  tak veľmi sa mi nepáčia. Niekedy jedávam paradajky ako jablko. Mám hrozné problémy so zaspávaním a hlbokým spánkom (ani neviete, ako závidím všetkým, čo dokážu zaspať vždy a všade). Neopísateľne rada sa mágam vo vani, v bazéne, v mori a ťažko ma odtiaľ dostať von - voda je skrátka môj živel. Neznášam požičiavanie slúchatiek a balzamov na pery. Absolútne nechápem pozadie Kim Kardashian. Zo zásady nenavštevujem diskotéky, lebo ma odpudzujú. Najviac mi chutia zelené banány, hoci viem, že sa odporúča jesť skôr tie zrelé bodkované. Nerozumiem tomu, načo by si niekto kupoval sviečky, ktoré sú bez parfumácie. Čistiaca kozmetika, ktorá nepení, ma hrozne irituje. Neuveriteľne dlho vydržím byť ticho, ale keď ma naštvete, dokážem byť veľmi dlho veľmi nepríjemná.

utorok 13. februára 2018

Psycho filmy, ktoré za to stoja

Zvyčajne nevyhľadávam filmy útočiace na psychiku človeka. Oveľa radšej mám, keď si pri filme môžem oddýchnuť, vypnúť a nanajvýš sa zasmiať, keď sa raz za čas na obrazovke mihne niečo vtipné. Niekedy sa však stane, že mám chuť na niečo trochu odlišné, než som zvyknutá. Vtedy prichádzajú na rad thrillery, drámy a akčňáky, hoci priznávam, že to posledné veľmi zriedka. V poslednej dobe (no dobre, kecám, tento článok mám už rozpísaný hrozne dlho... :D) som videla pár výnimočných, ktoré skutočne nesú hlbší význam a ktoré sú dosť zložité na pochopenie. A myslím, že by ich určite ocenili aj moji skvelí čitatelia, tak vám dnes o 4 takých poviem čosi viac. ;)

štvrtok 8. februára 2018

10 otázok pre duševný rozvoj

Ako som už spomenula v predošlom článku, rozhodla som sa pre vás dať dokopy post, aký tu zatiaľ na blogu nebol. Nakoľko ma samotnú veľmi zaujíma otázka duševného rozvoja, rastu a harmónie, povedala som si, že sa nás takých možno nájde viac. ;) Pri mojich pravidelných potulkách po Pintereste som našla veľmi zaujímavý zoznam Jessiciných otázok, ktoré človeku napomôžu porozumieť vlastnému vnútru. Medzi iným je to určite dobrý spôsob duševného rastu, pretože si človek vďaka daným otázkam uvedomí, aký život chce viesť a čo pre to musí spraviť. V originálnom zozname je 30 otázok a skutočne všetky sa mi veľmi pozdávajú, preto by som rada napísala pokračovania, tak pevne verím, že takýto formát osloví aj vás. :) Poďme na to!

1. Ako sa chcem cítiť, keď sa ráno zobudím?
  Boli časy, keď by som povedala, že by som sa každé ráno chcela zobúdzať šťastná. A hoci by som to stále tak chcela, momentálne je pre mňa oveľa dôležitejšie zobúdzať sa pokojná. Bez toho, aby mi žalúdok hneď po zobudení zovrela neviditeľná ruka stresu. Aby ma okamžite neopantala nervozita, strach, smútok a pod. Proste sa poriadne vyspať a začať deň harmonicky s dobrým pocitom v tele i duši.


nedeľa 4. februára 2018

Organizácia je základ spokojného života


Som ten typ človeka, čo má rád veci na poriadku. Milujem organizáciu, plánovanie, systém. Už odjakživa som si kupovala diáriky, malé i veľké, zväčša na zapisovanie projektov a písomiek v škole. Mala som rada ten pocit, keď viem, čo ma kedy čaká, čo mám kedy stihnúť, ako si rozdeliť svoj čas a hlavne, na čo sa mám tešiť. V niektorých ohľadoch to mnohým z vás môže prísť až príliš pritiahnuté za vlasy, no je to súčasť mojej podstaty a už teraz viem, že iná nebudem. :) 
  Za tie roky organizovanosti sa mi nespočetne veľa ráz osvedčilo, že je to naozaj skvelá vec. Nikto predsa neobľubuje ľudí, čo kašlú na svoje povinnosti, pletú si deadliny a majú vo svojich veciach bordel. A že sa takých veru nájde...! Dnešným článkom vás chcem trochu nakopnúť, aby ste sa medzi nich neradili aj vy a aby ste všetky povinnosti zvládli ľavou zadnou. :)

