Brníčko

Článkov o Brne sa na mojom blogu vyskytlo už pomerne dosť. Písala som vám o mojom živote na tamojšom vysokoškolskom internáte, o mojom prvom roku v moravskej metropole, o mojich obľúbených brnenských kaviarňach, uličkách a miestach, kam vo veľkom meste chodím za kúskom prírody. Ani raz som však nepísala takýto článok - článok o tom, ako veľmi mi toto mesto chýba, no  odrazu nemôžem sadnúť na vlak a vybrať sa tam.

S pandémiou sa všetci vyrovnávame po svojom a som si istá, že nie som jediná, ktorá ostala odstrihnutá od dôležitého centra svojho života. Korona ma rozdelila s priateľom, kamarátmi, so školou aj prácou. Tieto štyri skupiny sú, samozrejme, tými najdôležitejšími, avšak už povedzme dva týždne po odcestovaní na Slovensko ma prekvapilo, že mi začína chýbať Brno samotné. Umocňujú to najmä krásne jarné fotky brnenských blogeriek a instagrameriek, ktoré sledujem, pretože jar v tomto meste je skutočne úžasná a zarmucuje ma, že to tento rok nezažijem. Bez akéhokoľvek preháňania mám zakaždým slzy v očiach, keď vidím prostredníctvom sociálnych sietí rozkvitnuté stromy na Českej a slnkom zaliaty park Lužánky. Už začiatkom roka som vedela, že táto jar bude iná, ale ani vo sne som si netrúfala situáciu predstaviť tak, ako v skutočnosti je.

Brno je mesto, ktoré má jedinečnú schopnosť okamžite vám ponúknuť pocit domova. Už v deň, kedy som tam prvýkrát prišla, som cítila, že ma nikto neodstrkuje a som tam vítaná (každé tvrdenie však má aj svoje výnimky - o tých mojich brnenských vám niekedy zvyknem písať napríklad na mojom Instagrame v kolekcii Stories s názvom Zo života :D). Brnenská welcoming náruč je roztvorená nielen pre tisíce Slovákov, čo tu študujú a pracujú, ale aj tisíce ľudí iných národností, ktorými sa to tam len hemží. Mesto mi pripadá veľmi otvorené, slobodné a moderné. A také v pohode.

Nedá mi to, no veľmi často porovnávam Brno s Prahou, hoci jasné, že tieto mestá sa dajú porovnávať iba ťažko. Vždy však dávam na akýsi vnútorný pocit a ten mi navráva, že v Prahe by som nikdy nebola byť tak šťastná ako v Brne. Hlavné mesto Českej republiky je nádherné a dokázala by som ho skúmať roky, ibaže na mňa pôsobí už príliš rozľahlo, zaľudnene, chaoticky a hlučne. Toto moju samotársku dušu desí, preto som si na istom, že v Prahe by som sa cítila stratená. Brno je zas v podstate maličké, ale stále dosť veľké na to, aby sa neustále bolo kde prechádzať, kam chodiť do divadla či na kávu. Poskytuje takú domácku, útulnú atmosféru a myslím, že práve vďaka tomu s ním mám unikátny vzťah.

Anthony Kiedis, frontman mojej najobľúbenejšej kapely Red Hot Chili Peppers, v roku 1991 napísal pieseň Under the Bridge, ktorou vyjadril svoje melancholické pocity osamelosti. Prepadol drogám v takej miere, že sa mu postupne všetci začali obracať chrbtom a jediné, čo mu ostalo, bolo jeho milované Los Angeles. Nechcem tým povedať, že aj ja som prepadla drogám - omamným látkam vôbec neholdujem, ale v tejto piesni nachádzam obrovskú paralelu so svojím životom. V posledných mesiacoch som začínala pociťovať prapodivnú osamelosť, lebo mi veľmi zachýbali moji najbližší priatelia, ktorí žijú ďaleko odo mňa. Obyčajne som fakt dobrá v kočírovaní mojej samoty a užívania si tohto stavu, ale akosi mi to prerástlo cez hlavu a cítila som sa zrazu sama ako prst. Anonymná a neviditeľná. Akokoľvek metaforicko-poeticko-alegoricky to znie, aj napriek môjmu rozpoloženiu som vedela, že moje mesto ma predsa len vidí. Práve vo veršoch spomínanej piesne som sa našla:

"Sometimes I feel

Like I don't have a partner

Sometimes I feel

Like my only friend

Is the city I live in

...

Lonely as I am

Together we cry"

a tiež:

"I drive on her streets

'Cause she's my companion

I walk through her hills

'Cause she knows who I am

She sees my good deeds

And she kisses me windy"

Svojím spôsobom to možno chápať tak, že mi momentálne chýba ďalší spoločník. Ale taký, ktorý sa smeje inak ako melodickým ľudským smiechom a s ktorým je naše priateľstvo založené na duchovných princípoch. Dúfam, že sa čoskoro opäť stretneme.

Čo vy a vaše kúty sveta, ktoré majú vo vašom srdci zvláštne miesto?

S.