štvrtok 1. februára 2018

Knižky, ktoré ma rozplakali #2

Konečne mám čas znovu čítať, tak som sa na svoju knižnicu vrhla útokom. Doposiaľ v nej mám ešte niekoľko diel, ktoré tam čakajú od predminulých Vianoc nedotknuté. Dosť ma to štve, lebo kedysi som zvykla čítať ako divá a teraz to akosi opadlo. Určite za to môže škola, ale aj internetová éra, ktorá je veľmi návyková a pre čitateľov strašiakom. Každopádne sa s tým snažím niečo robiť a ako vidíte, neminulo to ani blog. ;) Veľmi rada pre vás píšem články zamerané na literatúru, lebo je to stále niečo, čo má výsostné postavenie v mojom srdci. Rada inšpirujem vás, no na druhej strane rada inšpiráciu prijmem, takže ak máte nejaké svoje tipy, neváhajte sa o ne podeliť dolu v komentároch! Dnes som tu teda s novým čitateľským článkom, konkrétne pokračovaním tohto s knižnými titulmi, ktorým sa podarilo rozplakať ma. Bol to článok vcelku úspešný, preto mi napadlo, že by vás možno mohli zaujímať aj ďalšie emotívne diela... ;)

pondelok 29. januára 2018

Hore a dole

Ako najväčší stresmen a overthinker pod slnkom som bola cez skúškové ako uzlík nervov. Obávala som sa vymyslených scenárov v mojej hlave, ktoré sa, samozrejme, nikdy nenaplnili, a preto bolo len logické, že som sa po ukončení skúšok riadne uvoľnila. Ale fakt, že veľmi. :D Posadol ma pocit, že by som sa mala za tie tri týždne konštantnej nervozity odmeniť, a veru, že som sa odmieňala. :D Oddychovala som, robila len to, čo ma baví, chodila po obchodoch, po kávach, všelibárskde. No potom prišiel zlom, ktorý, ako som už v mojom živote mala možnosť niekoľkokrát spozorovať, príde práve vtedy, keď som na vrchole blaha. Dostane sa k vám jedna jediná správa, ktorá vo vás spustí emocionálny kolotoč a vy cítite, že zo skvelej nálady sa prepadávate do smutnej melanchólie. A tá jedna zlá správa vezme so sebou aj ostatné zlé správy, ktoré ste v sebe dusili/ potláčali/ snažili sa na ne zabudnúť a depresia je nadohľad...
  Neviem, či to tak máte aj vy, ale u mňa zakaždým platí, že po dobrom, príjemnom, šťastnom období zaručene nenasleduje ďalšie pekné, ale práve jedno nepríjemné a ťažké. Že keď som hore, jediný možný ďalší smer je dole, nie vyššie. Ale to je život a nedá sa s tým spraviť nič iné, než ho žiť. 

piatok 26. januára 2018

Decembrovo-januároví obľúbenci

Neviem, čím to je, ale keď som v decembri/začiatkom januára nepublikovala favourites článok, normálne mi to chýbalo. Na blogu je to už stálica, ktorá proste každý mesiac musí byť a keď nie je, cítim sa nekľudná. :D Po ukončenom skúškovom však všetko postupne dobieham a publikovaním dnešného favourites článku budem mať zase pokoj na duši. Za tie dva mesiace sa mi nazbieralo veľké množstvo vecí, o ktorých by som vám chcela povedať. Dokonca tak veľké, že si zopár z nich radšej nechám na február, lebo by sme tu boli do leta. Niektoré z nich sú vianočnými darčekmi, niektorými som sa potešila sama. Ale fakt všetky sú instantná láska. :)

nedeľa 21. januára 2018

Prečo Brno nejde nemilovať

Ísť študovať na výšku do Brna sme s najlepšou kamoškou plánovali roky. Ani vlastne neviem, prečo sme si vybrali práve toto mesto. Možno preto, lebo sa nachádza v inom štáte. :D Každopádne sme o tom veľmi dlho snívali a zrazu to bolo tu. Obe sme sa tam dostali a ani sme sa nestihli poriadne spamätať, nadišiel september a s ním aj naše sťahovanie za novým životom.  A hoci to bolo spočiatku neuveriteľne nové a desivé a bolo toho veľa, Brno sme si zamilovali. Ale nie len tak, že hej, pekné mesto... Skutočne si totiž našlo svoje miesto v našich srdciach a nevieme si predstaviť iné univerzitné mesto, ktoré by na nás pôsobilo tak kamarátsky, ako Brno.

štvrtok 18. januára 2018

Random 28

Vianoce sú už síce za nami a ja mám pocit, akoby už prešlo tak päť rokov, odkedy skončili, no fotky dnešného článku mi ich veľmi príjemne pripomínajú. :) Prvú skúšku som si naordinovala už tretieho januára, preto mám pocit, že som z vianočnej nálady prešla priamo do stresom nabitých momentov. A to práve nemám rada. :D Vždy som milovala, ako ešte niekoľko dní po Vianociach duch sviatkov doznieva a vytráca sa prirodzene, nie nasilu a bleskurýchlo, ako to bolo teraz v mojom prípade. Čo sa však dá robiť, to je vysoká škola... Mali ste to podobne ako ja, alebo je pre vás skúškové malina a vaše prežitie Vianoc to neovplyvnilo? Dajte vedieť, som na to skutočne veľmi zvedavá. :)